Pán Grygar, predpokladám, že vy ako skeptik, teda človek triezvo a racionálne zmýšľajúci, ktorému nie je cudzie kritické myslenie, nepatríte k tým, čo sú skalopevne presvedčení, že tento náš rozhovor, keďže vyjde až po 21. decembri, si už nebude mať kto prečítať. Alebo sa mýlim?

 

Rozhodne sa nemýlite. Stavím celý svoj sporožírový účet, že tí proroci skazy zaručene zakvília 22. decembra 2012 nad zárobkom. Kiež by tá blamáž aspoň poučila verejnosť, aby im už nabudúce ľudia nenaleteli.

 

S termínom 21. december kalkulujú najmä tí, ktorí sa odvolávajú na končiaci sa mayský kalendár. Tvrdia, že viaceré staroveké civilizácie mali omnoho podrobnejšie matematické a astronomické vedomosti, ako máme my, a preto aj Mayovia vedeli s veľkou presnosťou predpovedať, kedy nastane zánik jednej a nástup novej éry ľudstva. Čo je pravdivé na týchto tvrdeniach? Máme očakávať nejakú náhlu zmenu?


 

Odvolávanie sa na končiaci sa mayský kalendár je v týchto súvislostiach niekoľkonásobný nezmysel. Predovšetkým žiadny mayský kalendár sa nekončí. Mayovia používali celkom dômyselné kalendáre, ktoré mali formálne podobnú štruktúru ako tie naše. My máme dni, týždne, mesiace, roky, stáročia a tisícročia a rozhodne nikomu nenapadne, že keď sa skončí rok, tak sa skončil aj kalendár. Na druhej strane i v kresťanskej Európe si mnoho ľudí myslelo na konci prvého tisícročia, že príde koniec sveta, a to sa nedávno opakovalo na konci druhého milénia. Navyše sa európski proroci nedokázali dohodnúť, či sa to milénium končí v roku 1999, 2000 alebo 2001, takže keď ten prvý dátum prešiel, spoliehali sa na druhý a potom ešte aj na ten tretí - pochopiteľne celkom márne.

Keď už niekto silou-mocou chce spočítať v našom gregoriánskom kalendári koniec periódy tzv. Dlhého počtu mayského kalendára, musí vyriešiť problém, ako tie kalendáre vôbec navzájom porovnať. Odborne sa tomu hovorí nájsť korelačnú konštantu medzi oboma kalendármi, čo nie je jednoduché, keď sa európska a mayská civilizácia vyvíjali dlhý čas bez najmenšieho kontaktu a čoskoro po španielskej invázii do Nového sveta mayská civilizácia prakticky zanikla. Verejnosť zrejme netuší, že európski historici uverejnili už vyše pol stovky hodnôt korelačnej konštanty, ktoré sa navzájom líšia až o vyše tisíc rokov (!). Takže koniec Dlhého počtu podľa výpočtov rôznych autorov pripadá na obdobie medzi rokmi 1493 až 2532; z toho tri dátumy už uplynuli (1493, 1614, 1753) a nič sa nestalo. Na nadväzovanie kalendárov sa dnes väčšinou používa korelácia medzi astronomickými javmi, ako sú zatmenia Slnka či Mesiaca, vzájomné priblíženie planét a pod. Ak použijeme túto metódu dôkladne, čo nie je vôbec ľahká práca, tak českí matematici bratia Böhmovci uverejnili v odbornom časopise zatiaľ najlepšiu hodnotu korelačnej konštanty, ktorá svojím súladom s kronikami výrazne prekonáva všetky doterajšie výpočty. Podľa výpočtov týchto autorov dosiahne Dlhý počet svoj koniec 14. decembra 2116. Prirodzene ani vtedy nenastane žiadny koniec sveta. To by bola dramatická fyzikálna udalosť, na ktorú nejaké kalendáre nemôžu mať ani ten najmenší vplyv.

