Tajomná
postava Antikrista ako potenciálneho vládcu sveta priťahovala teológov
a náboženských mysliteľov, pričom sa stala pomerne populárnou
i v umeleckých dielach. Zo známejších literárnych výtvorov možno
spomenúť Solovjovovu Legendu o Antikristovi (1900), ďalej Merežkovského
trilógiu Julián Apostata, Leonardo da Vinci a Peter a Alexej, román
Roberta Hugha Bensona Pán sveta, Polanského filmovú klasiku Rosemary má
dieťatko (1968) či film amerického režiséra Richarda Donnera z roku 1976
The Ohmen (Prichádza satan). Okolo postavy Antikrista ako Kristovho odporcu sa
však popísalo aj veľa nezmyselných, scestných a prevrátených tvrdení.
Zaujímavý
prístup ale k tejto téme zvolil John Henry Newman. Vo svojich príhovoroch,
ktoré vyšli pod súhrnným názvom Čas Antikrista, sa držal Ježišovho výroku: „Ale
či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?" (Lk 18, 8) a vyjadril
presvedčenie, že pred príchodom Antikrista nastane veľký odpad od viery. Ním
však nemyslel ateizmus, ale popretie Cirkvou dogmaticky definovanej viery.
Newman zo svetových dejín uvádza troch predchodcov Antikrista: zo starozákonnej
éry kráľa Antiocha, za ktorého panovania došlo medzi Židmi k masovému
odlevu od monoteizmu, viery v jedného Boha; ďalej rímskeho cisára Juliána
Apostatu, za čias ktorého bol zase hromadne rozšírený arianizmus, popretie Ježišovej
rovnosti s Bohom Otcom, a napokon spomína proroka Mohameda,
zakladateľa islamského náboženstva, ktorého rozmach sa udial aj s pomocou
bludov nestorianizmu a eutychianizmu. (Nestorianizmus hlásal, že
v Kristovi boli prítomné dve oddelené osoby - božská a ľudská -
a eutychianizmus zase popieral telesné vzkriesenie.)
Boje
s týmito herézami oslabili ostražitosť Cirkvi zoči-voči nastupujúcemu
islamu. Aké bludné náuky však narúšajú kresťanskú vieru dnes? Magické hnutia
a alternatívne religiozity hlásajú iného Krista než autentické evanjeliá.
Svojvoľnými špekuláciami sa usilujú oddeliť Ježiša Krista od cirkevného
ortodoxného učenia tak, ako bolo sformulované v prvých storočiach
existencie kresťanstva. Avšak nielen to. Často ignorujú kánonické evanjeliá
a utiekajú sa k vlastným okultným a gnostickým prameňom, ktorými
deformujú pôvodné posolstvo Ježiša Krista. V ich predstavách je Ježiš len
jedným z početných duchovných vodcov, ktorí prinášajú ľudstvu posolstvo
spásy, a i to viazané na konkrétne geografické územie a presne
stanovené obdobie. Nie je už jediným spasiteľom a prostredníkom medzi
Bohom a človekom. Jeho náuka, ktorá sa mu týmito ezotericko-okultnými
a neognostickými kruhmi pripisuje, sa tak stáva akýmsi synkretickým učením
o vegetarianizme, reinkarnácii, karme, aure, astrálnom a hrubohmotnom
tele, anjeloch a pod.
A netreba
zabúdať ani na protagonistov týchto „moderných" zvodov. Často vystupujú ako
mesiáši či sprievodcovia na duchovnej ceste, oháňajú sa pompéznym
pseudoduchovným slovníkom, no v skutočnosti sú len nafúknutými bublinami,
ktoré rýchlo spľasnú. Kresťan sa ale pred nimi musí mať na pozore, verný
evanjeliu a nezdeformovanému učeniu autentického kresťanstva. Duch Svätý nechce
dať kresťanom presné informácie o príchode Antikrista, ale chce ich naučiť
patričným spôsobom vnímať Pravdu, aby bdeli a nestratili vieru.
biblické slovo
Vystúpilo mnoho antikristov
RÓBERT SARKA
Deti,
nastala posledná hodina. A ako ste počuli, že prichádza antikrist, tak sa
teraz objavili mnohí antikristovia, z čoho poznávame, že je tu posledná
hodina. (1 Jn 2, 18)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 18432x