Ako sa to celé začalo


Bilderberg (tiež Konferencia Bilderberg, Klub Bilderberg alebo skupina Bilderberg) je názov pre stretnutia vysokopostavených európskych a severoamerických osobností, ktoré, stručne povedané, rozhodujú o tom, ako bude vyzerať svet. Prvopočiatky vzniku tejto najtajnejšej skupiny na svete siahajú až do obdobia druhej svetovej vojny. Tá sa stala, rovnako ako prvá svetová vojna, veľmi výhodnou pre bankárov, ktorí financovali obe bojujúce strany. Po druhej svetovej vojne využili nepríjemnú atmosféru vo svete a prišli s pre nich výhodným riešením - globálnou vládou. Propagátorom tejto myšlienky sa podaril prvý krok už v roku 1945, a to založením Organizácie Spojených národov, čo sa udialo s veľkou podporou elitára Davida Rockefellera.

Tiež holandský princ Bernard vyjadroval vieru, že vážnym ekonomickým problémom možno predchádzať v prípade, že zodpovední a vplyvní vodcovia môžu riadiť svetové udalosti bez zbytočného dohľadu verejnosti. Spoločne s lordom Rotschildom, Davidom Rockefellerom (kľúčoví členovia dvoch rodín patriacich medzi najvplyvnejšie na svete) a pod záštitou holandskej kráľovskej rodiny sa po prvýkrát stretla zhruba stočlenná svetová elita s cieľom reorganizovať Európu. Stretnutie bolo tajné a konalo sa v máji roku 1954 v holandskom Oosterbecku v hoteli Bilderberg (odtiaľ názov skupiny). Celý víkend účastníci diskutovali o budúcnosti sveta, aby napokon načrtli poslanie a ciele svojho klubu: zrod proamerickej, odhodlanej aristokracie a zhoda v otázkach politiky, ekonómie a spoločnej stratégie, ako vládnuť svetu. Už na tomto zraze koncipovali svoju vôbec prvú svetovú ideu - vytvorenie jedného z budúcich superštátov, ktorým je Európska únia. Odvtedy sa každoročne schádzajú v luxusnom hoteli niekde vo svete.

 

Moc (vše)mocných


Členovia Bilderbergu predstavujú elitu a najväčšie bohatstvo západných európskych národov a Severnej Ameriky. Ich zoznam zahŕňa prominentné osoby v politike, vojenstve, finančných inštitúciách a pod. Patria sem aj priemyselníci, šéfovia nadnárodných korporácií, hlavy štátov Európskej únie, vysokí úradníci USA z ministerstva financií, obrany a Bieleho domu a ďalší magnáti, ministri financií, štátni tajomníci, predstavitelia Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky, prezidenti svetových médií, vojenskí velitelia, významní akademici, vodcovia univerzít, diplomati, mediálni magnáti a taktiež vrcholní činitelia CIA, organizácie, ktorá bola financiérom prvého zhromaždenia v roku 1954.

Na stretnutí sú vždy dve skupiny účastníkov. Do prvej patria aktívni členovia, ktorí sa zúčastňujú na stretnutiach pravidelne každý rok, tých je okolo osemdesiat. Druhú skupinu tvoria „tí ostatní", ktorí sú pozývaní len príležitostne. Títo „okrajoví ľudia" bývajú pozvaní, aby podali správu na tému spojenú s ich sférou vplyvu alebo s ich akademickými a profesijnými vedomosťami. Sú to dôležití a rešpektovaní ľudia, ktorí vďaka svojim výnimočným znalostiam, osobným kontaktom a vplyvu v národných i medzinárodných kruhoch môžu rozšíriť zdroje Bilderbergu a pomôcť jeho cieľom. Väčšinou ale nemajú potuchy o formálnej štruktúre stojacej za touto elitnou skupinou a nič netušia ani o jej skutočných zámeroch. Títo pozvaní ľudia môžu byť len užitočnými nástrojmi v ich globalizačných plánoch, za čo im na druhej strane pravidelní členovia pomôžu dosiahnuť na veľmi mocné (i volené) pozície.

Pre konkrétnu predstavu uvádzam len malý zlomok účastníkov Bilderbergu. Ako už bolo spomínané, dôležitými členmi sú David Rockefeller, bankárska rodina Rothschildovcov, holandský princ Bernhard, kráľovná Alžbeta II., Józef Retinger (politik, spoluzakladateľ Európskeho hnutia). Na schôdzkach sa zúčastňujú i ďalšie hlavy štátov, vrátane španielskeho kráľa Juana Carlosa I., holandskej kráľovnej Beatrix, španielskej kráľovnej Sofie, princa Philipa, vojvodu z Edinburghu. Ďalej prezident Svetovej banky Robert Zoellick, predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a iné vplyvné osobnosti.

Na stretnutiach sú účastní aj členovia predstavenstiev mnohých veľkých verejne obchodovateľných korporácií, napríklad zo spoločností IBM, Xerox, Royal Dutch Shell, Nokia, Daimler, Google, SAAB, Heinz, Fiat, Barclays, Coca-Cola, British Petroleum, American Express, Goldman Sachs a i. Z radov finančníctva napríklad predstavitelia vplyvných bánk, ako sú Raiffeisen Zentralbank (gen. riaditeľ Walter Rothensteiner), Chase Manhattan Bank, Svetová banka, ale tiež predseda Microsoftu Bill Gates či spoluzakladateľ Facebooku Chris Hughes. Ďalej tiež riaditelia CIA a FBI, generálni tajomníci NATO a najvyšší editori a riaditelia popredných svetových periodík.