Tvrdenie, že by astronomické či matematické vedomosti starovekých civilizácií boli lepšie než vedomosti súčasné, je tiež úplný nezmysel. Tým nechcem znižovať schopnosti týchto civilizácií skúmať svet okolo seba. Keď uvážime, aké primitívne pomôcky pre astronomické pozorovania a pre geometrické výpočty mali, je obdivuhodné, čo pritom dokázali vybádať a spočítať. Bez tohto najmä antického základu by sme dnes neboli vo vede a technike tak ďaleko.

Avšak ani my so všetkými možnosťami súčasnej vedy a techniky nedokážeme predvídať budúcnosť takých zložitých sústav, akými sú napríklad zemská atmosféra a hydrosféra. Predpovede počasia sú toho jasným dôkazom. Napriek umelým družiciam Zeme, ktoré ustavične zbierajú dáta o stave atmosféry a hydrosféry, a napriek tomu, že tieto dáta spracúvajú najvýkonnejšie superpočítače, nedokážeme spoľahlivo predpovedať počasie na viac ako tri dni dopredu. Tzv. katastrofické klimatické modely sú potom také nepresné, že sa z nich nedá zistiť takmer nič. Môže za to jav objavený práve meteorológmi, ktorému sa hovorí deterministický chaos, populárne tiež efekt motýlieho krídla. Tým sa myslí skutočnosť, že keď anonymný tropický motýľ v Hongkongu mávne (či nemávne) krídlom, vyvolá to (alebo nevyvolá) hurikán v Atlantiku o štvrť roka neskôr.

 

V súvislosti s tohtoročným zimným slnovratom sa často spomína tzv. Platónsky rok trvajúci necelých 26-tisíc pozemských rokov, ktorý údajne vyvrcholí práve v tento deň. Slnko sa z pohľadu Zeme dostane do bodu, keď sa jeho ekliptika ocitne v samom strede našej Galaxie (tzv. galaktický stred), pričom hviezdy a planéty našej sústavy opticky na oblohe vytvoria veľký kríž. Následkom tohto výnimočného úkazu budeme vraj odrezaní od životodarnej kozmickej energie vyžarujúcej z čiernej diery, ktorá je akýmsi pulzujúcim srdcom našej Galaxie, čo spôsobí náš totálny zánik. Má táto predstava aspoň sčasti racionálny základ?

 

Zemská rotačná os je, ako je známe, šikmo sklonená k rovine, v ktorej Zem obieha okolo Slnka a to je príčina striedania ročných období v miernych a polárnych zemepisných pásmach na Zemi. Už naši predchodcovia v staroveku objavili, že zemská os sa obrazne povedané kolíše, t. j. opisuje kužeľ v perióde Platónskeho roka a to vedie k pomalým, ale geologicky preukázaným zmenám klímy. Avšak stred našej Galaxie je od nás vzdialený asi 25-tisíc svetelných rokov, takže je úplne jedno, ako k nemu bude naklonená ktorákoľvek planéta či Slnko v okamihu tohtoročného zimného slnovratu. Polohu stredu Galaxie poznáme s chybou okolo 500 miliónov kilometrov, takže o nejakom geometrickom kríži sa nedá ani približne vôbec uvažovať. O tom, že by z čiernej megadiery v centre Galaxie mohla vyžarovať nejaká životodarná kozmická energia nemôže byť taktiež ani reči, pretože podstatou čiernych dier i megadier je práve to, že sú úplne čierne - vôbec žiadna energia sa z nich nemôže dostať von. Celé tieto úvahy sú jednoducho kolosálne drísty.

 

Niekto ale môže namietať a poukázať na fakt, že v minulosti na našej planéte už viackrát v čase galaktického stredu dochádzalo k prudkým zmenám a katastrofám. Aj podľa dešifrovaných odkazov viacerých starovekých civilizácií je toto obdobie časom prechodu sprevádzaného nešťastím a nebývalými globálnymi pohromami. Nevyplýva z toho, že významné astronomické javy a konštelácie planét majú predsa len vplyv na vývoj našej planéty?

