Vy ste soľ
zeme. Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Čo mal Ježiš na mysli, keď
apoštolom adresoval tieto slová? Zaiste nenarážal na hodnotu soli, ale použil
toto prirovnanie, aby hovoril o podstate kresťanstva. Snáď by sme
v súčasnosti technickými prostriedkami mohli zbaviť soľ jej slanosti, no
v Ježišových časoch by to zrejme možné nebolo. Soľ sa ale mohla
znehodnotiť tým, že sa pomiešala s nejakou nečistotou. Ježiš vedel, že na
jeho nasledovníkov budú vyvíjať nátlak, aby sa vzdali ohlasovania evanjelia
a prispôsobili sa duchu sveta. Na jeho predtuche sa nič nezmenilo ani
v súčasnosti. Tou prímesou, ktorá má meniť podstatu soli a zbavovať
ju jej osobitej chuti, môže byť politická korektnosť, opustenie radikality
evanjelia, opustenie princípov Desatora - lebo to sa dnes nenosí -, odmietanie
evanjelizácie ako násilného útoku na presvedčenie druhého, zdržanie sa
moralizujúcich komentárov napriek tomu, že ide evidentne o hriech,
zachovanie individuálnej slobody aj za cenu zamlčania pravdy a pod.
Identita kresťana sa stráca, ak sa nad všetko povýši sloboda bez kontaktu
s pravdou. A to je skutočný dôvod, prečo sa bude aj v budúcnosti
na kresťanov stupňovať tlak, aby stratili slanosť, aby neboli verní pravde evanjelia
a zaradili sa a pochodovali v jednom šíku s masovou
kultúrou.
Prispôsobiť sa
za každú cenu však nie je cnosť. Kresťan si musí neustále klásť otázku: Som
soľou zeme? Je môj životný štýl, reč, názory a konanie odlišné od tých,
ktoré sú typické pre postmodernú kultúru a ktoré rozširujú ľudia, čo
nepoznajú Krista? Žijem v slobode a v pravde, ako ju zjavil Boh?
Vernosť Božiemu posolstvu riskuje, že kresťan bude plávať často i proti
prúdu. Ostať slaným v dnešnej dobe pre neho znamená, že musí počítať
s tým, že sa ocitne v menšine, azda i sám. Nebol ale
v takejto nedobrovoľnej izolácii neraz aj náš Spasiteľ? A my vieme,
že práve vtedy zažíval zvláštnym spôsobom prítomnosť živého Boha.
Postupne
si začíname zvykať, že sa všetko okolo nás relativizuje. Pravda akoby strácala
svoje jasné kontúry. Každý má právo vnímať ju po svojom, bez ohľadu na to, aký
je jej obsah. Objektivitu nahrádza subjektivita. Rozdiely zanikajú
a orientácia v takomto priestore bez mantinelov sa pre nás stáva
čoraz zložitejšia. Pomenovať zlo je pomaly nemožné, pretože, podľa názorov
postmodernistov, je výplodom len našich subjektívnych predstáv; v podstate
ani neexistuje. Podobne ako hriech. Čo jeden vníma ako zlo, pre druhého môže
byť naopak vykúpením. A tak to je so všetkým - s morálkou, náboženstvom,
naším každodenným konaním. Je len na nás ako subjekte, pre čo sa rozhodneme, čo
si vyberieme, alebo dokonca čo si zo všetkého podľa chuti namixujeme. Svet už
aj tak prišiel o všetky ilúzie, tak koho a prečo máme vlastne
zachraňovať. Je však takýto postoj kresťanský? Určite nie! Ak chceme i my
ako Ježiš zažívať Božiu blízkosť, neostáva nám nič iné, ako byť aj naďalej tou
pravou soľou zeme a svetlom sveta.
biblické slovo
Buďte soľou zeme!
RÓBERT SARKA
Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Už nie je na
nič súca, len ju vyhodiť, aby ľudia po nej šliapali. Vy ste svetlo sveta.
Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažnú a nepostavia pod
mericu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. (...) Nemyslite si,
že som prišiel zrušiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť.
Amen, hovorím vám: Pokiaľ nepominie nebo a zem, nepominie ani najmenšie
písmenko, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nestane. (Mt 5, 13–18)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 57125x