V minulom roku vyšla na Slovensku zaujímavá a dôležitá monografia Ľubomíra Martina Ondráška, odborníka na problematiku pentekostalizmu a neocharizmatického hnutia a absolventa Harvardovej univerzity, na ktorej bol študentom významného profesora a autority na štúdium pentekostalizmu, Harveya Coxa. Ondrášek je tiež členom medzinárodnej vedeckej spoločnosti Society for Pentecostal Studies a v minulosti na túto tému publikoval viacero odborných článkov a recenzií.

Štúdia, ktorá je výstupom niekoľkomesačného výskumného projektu, je zameraná na analýzu základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev (KS), ako jedného z hlavných reprezentantov neocharizmatického hnutia na Slovensku. Toto náboženské spoločenstvo sa uchádzalo o registráciu ako štátom uznaná cirkev, avšak jeho žiadosť v máji minulého roka Ministerstvo kultúry SR zamietlo z dôvodu, že „založenie a činnosť Cirkvi kresťanské spoločenstvá Slovenska je v rozpore so zákonom o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ako aj s inými predpismi. Zároveň je táto činnosť v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov a taktiež sú ňou ohrozené občianske práva". Táto skutočnosť robí prácu autora, pri ktorej prevládal fenomenologický prístup, spojený s komparatívnym štúdiom, nielen relevantnou pre verejné autority a odborníkov, ale vďaka zrozumiteľnému podaniu zaujímavou aj pre širšiu verejnosť.

Odborná štúdia je rozdelená do troch častí. V prvej autor pojednáva o neocharizmatickom hnutí na Slovensku v kontexte globálneho pentekostalizmu. V jednotlivých kapitolách sa venuje dôležitosti pentekostalizmu vo svete ako narastajúcemu fenoménu, ktorý si zasluhuje odbornú pozornosť interdisciplinárnych štúdií (teológia, religionistika, psychológia a i.). Identifikuje tzv. tri vlny pentekostalizmu (treťou vlnou je diskutované neocharizmatické hnutie) a štyri teórie jeho vzniku. V poslednej kapitole sa dostáva k neocharizmatickému hnutiu na Slovensku a špecificky ku KS, ktoré boli hlavným predmetom jeho výskumnej práce. Na základe tejto časti štúdie môže čitateľ porozumieť základným pojmom a rozdielom v rámci pentekostalizmu, a preto má táto introduktívna časť osobitný význam.

V druhej časti štúdie Ondrášek analyzuje základné aspekty teológie KS. Ak chceme pochopiť vonkajšiu činnosť nejakého spoločenstva, musíme poznať náuku, ktorá toto spoločenstvo formuje. Napriek tomu, že KS majú vo svojom názve termín „kresťanské", ich teológia sa v mnohých, a to aj podstatných aspektoch odlišuje od hlavných prúdov kresťanstva (katolicizmu, pravoslávia, protestantizmu). Pre osvetlenie konkrétnych aspektov praxe KS teda autor pozorne objasňuje jednotlivé základné pojmy a charakteristiky. Ide hlavne o fenomén vodcovstva, ktorý je síce vlastný viac-menej všetkým hlavným kresťanským prúdom, avšak KS chápe postavenie vodcu špecificky, odvolávajúc sa na „Božie zjavenie" a „pomazanie Duchom Svätým".

Ďalšími témami sú napríklad spása, uzdravenie a bohatstvo - tie sa podľa KS garantujú každému, kto ich chce vierou prijať. S náukou ohlasovania evanjelia spásy je tiež spojený dôraz na eschatológiu, keďže podľa učenia KS žijeme v posledných časoch. Podstatnou súčasťou učenia tohto spoločenstva je aj dôraz na uzdravenie človeka, resp. jeho neuzdravenie, ktoré je priamoúmerné jeho viere či pochybnostiam. A, samozrejme, i učenie o krste v Duchu Svätom, ktoré je typické pre globálny pentekostalizmus. Tento krst, ktorý je odlišný od krstu vodou, sa v KS považuje za kriticky dôležitú udalosť v živote veriaceho a sprevádzajú ho dary Ducha Svätého, predovšetkým hovorenie v jazykoch. S týmto fenoménom súvisí aj sloboda pre rôzne prejavy Ducha - najmä pri bohoslužobných zhromaždeniach, kde veriaci nie je obmedzovaný v polohách a zvláštnych fyzických prejavoch toho, čo momentálne cíti a prežíva.

Tretia časť publikácie sa venuje praxi v KS a je to jedna z tých častí štúdie, ktorá bude pre čitateľa pravdepodobne najzaujímavejšia, lebo sa venuje konkrétnemu životu a prejavom KS smerom nielen dovnútra, ale i navonok - k spoločnosti a iným cirkvám a denomináciám. Tolerancia, prejavujúca sa v kresťanstve ekumenickými snahami, sa v KS potiera a to závažnými tvrdeniami. KS považujú najmä tradičné kresťanské cirkvi za duchovne mŕtve, lebo tu podľa nich absentuje prítomnosť a prejavy Ducha Svätého. Podľa jednej z výpovedí, ktoré autor uvádza, pokladajú KS Rímskokatolícku cirkev dokonca za Babylon a Satanovu neviestku, ktorá zvádza prosté duše k najťažším formám modlárstva a vedie ich priamo do pekla. V štúdii si Ondrášek všíma aj vzťah KS k štátnym a spoločenským inštitúciám. Ten spočíva v nedôvere, čo autor dokazuje odvolávaním sa na použité pramene.

Publikácia je vyčerpávajúca a objektívna. Autor sa vo svojich tvrdeniach opiera o rôznorodé zdroje, ktoré mal k dispozícii: zvukové záznamy, vnútorné pramene spoločenstva, početné respondentské výpovede a v neposlednom rade i o vlastné skúsenosti z návštev zhromaždení KS. Jeho hodnotenie je uvážené, a to i napriek tomu, že z celkového čítania je zrejmé, že KS je v mnohom kontroverzným náboženským spoločenstvom. Výnimočnosť tejto štúdie spočíva tiež v tom, že je prvá svojho druhu na Slovensku a ako taká je vhodná pre odbornú verejnosť z radov religionistov, teológov, psychológov a všetkých, ktorých problematika nových náboženských hnutí zaujíma, vrátane členov KS (i bývalých) a ich rodinných príslušníkov, ktorí si môžu predkladané názory konfrontovať s vlastnými skúsenosťami.