 

Slnko s planétami obieha okolo centra Galaxie v perióde asi 220 miliónov rokov. Najstaršie civilizácie, o ktorých vôbec niečo vieme, sú staré asi 10-tisíc rokov. O čom to tí kuvici bľabocú? Astronomické javy predstavujú vzdialené kulisy v kozmickom divadle našej Zeme. Tak ako kulisy nemajú vplyv na drámu, ktorá prebieha na javisku, tak ani astronomické javy a konštelácie napospol veľmi vzdialených planét a ešte podstatne vzdialenejších hviezd nemajú žiadny významný vplyv na udalosti na Zemi. Podstatné sú miestne javy, akými sú vzájomné prepojenia atmosféry, hydrosféry a litosféry Zeme ovládané gravitáciou Zeme, Mesiaca a Slnka, a energetické zdroje, t. j. príliv slnečnej energie na Zem a rádioaktívne teplo zemských hornín. Je prekvapujúce, že stabilita dodávky slnečnej žiarivej energie je zaručená s presnosťou na jedno promile, čo je lepšie ako stabilita stáložiarnych pecí alebo kotlov v elektrárňach. A tiež dodávka geotermálnej energie z vnútra Zeme je pozoruhodne stála, aj keď sa občas prejaví väčšími sopečnými výbuchmi, zemetraseniami a záplavami.

 

Ďalšou potenciálnou hrozbou sú nebezpečné slnečné erupcie, ktorých intenzita má vyvrcholiť práve koncom tohto roka. Podľa prorokov apokalypsy natoľko narušia magnetické pole Zeme, že spôsobia nielen kolaps satelitnej sústavy, ale i všetkých komunikačných systémov vrátane celosvetovej elektrickej siete. Svet tak na niekoľko rokov príde o všetok zdroj energie, čo vzhľadom na našu enormnú závislosť od technických výdobytkov spôsobí, že na celej planéte zavládne hladomor, vojny, epidémie. Naozaj nás čaká takáto neutešená budúcnosť?

 

Výskyt slnečných erupcií podlieha dosť pravidelnému približne jedenásťročnému cyklu, ktorý funguje minimálne tisíce rokov, ako sa môžeme presvedčiť zo štúdia letokruhov stromov a pod. Sila jednotlivých cyklov však kolíše, takže najsilnejšie cykly modernej doby spadajú do obdobia šesťdesiatych rokov 20. storočia. Ani vtedy však mocné slnečné erupcie nespôsobili žiadne veľké katastrofy. Je pravda, že pri erupciách môžu byť dočasne aj natrvalo vyradené z prevádzky niektoré umelé družice, ale povrch Zeme, kde ľudia žijú, je proti týmto rizikám ochránený jednak atmosférou, ale hlavne geomagnetickým poľom, takže nie je najmenší dôvod obávať sa akýchkoľvek celosvetových katastrof.

Ak vôbec má ľudstvo nejaké problémy s hladomorom, tak si za to vždy môže samo kvôli nezmyselným politickým či ekonomickým rozhodnutiam, napríklad keď niektoré krajiny odmietajú pestovať či dovážať geneticky modifikované obilie a iné plodiny. Niekedy sa mi zdá, že súčasná verejnosť, a to aj vo vyspelých krajinách, paradoxne na jednej strane odmieta vedecké poznatky a na druhej strane pokojne naletí najhlúpejším šarlatánom, takže o vedu sa zaujíma len nepatrná menšina, pričom totálna väčšina ľudstva žije v poverách a pavede a ešte sa tým i hrdí. Dokonca si myslím, že až raz budú historici opisovať súčasnú epochu civilizácie, označia ju za dobu temna.

 

Podľa istých katastrofických scenárov dovolí oslabené magnetické pole slnečným časticiam preniknúť tak hlboko, že narazia do stratosféry a budú sa podieľať na vzniku dusičnanov, ktoré začnú následne likvidovať ozón. Pod vplyvom vysokých dávok ultrafialového žiarenia prestanú rastliny vykonávať fotosyntézu a oceánsky planktón vymrie. Od neho je závislá väčšina morských živočíchov a ak by tie vyhynuli, naruší sa celý potravinový reťazec, čo povedie k hladu a zrúteniu celého ekosystému. Čo na to poviete?

