Pred tromi
rokmi vyšla vo varšavskom vydavateľstve Oficyna Naukowa publikácia Náboženstvo
v postmodernej spoločnosti, ktorej autorom je známy poľský sociológ
náboženstva a morálky Janusz Mariański pôsobiaci na Lublinskej katolíckej
univerzite Jána Pavla II. Monografia sa zameriava na sociológiu náboženstva
v kontexte kritiky sekularizačnej tézy a tiež na nové formy
spirituality a religiozity, ktoré sa v súčasnom svete domáhajú nových
interpretačných modelov.
Mariański
zastáva názor, že sekularizačná teória prežíva krízu, zároveň však tvrdí, že
sekularizačné procesy nie sú ukončené. Uvádza stanovisko niekdajšieho kardinála
Josepha Ratzingera, že žijeme vo svete, kde sa pokušenie konať bez Boha
rozvinulo do obrovských rozmerov. Vo svete, kde je možné všetko vytvoriť, sa
zdá očividné, že to, čo sme sami nevytvorili, neexistuje. Hoci sekularizačná
teória na sklonku 20. storočia odkazovala na úpadok náboženských hodnôt
a proces sekularizácie ešte nie je zavŕšený, autor sa nestotožňuje so
stanoviskom, že náboženstvo celkom umiera. Práve naopak, stáva sa čoraz väčšmi
mnohoaspektové a členité. Vytvárajú sa nové náboženské formy, nové formy
duchovnosti, pričom súčasný človek sa často prikláňa práve k týmto
mimocirkevným náboženským alternatívam. Vzrastá záujem o mimochrámové
formy sakrálna a tvorí sa akýsi trh náboženstiev a duchovnosti. Okrem
týchto vzrastajúcich fenoménov rieši Mariański tiež zmeny dotýkajúce sa
samej náboženskej sféry. Problematiku náboženstva rozoberá v kontexte
žitia človeka v súčasnom svete, ktorý sa vplyvom dominujúcich javov, akými
sú pluralizmus, individualizmus, vzrastajúca globalizácia či konzumný štýl
žitia, značne modifikuje.
Publikácia
pozostáva zo štyroch hlavných častí. Hneď v úvodnej kapitole autor
oboznamuje čitateľa s problematikou postmodernej spoločnosti, pričom sa
zameriava na vybrané procesy príznačné pre túto historickú epochu. Hoci uvádza,
že existuje množstvo definícií súčasných spoločenstiev, vyberá si len niektoré
z javov a pomocou nich približuje spoločensko-kultúrny kontext,
v ktorého rámci sa formuje nábožnosť, cirkevnosť a morálnosť
postmoderného človeka. Konkrétne uvádza pluralizmus hodnôt a noriem,
vzrastajúce riziko v individuálnom, spoločenskom a globálnom rozmere,
oslabenie zmyslu a orientácie a v neposlednom rade aj
akcentovanie dobra a záujmu jednotlivcov. Na základe týchto javov
charakterizuje postmodernú spoločnosť ako spoločenstvo pluralistické,
spoločenstvo rizika, spoločenstvo dezorientované a individualistické. Dané
spoločenstvá v jednotlivých podkapitolách konkrétne analyzuje
a definuje v spojitosti s ľudským žitím a formovaním
univerzálnych hodnôt, pričom upozorňuje na možnosť, že vo svete, kde prevláda
pluralizmus, individualizmus či relativizmus, ubúda čoraz viac miesta pre Boha
a transcendentné hodnoty.
V nasledovnej
kapitole sa autor na podklade charakteristiky postmodernej spoločnosti pokúša
o načrtnutie kontroverzií v kontexte teórie sekularizácie. Tvrdí, že
v čase nastupujúcej modernizácie si náboženstvo nebolo schopné udržať
dominujúce postavenie a rolu v spoločnosti. Zároveň zastáva názor, že
sekularizáciu nie je možné potlačiť. Rozoberá ju v rámci európskeho
spoločenstva, v ktorom jej rozvoj podporila aj industrializácia a
priemyselná revolúcia. Daný sled udalostí podľa Mariańskeho odsúval ľudí mimo
kostola, ktorý sa v narastajúcej konzumnej spoločnosti stával čoraz menej
atraktívny. Autor však súčasne tvrdí, že napriek dechristianizácii nemožno
vyhlásiť zánik náboženstva či viery všeobecne. Náboženstvo je v ľudskom
živote dodnes prítomné, dochádza ale k výraznej modifikácii, najmä
v jeho formách.
Tretia kapitola
monografie sa venuje pluralizácii a individualizácii ako závažným
tendenciám zmien súčasnej spoločnosti. V prvej podkapitole zameriava autor
pozornosť na negatívne aspekty náboženského pluralizmu v kontexte
sekularizácie. Následne uvádza teórie, ktoré poukazujú na pozitívny vplyv
pluralizmu na súčasnú religiozitu (desekularizácia) a analyzuje náboženský
pluralizmus v rámci globalizačného procesu. V závere tejto časti
rozoberá pluralizmus v kontexte náboženskej individualizácie. Autor okrem
iného predstavil aj nové náboženské hnutia, ktoré sa dotýkajú nových
spirituálnych foriem v súčasnom svete.
Záverečná
kapitola stavia pred čitateľa zásadnú otázku, či je nová spiritualita ako
fenomén postmoderny alternatívou, alebo iba doplnkom religiozity. Autor opisuje
rozvoj rozličných foriem spirituality, ktoré vznikajú mimo hraníc tradičných
cirkví a môžu byť dokonca opozitnou formou spirituality v porovnaní
s tradičnou. Mariański podotýka, že popri tradičnej sociológii náboženstva
sa začína rozvíjať aj sociológia spirituality, ktorá nastoľuje závažnú otázku
pre mnohých sociológov, a to, či majú do činenia s novou
sociologickou subdisciplínou. V závere tejto časti autor analyzuje rôzne
obmeny mimocirkevnej religiozity a predstavuje akúsi evolúciu spirituality
v zmysle jej významu a porozumenia. Zameriava pozornosť aj na nové hodnoty,
ktoré preferujú mladí ľudia v náboženstve: pocit bezpečia, akceptácie,
autentickosti, ale i zážitku a radosti.
Mariańskeho
publikácia je komplexným dielom zaoberajúcim sa procesmi a modifikáciami
v náboženskej a spirituálnej oblasti súčasnej society. Základná téza
monografie zostáva odôvodnená - samo náboženstvo nezaniká, iba sa modifikujú
jeho formy vyjadrenia. Možno konštatovať, že recenzovaná monografia je cenným
príspevkom v oblasti štúdií súčasnej náboženskej a spirituálnej
scény. Na kvalitách jej pridáva aj jasný a zrozumiteľný text, ktorý
vďaka svojej prehľadnosti môže poslúžiť nielen odborníkom, ale aj laikovi,
ktorý o uvedenú problematiku prejaví hlbší záujem.
recenzia
Janusz Mariański: Náboženstvo v postmodernej spoločnosti
Oficyna Naukowa, Varšava 2010, s. 295
RADKA GÁBRIŠOVÁúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 39563x