Pred tromi rokmi vyšla vo varšavskom vydavateľstve Oficyna Naukowa publikácia Náboženstvo v postmodernej spoločnosti, ktorej autorom je známy poľský sociológ náboženstva a morálky Janusz Mariański pôsobiaci na Lublinskej katolíckej univerzite Jána Pavla II. Monografia sa zameriava na sociológiu náboženstva v kontexte kritiky sekularizačnej tézy a tiež na nové formy spirituality a religiozity, ktoré sa v súčasnom svete domáhajú nových interpretačných modelov.

Mariański zastáva názor, že sekularizačná teória prežíva krízu, zároveň však tvrdí, že sekularizačné procesy nie sú ukončené. Uvádza stanovisko niekdajšieho kardinála Josepha Ratzingera, že žijeme vo svete, kde sa pokušenie konať bez Boha rozvinulo do obrovských rozmerov. Vo svete, kde je možné všetko vytvoriť, sa zdá očividné, že to, čo sme sami nevytvorili, neexistuje. Hoci sekularizačná teória na sklonku 20. storočia odkazovala na úpadok náboženských hodnôt a proces sekularizácie ešte nie je zavŕšený, autor sa nestotožňuje so stanoviskom, že náboženstvo celkom umiera. Práve naopak, stáva sa čoraz väčšmi mnohoaspektové a členité. Vytvárajú sa nové náboženské formy, nové formy duchovnosti, pričom súčasný človek sa často prikláňa práve k týmto mimocirkevným náboženským alternatívam. Vzrastá záujem o mimochrámové formy sakrálna a tvorí sa akýsi trh náboženstiev a duchovnosti. Okrem týchto vzrastajúcich fenoménov rieši Mariański tiež zmeny dotýkajúce sa samej náboženskej sféry. Problematiku náboženstva rozoberá v kontexte žitia človeka v súčasnom svete, ktorý sa vplyvom dominujúcich javov, akými sú pluralizmus, individualizmus, vzrastajúca globalizácia či konzumný štýl žitia, značne modifikuje.

Publikácia pozostáva zo štyroch hlavných častí. Hneď v úvodnej kapitole autor oboznamuje čitateľa s problematikou postmodernej spoločnosti, pričom sa zameriava na vybrané procesy príznačné pre túto historickú epochu. Hoci uvádza, že existuje množstvo definícií súčasných spoločenstiev, vyberá si len niektoré z javov a pomocou nich približuje spoločensko-kultúrny kontext, v ktorého rámci sa formuje nábožnosť, cirkevnosť a morálnosť postmoderného človeka. Konkrétne uvádza pluralizmus hodnôt a noriem, vzrastajúce riziko v individuálnom, spoločenskom a globálnom rozmere, oslabenie zmyslu a orientácie a v neposlednom rade aj akcentovanie dobra a záujmu jednotlivcov. Na základe týchto javov charakterizuje postmodernú spoločnosť ako spoločenstvo pluralistické, spoločenstvo rizika, spoločenstvo dezorientované a individualistické. Dané spoločenstvá v jednotlivých podkapitolách konkrétne analyzuje a definuje v spojitosti s ľudským žitím a formovaním univerzálnych hodnôt, pričom upozorňuje na možnosť, že vo svete, kde prevláda pluralizmus, individualizmus či relativizmus, ubúda čoraz viac miesta pre Boha a transcendentné hodnoty.

V nasledovnej kapitole sa autor na podklade charakteristiky postmodernej spoločnosti pokúša o načrtnutie kontroverzií v kontexte teórie sekularizácie. Tvrdí, že v čase nastupujúcej modernizácie si náboženstvo nebolo schopné udržať dominujúce postavenie a rolu v spoločnosti. Zároveň zastáva názor, že sekularizáciu nie je možné potlačiť. Rozoberá ju v rámci európskeho spoločenstva, v ktorom jej rozvoj podporila aj industrializácia a priemyselná revolúcia. Daný sled udalostí podľa Mariańskeho odsúval ľudí mimo kostola, ktorý sa v narastajúcej konzumnej spoločnosti stával čoraz menej atraktívny. Autor však súčasne tvrdí, že napriek dechristianizácii nemožno vyhlásiť zánik náboženstva či viery všeobecne. Náboženstvo je v ľudskom živote dodnes prítomné, dochádza ale k výraznej modifikácii, najmä v jeho formách.

Tretia kapitola monografie sa venuje pluralizácii a individualizácii ako závažným tendenciám zmien súčasnej spoločnosti. V prvej podkapitole zameriava autor pozornosť na negatívne aspekty náboženského pluralizmu v kontexte sekularizácie. Následne uvádza teórie, ktoré poukazujú na pozitívny vplyv pluralizmu na súčasnú religiozitu (desekularizácia) a analyzuje náboženský pluralizmus v rámci globalizačného procesu. V závere tejto časti rozoberá pluralizmus v kontexte náboženskej individualizácie. Autor okrem iného predstavil aj nové náboženské hnutia, ktoré sa dotýkajú nových spirituálnych foriem v súčasnom svete.

Záverečná kapitola stavia pred čitateľa zásadnú otázku, či je nová spiritualita ako fenomén postmoderny alternatívou, alebo iba doplnkom religiozity. Autor opisuje rozvoj rozličných foriem spirituality, ktoré vznikajú mimo hraníc tradičných cirkví a môžu byť dokonca opozitnou formou spirituality v porovnaní s tradičnou. Mariański podotýka, že popri tradičnej sociológii náboženstva sa začína rozvíjať aj sociológia spirituality, ktorá nastoľuje závažnú otázku pre mnohých sociológov, a to, či majú do činenia s novou sociologickou subdisciplínou. V závere tejto časti autor analyzuje rôzne obmeny mimocirkevnej religiozity a predstavuje akúsi evolúciu spirituality v zmysle jej významu a porozumenia. Zameriava pozornosť aj na nové hodnoty, ktoré preferujú mladí ľudia v náboženstve: pocit bezpečia, akceptácie, autentickosti, ale i zážitku a radosti.

Mariańskeho publikácia je komplexným dielom zaoberajúcim sa procesmi a modifikáciami v náboženskej a spirituálnej oblasti súčasnej society. Základná téza monografie zostáva odôvodnená - samo náboženstvo nezaniká, iba sa modifikujú jeho formy vyjadrenia. Možno konštatovať, že recenzovaná monografia je cenným príspevkom v oblasti štúdií súčasnej náboženskej a spirituálnej scény. Na kvalitách jej pridáva aj jasný a zrozumiteľný text, ktorý vďaka svojej prehľadnosti môže poslúžiť nielen odborníkom, ale aj laikovi, ktorý o uvedenú problematiku prejaví hlbší záujem.