 

Žiadny takýto scenár nebol nikdy publikovaný. Prirodzene je známe, že ozónová vrstva nad Antarktídou sa periodicky zoslabuje počas našej jesene (tamojšej jari), čo súvisí s už ukončenou výrobou chlorofluorokarbónov používaných v chemickom priemysle v minulom storočí. Tieto zlúčeniny svojimi reakciami s ozónom vo vysokej atmosfére skutočne narušili ozónovú vrstvu, ale nikdy to neviedlo k rozvratu ekosystému ani v čase najväčších ozónových dier. Teraz už je hlavné nebezpečenstvo zažehnané, pretože odborníci pochopili, kde je zakopaný pes, a našťastie sa našla politická vôľa, aby boli tieto látky zakázané a tento zákaz sa i dodržiava.

 

Scenáristi hollywoodskeho trháka, filmu 2012 sa pohrávali s myšlienkou, že k možnému apokalyptickému kolapsu našej planéty dôjde vďaka prudkému nárastu teploty zemského jadra. Ten vraj spôsobila silná slnečná erupcia, následkom ktorej niekoľkonásobne vzrástol počet neutrínov, ktoré začali vykazovať fyzickú reakciu a zmutovali na nový druh nukleárnych častíc správajúcich sa ako mikrovlny. Prehriate zemské jadro má zapríčiniť dramatické zmeny na zemskom povrchu. Všetko, čo nebude mať krídla, do troch dní zahynie.

 

Domnievam sa, že každý divák, ktorý niekedy videl hollywoodske trháky, je už dostatočne poučený, že ich autori si nelámu hlavu nad realitou; nie nadarmo sa filmovému priemyslu hovorí „továreň na sny". Skúsení hollywoodski scenáristi potrebujú vedeckú terminológiu len pre zvýšenie dojmu, že na tom, čo sa vo filme tvrdí, môže niečo byť a diváci sa teda majú báť. Tie štyri vety opisujúce scenár spomínaného filmu by mali každého potenciálneho diváka odradiť, aby na takú zlátaninu vôbec do kina šiel. Ak je niekto ochotný brať také trápne výmysly vážne, tak mu azda už ani niet pomoci.

 

S teóriou o posune zemských magnetických pólov a prekrývaní kontinentálnych platní po prvý raz prišiel profesor Charles H. Hapgood z univerzity v New Hampshire. Tí, ktorí sa na neho odvolávajú, sa domnievajú, že pokiaľ sa magnetické pole mení, môže to súvisieť so zemským jadrom. Hlboko pod zemou sa hromadí tlak, ktorý, ak sa uvoľní, spôsobí rozsiahle zemetrasenia, najmä tam, kde zlomy v zemskej kôre obsahujú dostatočné množstvo kovu. Pokiaľ by došlo k veľkým posunom kontinentálnych platní popri tektonických zlomoch, premenili by sa podľa nich i tie najväčšie mestá vybudované v ich blízkosti na hromadu trosiek.

 

Charles Hapgood nebol profesor, ale iba odborný asistent bez doktorandského titulu v prírodných vedách. Mal magisterský titul v odbore stredovekej a modernej histórie. Na rôznych internátoch prednášal o histórii, antropológii a ekonómii. Zaoberal sa tiež špiritizmom a veril v komunikáciu so záhrobím prostredníctvom médií. Nemal žiadne solídne prírodovedecké vedomosti, no hlavne nepublikoval svoje práce v recenzovaných časopisoch, ale v nerecenzovaných knihách. Každý geológ potvrdí, že to, čo citujete ako jeho názory, je geologický nezmysel; škoda slov.

 

Ale Hapgoodovi zástancovia argumentujú, že jeho teóriu podporil i sám Albert Einstein, keď napísal predslov do knihy, kde Hapgood uvádza i množstvo dramatických situácií, ktoré v minulosti už našu Zem postihli.

