V minulom
roku vyšla na Slovensku zaujímavá a dôležitá monografia Ľubomíra Martina
Ondráška, odborníka na problematiku pentekostalizmu a neocharizmatického
hnutia a absolventa Harvardovej univerzity, na ktorej bol študentom
významného profesora a autority na štúdium pentekostalizmu, Harveya Coxa.
Ondrášek je tiež členom medzinárodnej vedeckej spoločnosti Society for
Pentecostal Studies a v minulosti na túto tému publikoval viacero
odborných článkov a recenzií.
Štúdia,
ktorá je výstupom niekoľkomesačného výskumného projektu, je zameraná na analýzu
základných aspektov teológie a praxe Kresťanských spoločenstiev (KS), ako
jedného z hlavných reprezentantov neocharizmatického hnutia na Slovensku.
Toto náboženské spoločenstvo sa uchádzalo o registráciu ako štátom uznaná
cirkev, avšak jeho žiadosť v máji minulého roka Ministerstvo kultúry SR
zamietlo z dôvodu, že „založenie a činnosť Cirkvi kresťanské
spoločenstvá Slovenska je v rozpore so zákonom o slobode náboženskej
viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, ako aj
s inými predpismi. Zároveň je táto činnosť v rozpore so zásadami
ľudskosti a znášanlivosti, s ochranou zdravia občanov a taktiež
sú ňou ohrozené občianske práva". Táto skutočnosť robí prácu autora, pri ktorej
prevládal fenomenologický prístup, spojený s komparatívnym štúdiom, nielen
relevantnou pre verejné autority a odborníkov, ale vďaka zrozumiteľnému
podaniu zaujímavou aj pre širšiu verejnosť.
Odborná
štúdia je rozdelená do troch častí. V prvej autor pojednáva
o neocharizmatickom hnutí na Slovensku v kontexte globálneho
pentekostalizmu. V jednotlivých kapitolách sa venuje dôležitosti
pentekostalizmu vo svete ako narastajúcemu fenoménu, ktorý si zasluhuje odbornú
pozornosť interdisciplinárnych štúdií (teológia, religionistika, psychológia
a i.). Identifikuje tzv. tri vlny pentekostalizmu (treťou vlnou je
diskutované neocharizmatické hnutie) a štyri teórie jeho vzniku.
V poslednej kapitole sa dostáva k neocharizmatickému hnutiu na
Slovensku a špecificky ku KS, ktoré boli hlavným predmetom jeho výskumnej
práce. Na základe tejto časti štúdie môže čitateľ porozumieť základným pojmom
a rozdielom v rámci pentekostalizmu, a preto má táto introduktívna
časť osobitný význam.
V druhej
časti štúdie Ondrášek analyzuje základné aspekty teológie KS. Ak chceme
pochopiť vonkajšiu činnosť nejakého spoločenstva, musíme poznať náuku, ktorá
toto spoločenstvo formuje. Napriek tomu, že KS majú vo svojom názve termín
„kresťanské", ich teológia sa v mnohých, a to aj podstatných
aspektoch odlišuje od hlavných prúdov kresťanstva (katolicizmu, pravoslávia,
protestantizmu). Pre osvetlenie konkrétnych aspektov praxe KS teda autor pozorne
objasňuje jednotlivé základné pojmy a charakteristiky. Ide hlavne
o fenomén vodcovstva, ktorý je síce vlastný viac-menej všetkým hlavným
kresťanským prúdom, avšak KS chápe postavenie vodcu špecificky, odvolávajúc sa
na „Božie zjavenie" a „pomazanie Duchom Svätým".
Ďalšími
témami sú napríklad spása, uzdravenie a bohatstvo - tie sa podľa KS
garantujú každému, kto ich chce vierou prijať. S náukou ohlasovania
evanjelia spásy je tiež spojený dôraz na eschatológiu, keďže podľa učenia KS
žijeme v posledných časoch. Podstatnou súčasťou učenia tohto spoločenstva
je aj dôraz na uzdravenie človeka, resp. jeho neuzdravenie, ktoré je
priamoúmerné jeho viere či pochybnostiam. A, samozrejme, i učenie
o krste v Duchu Svätom, ktoré je typické pre globálny pentekostalizmus.
Tento krst, ktorý je odlišný od krstu vodou, sa v KS považuje za kriticky
dôležitú udalosť v živote veriaceho a sprevádzajú ho dary Ducha Svätého,
predovšetkým hovorenie v jazykoch. S týmto fenoménom súvisí aj
sloboda pre rôzne prejavy Ducha - najmä pri bohoslužobných zhromaždeniach, kde
veriaci nie je obmedzovaný v polohách a zvláštnych fyzických
prejavoch toho, čo momentálne cíti a prežíva.
Tretia
časť publikácie sa venuje praxi v KS a je to jedna z tých častí
štúdie, ktorá bude pre čitateľa pravdepodobne najzaujímavejšia, lebo sa venuje
konkrétnemu životu a prejavom KS smerom nielen dovnútra, ale
i navonok - k spoločnosti a iným cirkvám a denomináciám.
Tolerancia, prejavujúca sa v kresťanstve ekumenickými snahami, sa
v KS potiera a to závažnými tvrdeniami. KS považujú najmä tradičné
kresťanské cirkvi za duchovne mŕtve, lebo tu podľa nich absentuje prítomnosť
a prejavy Ducha Svätého. Podľa jednej z výpovedí, ktoré autor uvádza,
pokladajú KS Rímskokatolícku cirkev dokonca za Babylon a Satanovu neviestku,
ktorá zvádza prosté duše k najťažším formám modlárstva a vedie ich
priamo do pekla. V štúdii si Ondrášek všíma aj vzťah KS k štátnym
a spoločenským inštitúciám. Ten spočíva v nedôvere, čo autor dokazuje
odvolávaním sa na použité pramene.
Publikácia je vyčerpávajúca a objektívna.
Autor sa vo svojich tvrdeniach opiera o rôznorodé zdroje, ktoré mal
k dispozícii: zvukové záznamy, vnútorné pramene spoločenstva, početné
respondentské výpovede a v neposlednom rade i o vlastné
skúsenosti z návštev zhromaždení KS. Jeho hodnotenie je uvážené, a to
i napriek tomu, že z celkového čítania je zrejmé, že KS je
v mnohom kontroverzným náboženským spoločenstvom. Výnimočnosť tejto štúdie
spočíva tiež v tom, že je prvá svojho druhu na Slovensku a ako taká
je vhodná pre odbornú verejnosť z radov religionistov, teológov,
psychológov a všetkých, ktorých problematika nových náboženských hnutí
zaujíma, vrátane členov KS (i bývalých) a ich rodinných príslušníkov,
ktorí si môžu predkladané názory konfrontovať s vlastnými skúsenosťami.
recenzia
Ľubomír Martin Ondrášek: Neocharizmatické hnutie na Slovensku
Ústav pre vzťahy štátu a cirkví, Bratislava 2011, s. 267
IVAN MOĎOROŠIúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 38039x