Zaujímavým
fenoménom súčasnej postmodernej doby je prítomnosť okultných ideí, predstáv
a praktík. Možno sa stotožniť s autorovým názorom, že ich prítomnosť
je reakciou na prílišný materializmus a racionalizmus uprednostňovaný
v minulosti. Okultné idey, predstavy a praktiky sú v súčasnosti
prítomné v širokom meradle, pričom niekedy majú novú podobu a formu.
Šíria sa najmä v dnešnej západnej spoločnosti a využívajú taktiež moderné
informačné technológie. Vzhľadom na túto skutočnosť je preto veľmi cenné, že sa
vysokoškolský pedagóg Róbert Sarka na základe svojho vedeckého bádania rozhodol
vydať monografiu venovanú práve tejto téme, ktorá na Slovensku zatiaľ v takom
rozsahu a hĺbke nebola spracovaná.
Autor
recenzovanej publikácie odvážne a vyvážene hodnotí javy súvisiace
s okultizmom, čím sa líši od niektorých iných autorov, ktorí k tomuto
zložitému fenoménu pristupujú pomerne jednostranne. Sarka pritom vychádza
z teologickej perspektívy a jasne predstavuje postoj Magistéria
Katolíckej cirkvi k okultizmu. Poukazuje aj na jeho zjavný či skrytý vplyv
na súčasnú kultúru, predstavy a predstavivosť a snaží sa racionálne
vysvetliť pozadie okultných foriem, pričom upozorňuje na nebezpečenstvá pri
jeho praktizovaní.
Štruktúra
recenzovanej monografie je veľmi prehľadná. Autor sa najprv venuje tradícii
hermetizmu a predstavuje hermetickú víziu sveta, s ktorou sa mohli
čitatelia Rozmeru oboznámiť v predošlých číslach. V druhej kapitole
sa zaoberá mágiou. Najprv vysvetľuje samotný termín a následne uvádza tri
teórie týkajúce sa vzniku mágie, podľa ktorých by mala pochádzať zo šamanizmu,
zaniknutej civilizácie (Atlantída), alebo by mala byť pozostatkom schopností
predhistorického človeka. Sarka bližšie rozoberá egyptskú,
chaldejsko-babylonskú, židovskú, perzskú a grécku mágiu. Po predstavení
rozličných prístupov k deleniu mágie sa venuje jej rezonancii
v súčasnej kultúre, vrátane prieniku magických predstáv do súčasnej
kinematografie. Záver kapitoly patrí reflexii o používaní magických
praktík z kresťanského hľadiska.
Tretia kapitola
predstavuje európsky renesančný hermetizmus. V jej úvode autor
poznamenáva, že mnohé z dnešnej vedy sa v časoch renesancie pokladalo
za okultné, teda spojené s vierou v skryté sily prírody, ktoré sa
renesančný človek usiloval odhaliť a ovládnuť. Stručne približuje vtedajšie
osobnosti, ktoré sa snažili spojiť hermetizmus s kresťanstvom (napr.
Marsilia Ficina, Paracelsa či Giordana Bruna), pričom kriticky pristupuje
k ich náuke. Osobitnú pozornosť venuje vzniku a rozvoju
rosenkruciánov. Kapitolu ukončil úvahami nad rezonanciami renesančného
hermetizmu v súčasnej kultúre. Sarka zastáva názor, že pravdepodobne
najsilnejším vplyvom renesančného hermetizmu v súčasnosti je presvedčenie
o tom, že existuje anima mundi, ktorá sa v súčasnosti interpretuje
ezotericky, psychologicky, „vedecky" a ekologicky.
Pravdepodobne
najzaujímavejšou časťou recenzovanej monografie je kapitola o čarodejníctve.
Osobitná pozornosť sa v nej venuje hodnoteniu čarodejníctva
z kresťanského hľadiska v historickom, spoločenskom
a teologickom kontexte. Autor sa nevyhýba ani populárnej téme „honu na
čarodejnice", pričom kriticky pristupuje k jednostrannému chápaniu
a prezentovaniu tohto problému. Napriek ním zastávaného názoru, že väčšina
obetí procesov s čarodejnicami bola nevinná, poukazuje na tendenčné
a skreslené vnímanie tohto fenoménu, a to nielen v súčasnosti.
Uvádza sedem mýtov, s ktorými sa možno stretnúť najmä v médiách pri
predstavovaní problematiky prenasledovania čarodejníc. Hoci možno polemizovať
s autorovými názormi, nemožno mu uprieť originalitu a snahu
o jej komplexné spracovanie.
Ďalšia časť
publikácie sa venuje okultným technikám pracujúcim s duchmi, pričom autor
ako prvú predstavuje šamanizmus. Poukazuje najmä na nebezpečenstvo spojené
s praktizovaním šamanských techník, pri ktorých sa používajú drogy.
Najväčšiu pozornosť venuje modernému špiritizmu. Načrtáva tiež špiritistické
prejavy v modernom umení a stručne sa venuje i tzv. transkomunikácii
a chanellingu. Vystríha pred negatívnymi dôsledkami účasti na
špiritistických seansách. Sarka sa v tejto kapitole zaoberá
aj nekromanciou. V tejto súvislosti predstavil i možné interpretácie
biblického textu, podľa ktorého kráľ Saul išiel za čarodejnicou a dal
vyvolať mŕtveho proroka Samuela (1 Kr 28).
Posledná
kapitola recenzovaného diela sa venuje satanizmu. Autor tu synteticky
predstavil jeho pôvod a rozdelenie. Taktiež stručne charakterizoval
satanistickú ideológiu a svoju pozornosť upriamil i na prejavy
satanizmu v modernej hudbe (najmä tzv. black metalu)
a kinematografii. Varuje pred reálnym nebezpečenstvom hroziacim najmä
mladým, ktorí podľahli satanizmu. Sarka kritizuje dualistické chápanie sveta tohto
kontroverzného smeru a poukazuje na to, že „svet nie je bojiskom
rovnocenných síl dobra a zla. (...) Nádej kresťanov spočíva v tom, že
sú víťazi a že svet speje k definitívnemu odstráneniu zla".
Monografia
Okultizmus z dávnych čias v súčasnej kultúre je zaujímavou
publikáciou, ktorú pri svojej práci môžu využiť religionisti, teológovia aj
pedagógovia. Napriek tomu, že ide o odborné dielo, je napísané pútavo a
prístupným štýlom, takže po ňom môže siahnuť aj širší okruh záujemcov
o danú problematiku. Na Slovensku ide o jedinečnú publikáciu. Hoci
možno polemizovať či nesúhlasiť s niektorými autorovými tézami alebo mať
výhrady voči miestami príliš zjednodušenému predstavovaniu a chápaniu
vybraných fenoménov, knihu stojí za to si prečítať. Jej téma je aktuálna,
problematika zaujímavá a obsah vedecky podnetný.
recenzia
Róbert Sarka: Okultizmus z dávnych čias v súčasnej kultúre
Verbum, Ružomberok 2012, s. 157
JANA MORICOVÁúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 32285x