 

Einstein začína svoj predslov konštatovaním, že ho často žiadajú o radu ľudia, ktorí prichádzajú s v odborných časopisoch nepublikovanými nápadmi. Ďalej tiež napísal, že v prevažnej väčšine ide o nápady, ktoré nemajú žiadnu vedeckú hodnotu. Avšak vzápätí Einstein uvádza, že geologické názory pána Hapgooda ho elektrizovali. V závere svojho predhovoru však varuje, že aj keď pokladá základnú myšlienku o náhlych posuvoch zemskej kôry za fascinujúcu, je potrebné túto domnienku overiť pozorovaním, pretože ľahký posun zemskej kôry voči podložiu by znamenal aj ľahké odstredivé posuvy kôry vplyvom zemskej rotácie. To sa však meraniami nepotvrdilo. Hapgood skutočne s Einsteinom od toho času často korešpondoval a obaja sa dokonca osobne stretli v januári 1955. Einstein napísal Hapgoodovi svoj posledný povzbudivý list 9. marca 1955, teda len necelé dva mesiace pred svojím úmrtím. Z toho však vyplýva, že Einstein nemal možnosť vyjadriť sa k publikácii Hapgoodovej domnienky o posuve zemských pólov, ktorá bola zverejnená až roku 1958.

S odstupom vyše polstoročia od celého prípadu dobre vidieť, ako hlboko sa Hapgood vo svojich záveroch mýlil, najmä vo svojej kritike o povahe kontinentálnych platní a ich drifte. Dnes je jeho domnienka, ktorá, ako som už spomenul, nebola nikdy vo vedeckých časopisoch publikovaná, iba v nerecenzovaných článkoch a knihách, úplne mŕtva. Prirodzene ani Einstein nie je v tejto veci celkom bez viny, pretože si musel byť vedomý, že svojím predslovom fakticky nahradil odborné geologické recenzné konania pre monografie obvyklé. Pri všetkej úcte k Einsteinovej genialite treba konštatovať, že nemal geologické vzdelanie, ktoré by ho kvalifikovalo na miesto recenzenta v odbore Hapgoodovej domnienky.

 

Nebezpečné vraj sú aj podmorské sopečné erupcie. Niektorí vedci sa nazdávajú, že napríklad v prípade známej sopky Cumbre Vieja môžu vyvolať jej masívny zosun do oceána, čím by sa vytvorila taká obrovská záplavová vlna, ktorá by zaplavila nielen africké pobrežie, ale i pobrežie Veľkej Británie a celé východné pobrežie USA vlnami vysokými až niekoľko sto metrov. Celé kilometre pobrežia by sa tak razom ocitli pod vodou. Keď si predstavíme, že približne 40 percent celosvetovej populácie žije v pobrežných pásmach len niekoľko desiatok kilometrov širokých, bola by to zrejme obrovská katastrofa.

 

Geologické katastrofy majú svoje hranice, ako vieme zo štúdie geologických pochodov v minulých epochách. Strašenie obrími vlnami cunami je módna záležitosť vyvolaná veľkým zemetrasením a následným cunami v Japonsku v marci 2011. Akokoľvek lokálne šlo o najväčšiu katastrofu v Japonsku azda za posledných tisíc rokov, globálne bol vplyv vlny cunami v podstate zanedbateľný.

 

A čo sopka Cumbre Vieja? Môžu obyvatelia pobrežných miest pokojne spávať?

 

Každá sopka je nevyspytateľná a Cumbre Vieja na Kanárskych ostrovoch vybuchuje v intervaloch od 30 do 235 rokov, takže nič sa nedá predvídať. Nie je však príliš pravdepodobné, že by pri ďalšom výbuchu došlo k náhlemu zosunu magmy do oceána. Na rozdiel od zemetrasení, ktoré sa dodnes vôbec nedajú predvídať, predchádza veľkým sopečným výbuchom zvýšená aktivita poskytujúca potrebné varovanie, a teda i čas na evakuáciu osobitne ohrozených miest.

 

Ak nie Cumbre Vieja, tak potom Yellowstonský národný park môže byť tou hrozbou, ktorá nás nemilo zaskočí. Vedci varujú pred možnou erupciou v oblasti Hot Spot, kde zaznamenali hromadenie magmy a mierne nadvihovanie celej oblasti. K erupcii tohto vulkánu dochádza približne každých 600 až 800-tisíc rokov, pričom posledná erupcia nastala pred 640 000 rokmi. Ak by bola erupcia taká silná ako tá posledná, následky by vraj boli nepredstaviteľné.

