Za zakladateľa nazarénov sa považuje aj Samuel Heinrich Fröhlich (1803 - 1857), kňaz vo švajčiarskom Leutwile v roku 1830 odvolaný z úradu. V Nemecku sa spojil s istým Hoffmannom, zakladateľom sekty hoffmanniánov, ktorí si hovorili aj priatelia nového Jeruzalema. Fröhlichových stúpencov volali veriaci v Krista, v bývalej Juhoslávii boli známi ako novoverci či burgeri. V Uhorsku bol začiatkom 19. storočia ich zakladateľom Ľudovít Hengsley. Roku 1848 sa rozšírili v Liptove, v 20. storočí pôsobili v bývalom Československu, Juhoslávii a Sovietskom zväze. Črty anabaptizmu mali v Maďarsku, Rakúsku a v Amerike. Kládli dôraz na znovuzrodenie prejavujúce sa okamžite. Krstili len znovuzrodených. Zakazovali prísahy, službu v armáde a nosenie zbrane, vystupovali proti oficiálnej Cirkvi, vzdelaniu a umeniu. Zavrhovali liturgiu a cirkevné symboly vrátane kríža, chrámu a relikvií. U nás sú komunity nazarénov v Bratislave, Bernolákove a Bacúrove.

Ďalšou komunitou je Cirkev Božia, tzv. darbisti, alebo jednoducho svätí. Okolo roku 1840 ich založil anglický advokát, neskôr anglikánsky duchovný John Darby (1800 - 1882). Darby spochybnil apoštolskú sukcesiu v anglikánskej cirkvi. Bol presvedčený, že po apoštoloch už niet riadnej cirkvi, a preto sa rozptýlení veriaci majú zhromažďovať v malých zboroch a očakávať Pánov príchod. Darbisti vytvárali malé spolky v Írsku, odtiaľ prešli do Anglicka, najmä Londýna a Plymouthu. Volali sa bratia v Pánu, alebo plymouthskí bratia. Darby bol však prinútený odísť, krátko pobudol v Paríži a roku 1838 odišiel do Švajčiarska. V Lausanne získal prívržencov, postupne aj v Nemecku. V Elberfelde roku 1853 začali darbisti vydávať biblické komentáre pod názvom Der Botschafter des Heils in Christo. Ich hlavné sídlo zostalo vo Švajčiarsku. Roku 1883 tu mali okolo 75 zborov. V súčasnosti pôsobia ako Zväz slobodných evanjelických zborov. Je ich približne 1,5 milióna. Odmietajú cirkevné úrady, krst nepokladajú za nutný.

Známym hnutím sa stali i svedkovia Jehovovi, pôvodne nazývaní russelliáni, bežne jehovisti. Ich pôvodca Charles Taze Russell (1852 - 1916) bol obchodník, potom reformovaný duchovný, ktorého však neskôr pozbavili úradu. Jeho nástupcom sa stal Joseph Franklin Rutherford (1869 - 1942), ktorý sa spočiatku prikláňal k adventizmu. Obaja sa pokladali za vážnych bádateľov Biblie. Roku 1931 sa ich spoločenstvo premenovalo na svedkov Jehovových. Ich učenie je v podstate chiliastické, Boha nazývajú Jehovom, Kristovo Božie synovstvo popierajú. Vo svete vládne podľa nich satan, aj kresťanské cirkvi a spoločenské inštitúcie sú vraj diablove organizácie.

Z tradičného metodizmu vyrástlo letničné hnutie. Za jeho pôvodcu sa považuje John Wesley. Letničiari sa pokladajú za štvrtú veľkú formu kresťanstva po pravosláví, katolicizme a protestantizme, pretože tieto cirkvi vraj upadli do nemilosti. Na prelome 19. a 20. storočia sa hnutie rozšírilo v južných štátoch USA. Roku 1906 sa v Los Angeles prejavil dar hovorenia jazykmi (glosolália). Letničiari zdôrazňujú posvätenie pri omilostení a vnútorné svedectvo Ducha Svätého. Krst Duchom Svätým je tretie požehnanie. V prejavoch zbožnosti občas zachádzajú do extrémov. V 20. storočí hnutie zasiahlo Latinskú Ameriku, Afriku a Škandináviu. Dnes sa k tomuto dynamickému prúdu hlási vyše 600 miliónov stúpencov.