Zaujímavým fenoménom súčasnej postmodernej doby je prítomnosť okultných ideí, predstáv a praktík. Možno sa stotožniť s autorovým názorom, že ich prítomnosť je reakciou na prílišný materializmus a racionalizmus uprednostňovaný v minulosti. Okultné idey, predstavy a praktiky sú v súčasnosti prítomné v širokom meradle, pričom niekedy majú novú podobu a formu. Šíria sa najmä v dnešnej západnej spoločnosti a využívajú taktiež moderné informačné technológie. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto veľmi cenné, že sa vysokoškolský pedagóg Róbert Sarka na základe svojho vedeckého bádania rozhodol vydať monografiu venovanú práve tejto téme, ktorá na Slovensku zatiaľ v takom rozsahu a hĺbke nebola spracovaná.

Autor recenzovanej publikácie odvážne a vyvážene hodnotí javy súvisiace s okultizmom, čím sa líši od niektorých iných autorov, ktorí k tomuto zložitému fenoménu pristupujú pomerne jednostranne. Sarka pritom vychádza z teologickej perspektívy a jasne predstavuje postoj Magistéria Katolíckej cirkvi k okultizmu. Poukazuje aj na jeho zjavný či skrytý vplyv na súčasnú kultúru, predstavy a predstavivosť a snaží sa racionálne vysvetliť pozadie okultných foriem, pričom upozorňuje na nebezpečenstvá pri jeho praktizovaní.

Štruktúra recenzovanej monografie je veľmi prehľadná. Autor sa najprv venuje tradícii hermetizmu a predstavuje hermetickú víziu sveta, s ktorou sa mohli čitatelia Rozmeru oboznámiť v predošlých číslach. V druhej kapitole sa zaoberá mágiou. Najprv vysvetľuje samotný termín a následne uvádza tri teórie týkajúce sa vzniku mágie, podľa ktorých by mala pochádzať zo šamanizmu, zaniknutej civilizácie (Atlantída), alebo by mala byť pozostatkom schopností predhistorického človeka. Sarka bližšie rozoberá egyptskú, chaldejsko-babylonskú, židovskú, perzskú a grécku mágiu. Po predstavení rozličných prístupov k deleniu mágie sa venuje jej rezonancii v súčasnej kultúre, vrátane prieniku magických predstáv do súčasnej kinematografie. Záver kapitoly patrí reflexii o používaní magických praktík z kresťanského hľadiska.

Tretia kapitola predstavuje európsky renesančný hermetizmus. V jej úvode autor poznamenáva, že mnohé z dnešnej vedy sa v časoch renesancie pokladalo za okultné, teda spojené s vierou v skryté sily prírody, ktoré sa renesančný človek usiloval odhaliť a ovládnuť. Stručne približuje vtedajšie osobnosti, ktoré sa snažili spojiť hermetizmus s kresťanstvom (napr. Marsilia Ficina, Paracelsa či Giordana Bruna), pričom kriticky pristupuje k ich náuke. Osobitnú pozornosť venuje vzniku a rozvoju rosenkruciánov. Kapitolu ukončil úvahami nad rezonanciami renesančného hermetizmu v súčasnej kultúre. Sarka zastáva názor, že pravdepodobne najsilnejším vplyvom renesančného hermetizmu v súčasnosti je presvedčenie o tom, že existuje anima mundi, ktorá sa v súčasnosti interpretuje ezotericky, psychologicky, „vedecky" a ekologicky.

Pravdepodobne najzaujímavejšou časťou recenzovanej monografie je kapitola o čarodejníctve. Osobitná pozornosť sa v nej venuje hodnoteniu čarodejníctva z kresťanského hľadiska v historickom, spoločenskom a teologickom kontexte. Autor sa nevyhýba ani populárnej téme „honu na čarodejnice", pričom kriticky pristupuje k jednostrannému chápaniu a prezentovaniu tohto problému. Napriek ním zastávaného názoru, že väčšina obetí procesov s čarodejnicami bola nevinná, poukazuje na tendenčné a skreslené vnímanie tohto fenoménu, a to nielen v súčasnosti. Uvádza sedem mýtov, s ktorými sa možno stretnúť najmä v médiách pri predstavovaní problematiky prenasledovania čarodejníc. Hoci možno polemizovať s autorovými názormi, nemožno mu uprieť originalitu a snahu o jej komplexné spracovanie.

Ďalšia časť publikácie sa venuje okultným technikám pracujúcim s duchmi, pričom autor ako prvú predstavuje šamanizmus. Poukazuje najmä na nebezpečenstvo spojené s praktizovaním šamanských techník, pri ktorých sa používajú drogy. Najväčšiu pozornosť venuje modernému špiritizmu. Načrtáva tiež špiritistické prejavy v modernom umení a stručne sa venuje i tzv. transkomunikácii a chanellingu. Vystríha pred negatívnymi dôsledkami účasti na špiritistických seansách. Sarka sa v tejto kapitole zaoberá aj nekromanciou. V tejto súvislosti predstavil i možné interpretácie biblického textu, podľa ktorého kráľ Saul išiel za čarodejnicou a dal vyvolať mŕtveho proroka Samuela (1 Kr 28).

Posledná kapitola recenzovaného diela sa venuje satanizmu. Autor tu synteticky predstavil jeho pôvod a rozdelenie. Taktiež stručne charakterizoval satanistickú ideológiu a svoju pozornosť upriamil i na prejavy satanizmu v modernej hudbe (najmä tzv. black metalu) a kinematografii. Varuje pred reálnym nebezpečenstvom hroziacim najmä mladým, ktorí podľahli satanizmu. Sarka kritizuje dualistické chápanie sveta tohto kontroverzného smeru a poukazuje na to, že „svet nie je bojiskom rovnocenných síl dobra a zla. (...) Nádej kresťanov spočíva v tom, že sú víťazi a že svet speje k definitívnemu odstráneniu zla".

Monografia Okultizmus z dávnych čias v súčasnej kultúre je zaujímavou publikáciou, ktorú pri svojej práci môžu využiť religionisti, teológovia aj pedagógovia. Napriek tomu, že ide o odborné dielo, je napísané pútavo a prístupným štýlom, takže po ňom môže siahnuť aj širší okruh záujemcov o danú problematiku. Na Slovensku ide o jedinečnú publikáciu. Hoci možno polemizovať či nesúhlasiť s niektorými autorovými tézami alebo mať výhrady voči miestami príliš zjednodušenému predstavovaniu a chápaniu vybraných fenoménov, knihu stojí za to si prečítať. Jej téma je aktuálna, problematika zaujímavá a obsah vedecky podnetný.