 

Áno, toto nebezpečenstvo preberajú v odbornej literatúre solídni vedci. Nie je však také akútne, aby sme sa museli obávať katastrofy v 21. storočí, ale dlhodobo je potrebné študovať príznaky, ktoré by predchádzali prípadnému gigantickému vulkanickému výbuchu.

 

Podľa istých predpovedí blízkych žánru sci-fi našou slnečnou sústavou onedlho preletí planéta Nibiru (planéta X), ktorá sa v blízkosti Zeme údajne objavuje každých 3 700 rokov. Jej gravitácia bude vraj mať negatívny vplyv nielen na Zem, ale i na Slnko a môže vyvolať veľmi nebezpečné slnečné erupcie so všetkými možnými tragickými koncami, akými sú výbuchy sopiek, zemetrasenia, cunami atď. Bolo by vôbec možné, že by ju astronómovia nespozorovali?


 

Okolitý vesmír je dnes pod takou sústavnou starostlivou kontrolou robotických ďalekohľadov, že by akákoľvek planéta s rozmermi Merkúra či väčšími bola objavená desiatky rokov predtým, než by sa priblížila do vnútra slnečnej sústavy. Celý mýtus o Nibiru však nie je staroveký, ako sa nám usiloval nahovoriť autor tejto historky Zecharia Sitchin, povolaním ekonóm a fantasta. Žiadna Nibiru nikdy neexistovala a možno dokázať pomocou prehliadok oblohy a pohybov kozmických sond Pioneer a Voyager, že ani neexistuje.

 

A nehrozí nám ani zrážka s asteroidom? Spomína sa najmä Apophis, ktorý má na Zem dopadnúť presne 13. apríla 2036. Výsledkom tohto stretu vraj bude obrovská vlna cunami. Následky? Ako inak, katastrofálne.

 

Planétka Apophis bola v čase objavu roku 2004 skutočne zatiaľ najnebezpečnejšou planétkou (ide o nepravidelné kamenné teleso s odhadovaným priemerom okolo 400 m), pretože jej budúca dráha bola spočiatku známa len približne. Dnes už máme také presné údaje, že možno spoľahlivo vylúčiť jej zrážku so Zemou 13. apríla 2036. Planétka obieha okolo Slnka v perióde 324 dní. Existujú dokonca plány, že v medziobdobí by sa na povrch planétky mohol pripevniť pomocou automatickej kozmickej sondy rádiový vysielač, ktorý by umožňoval určiť dráhu planétky s ešte vyššou presnosťou. Potom by naši potomkovia mohli jej dráhu prepočítať na stáročia dopredu a tak sa poistiť proti prípadnej zrážke vo vzdialenejšej budúcnosti. Možno očakávať, že už do polovice nášho storočia bude mať ľudstvo tiež technické prostriedky zabezpečujúce odchýlenie dráhy zabijackej planétky, také, aby sa nikdy so Zemou zraziť nemohla.

 

V rozličných obmenách koluje po internete poplašná správa o tzv. prechode Zeme cez galaktické nulové pásmo. Údajne ju NASA už v júni rozoslala všetkým svetovým vládam. Ak sa tak stane, na Zemi na niekoľko dní zavládne tma a ľudia budú bez elektriny a akéhokoľvek komunikačného spojenia. Má vraj zahynúť až desatina svetovej populácie. Je niečo pravdivé na tejto výstrahe?

 

Znovu žasnem nad dôverou ľudí voči anonymným správam na internete. Nikto nevie, kto tú správu poslal, a napriek tomu sa veľmi rýchlo šíri po celej zemeguli a obetavo ju prekladajú do rôznych národných jazykov. Aj NASA ju musela dementovať a sám môžem len dodať, že správa je od začiatku do konca vymyslená; pochopiteľne, žiadne galaktické nulové pásmo neexistuje. Už od konca minulého roka udržiava Česká astronomická spoločnosť (www.astro.cz) a Český klub skeptikov (www.sisyfos.cz) spoločnú podstránku s titulom Koniec sveta 2012 nebude. Po jej navštívení nájde záujemca podrobný rozbor všetkých tých nezmyslov. Napokon o pár dní to bude jasné, pretože 21. december 2012 sa blíži, takže odporúčam maloverným, aby si tie ponuré veštby odložili a prečítali si ich v Štedrý večer na všeobecné pobavenie, ako sa ten anonymný veštec tak dokonale znemožnil. Trebárs to bude aj poučenie pre budúcnosť, až sa zase nejaký zlomyseľný podvodník rozhodne ľudstvo desiť prostredníctvom internetu.

