Za zakladateľa
nazarénov sa považuje aj Samuel Heinrich Fröhlich (1803 - 1857), kňaz vo
švajčiarskom Leutwile v roku 1830 odvolaný z úradu. V Nemecku sa
spojil s istým Hoffmannom, zakladateľom sekty hoffmanniánov, ktorí si
hovorili aj priatelia nového Jeruzalema. Fröhlichových stúpencov volali veriaci
v Krista, v bývalej Juhoslávii boli známi ako novoverci či burgeri.
V Uhorsku bol začiatkom 19. storočia ich zakladateľom Ľudovít Hengsley.
Roku 1848 sa rozšírili v Liptove, v 20. storočí pôsobili
v bývalom Československu, Juhoslávii a Sovietskom zväze. Črty
anabaptizmu mali v Maďarsku, Rakúsku a v Amerike. Kládli dôraz
na znovuzrodenie prejavujúce sa okamžite. Krstili len znovuzrodených. Zakazovali
prísahy, službu v armáde a nosenie zbrane, vystupovali proti
oficiálnej Cirkvi, vzdelaniu a umeniu. Zavrhovali liturgiu a cirkevné
symboly vrátane kríža, chrámu a relikvií. U nás sú komunity nazarénov
v Bratislave, Bernolákove a Bacúrove.
Ďalšou komunitou
je Cirkev Božia, tzv. darbisti, alebo jednoducho svätí. Okolo roku 1840 ich
založil anglický advokát, neskôr anglikánsky duchovný John Darby (1800 - 1882).
Darby spochybnil apoštolskú sukcesiu v anglikánskej cirkvi. Bol
presvedčený, že po apoštoloch už niet riadnej cirkvi, a preto sa
rozptýlení veriaci majú zhromažďovať v malých zboroch a očakávať
Pánov príchod. Darbisti vytvárali malé spolky v Írsku, odtiaľ prešli do
Anglicka, najmä Londýna a Plymouthu. Volali sa bratia v Pánu, alebo
plymouthskí bratia. Darby bol však prinútený odísť, krátko pobudol
v Paríži a roku 1838 odišiel do Švajčiarska. V Lausanne získal
prívržencov, postupne aj v Nemecku. V Elberfelde roku 1853
začali darbisti vydávať biblické komentáre pod názvom Der Botschafter des Heils
in Christo. Ich hlavné sídlo zostalo vo Švajčiarsku. Roku 1883 tu mali okolo 75
zborov. V súčasnosti pôsobia ako Zväz slobodných evanjelických zborov. Je
ich približne 1,5 milióna. Odmietajú cirkevné úrady, krst nepokladajú za nutný.
Známym hnutím
sa stali i svedkovia Jehovovi, pôvodne nazývaní russelliáni, bežne
jehovisti. Ich pôvodca Charles Taze Russell (1852 - 1916) bol obchodník, potom
reformovaný duchovný, ktorého však neskôr pozbavili úradu. Jeho nástupcom sa
stal Joseph Franklin Rutherford (1869 - 1942), ktorý sa spočiatku prikláňal
k adventizmu. Obaja sa pokladali za vážnych bádateľov Biblie. Roku 1931 sa
ich spoločenstvo premenovalo na svedkov Jehovových. Ich učenie je
v podstate chiliastické, Boha nazývajú Jehovom, Kristovo Božie synovstvo
popierajú. Vo svete vládne podľa nich satan, aj kresťanské cirkvi
a spoločenské inštitúcie sú vraj diablove organizácie.
Z tradičného
metodizmu vyrástlo letničné hnutie. Za jeho pôvodcu sa považuje John Wesley.
Letničiari sa pokladajú za štvrtú veľkú formu kresťanstva po pravosláví,
katolicizme a protestantizme, pretože tieto cirkvi vraj upadli do nemilosti. Na
prelome 19. a 20. storočia sa hnutie rozšírilo v južných štátoch USA. Roku
1906 sa v Los Angeles prejavil dar hovorenia jazykmi (glosolália).
Letničiari zdôrazňujú posvätenie pri omilostení a vnútorné svedectvo Ducha
Svätého. Krst Duchom Svätým je tretie požehnanie. V prejavoch zbožnosti
občas zachádzajú do extrémov. V 20. storočí hnutie zasiahlo Latinskú
Ameriku, Afriku a Škandináviu. Dnes sa k tomuto dynamickému prúdu
hlási vyše 600 miliónov stúpencov.
míľniky dvoch tisícročí
Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (4)
PETER GAŽÍK
Súvisiace články:
Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (1)Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (2)
Denominácie a hnutia v 17. – 19. storočí (3)