 

Na záver som si úmyselne nechal tú najkontroverznejšiu hypotézu. Asi vás neprekvapí, že sa bude týkať invázie mimozemskej civilizácie. Prívrženci UFO sú totiž presvedčení, že je nepravdepodobné, že by život vo vesmíre bol možný výlučne na našej planéte a podaktorí dokonca veria, že podobne, ako nás mimozemšťania kontaktovali v minulosti, robia to i dnes. Nevylučujú pritom ani ich prípadné dobyvateľské úmysly. Máme sa obávať, že sa v blízkej budúcnosti staneme otrokmi nejakej neznámej vyššej galaktickej civilizácie?

 

Nemáme najmenší ani nepriamy dôkaz, že by tu niekedy pristáli mimozemšťania. Už vyše 60 rokov prebiehajú na rôznych rádioteleskopoch sveta prehliadky, ktorých cieľom je nájsť umelé rádiové signály mimozemšťanov, a tie doteraz nenarážali na žiadnu stopu. To síce neznamená, že by mimozemšťania nemohli existovať, ale v každom prípade nie sú za kozmickým rohom, takže nejaká invázia sa zrejme konať nebude. Priepasti vesmíru sú oveľa rozsiahlejšie, než si ktokoľvek z nás vie predstaviť. Obrazne povedané, sme obklopení dôkladnou mimoriadne hlbokou „vodnou priekopou" prázdneho priestoru.

 

Ako sme mali možnosť vidieť, katastrofických scenárov je neúrekom. Či sa naplnia dnes alebo až o stovky rokov, nikto s istotou povedať nevie. Vesmír je napriek značnému vedeckému pokroku pre nás stále veľkou neznámou a hoci v ňom platia presné zákony, je v mnohom nepredvídateľný. Navyše sa ukazuje, že (odhliadnuc od možnosti nukleárnej sebadeštrukcie) je naša civilizácia až priveľmi zraniteľná a závislá od technických vymožeností. Nemáte aj vy ten pocit? Uberáme sa podľa vás tým správnym smerom?

 

Na svete je to zariadené tak, že väčšine ľudí sú takéto abstraktné otázky úplne cudzie. Na jednej strane pomyselnej Gaussovej krivky sú približne dve percentá populácie starajúcej sa o technický pokrok, ktorý je až doteraz plynule úspešný. Odhaduje sa, že v čase Kristovho narodenia žilo na zemi asi 200 miliónov ľudí a priemerný vek človeka sa pohyboval okolo 40 rokov. Dnes je nás 7 miliárd a priemerný vek presiahol 70 rokov. Za túto zmenu nepochybne môže vedecký a technický pokrok.

Na druhej strane sú v populácii na opačnom konci Gaussovej krivky tiež asi dve percentá ľudí, ktorí sa aktívne usilujú o skazu ľudstva, jednoducho kazisveti rôzneho kalibru, od tých, ktorí rozbíjajú zariadenie autobusových zastávok, rozrezávajú sedadlá vo vlakoch, začierňujú cestovné poriadky, sprejujú pomníky a historické budovy, až po tých, ktorí kradnú, lúpia, mučia a vraždia, prípadne je ich koníčkom samovražedné atentátnictvo. Zatiaľ sa zdá, že od čias egyptských faraónov po súčasnosť sa ľudstvo uberalo správnym smerom, ale v každej epoche je to tak na hrane. Presne to vyjadril britský spisovateľ vedecko-fantastických románov Herbert G. Wells: „Vývoj ľudstva je pretekom medzi vzdelaním a katastrofou".

 

Ďakujem za rozhovor.