Hosťami Bilderbergu bývajú tiež veľmi často politické osobnosti, ktoré potom „čírou náhodou" uspejú vo voľbách. Patril medzi nich pred svojím zvolením napríklad bývalý britský premiér Tony Blair, ktorý sa po návštevách klubu stal ministerským predsedom Veľkej Británie a bol jedným z kľúčových spojencov USA pri invázii v Iraku odôvodnenej držbou jadrových zbraní, ktoré sa „napodiv" nikdy nenašli. Takisto Bill Clinton sa stal americkým prezidentom po návštevách Bilderbergu. Hosťom stretnutia klubu bol i Barack Obama či niektorí jeho poradcovia a blízki spolupracovníci, ktorí majú spojitosť s touto tajuplnou skupinou.

Medzi známe postavy spadajúce do kategórie „bilderberské bábky" patrí aj bývalý americký prezident G. W. Bush junior, ktorý okrem podpory invázie do Iraku podpísal tiež mnoho zákonov obmedzujúcich slobodu a práva občanov. Tento krok bol Bushom zdôvodnený útokmi na USA z 11. septembra 2001. Pravým dôvodom však môže byť, že to zapadá do mozaiky vedúcej k realizácii cieľov Bilderbergu. A aby sme nechodili ďaleko, aj knieža Karel Schwarzenberg, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničia (a je ním doteraz), sa v júni 2008 zúčastnil na stretnutí Bilderbergu v USA. A dnes je celkom isto „čírou náhodou" šéfom TOP 09, strany, ktorá necelý rok od svojho vzniku získala 41 parlamentných mandátov a je tak treťou najsilnejšou stranou v ČR. Avšak medzi pozvanými boli aj ďalší českí politici, napríklad člen ODS Alexandr Vondra či politológ Jiří Pehe.

Na samotnom stretnutí Bilderbergu má každý účastník k dispozícii zvyčajne desať minút na to, aby predniesol svoj príhovor. Potom sa medzi účastníkmi konferencie vytvorí akýsi konsenzus, ktorý sa neskôr v podobe politiky uvádza do praxe. Inak povedané úlohou týchto ľudí je presadzovať a implementovať ho v tej oblasti, v ktorej pôsobia a môžu ju ovplyvniť. Litovský investigatívny novinár Daniel Estulin, ktorého profesijný záujem sa orientuje práve na Bilderberg, doslova hovorí: „Od chvíle, keď sa zatvoria za Bilderbergom dvere, je všetko to, čo sa zdá, že sa stáva ,takmer náhodou´, výsledkom prijatého konsenzu dosiahnutého v diskusiách o rôznych problémoch počas konferencie." (Estulin, D.: Pravdivý příběh skupiny Bilderberg, s. 53)

Dnes existuje množstvo skeptikov, ktorí tvrdia, že vplyv tejto skupiny nie je taký značný, ako sa uvádza. Podľa nich ide len o prázdne reči, ktoré nemajú žiaden vplyv na politické udalosti. Niektorí sa dokonca usilujú démonizovať tvrdenie, že by skupina Bilderberg mohla mať akýkoľvek vplyv na svetové dianie, alebo že by dokonca pracovala v intenciách Nového svetového poriadku. Pokladajú ho za „znôšku nezmyslov a podvod ľudí, ktorí veria umelo vykonštruovaným rozprávkam, akým spôsobom dochádza na svete k výkonu moci". (Watson, 2013) Odôvodňujú to alebo klamú verejnosť tvrdením, že Bilderberg Group nemá moc z toho dôvodu, že sa na týchto stretnutiach nepodpisujú žiadne zmluvy, ani sa na nich neprijímajú zákony. Avšak šéfovia veľkých firiem a vplyvní štátnici sa predsa nestretávajú s tými najvyššie postavenými bankármi, prezidentmi a predsedami vlád, vlastníkmi veľkých vydavateľstiev, so zástupcami európskeho parlamentu či s úradníkmi americkej vlády len preto, aby sa pobavili o banalitách. Neschádzajú sa na štyri dni, aby si v prísne stráženom prostredí porozprávali o tom, ako sa majú.

Áno, účastníci rokovaní Bilderbergu nepodpisujú žiadne zákony, majú totiž oveľa väčšiu moc, ako by znamenalo podpísanie určitej zmluvy. Stanovený konsenzus sa totiž rozprestiera cez celé spektrum politiky - od ropy, cez životné prostredie, vojny, až po hospodárstvo. Príkladom môže byť, že táto skupina už pred vyše päťdesiatimi rokmi pripravovala zavedenie eura. Sformulovala jedny z najdôležitejších politických opatrení 20. storočia, a má teda nesmierny vplyv na politické rozhodnutia a v dôsledku toho aj na život ľudí. A to zďaleka ešte nie je všetko. Kedykoľvek je potrebná zmena režimu kdekoľvek na svete, či už je založená na potrebe udržať sociálny štát, alebo na stabilizovaní kapitálových tokov, stane sa tak len vtedy, keď sa tým svetová organizácia mocipánov rozhodne zaoberať a zaradí to do svojej agendy. Tým, že niektorí členovia Bilderbergu riadia národné banky, majú moc rozhodovať o diskontných sadzbách, veľkosti rezerv, úrokových sadzbách, o cenách zlata, rovnako ako o tom, ktoré štáty dostanú pôžičky a ktoré nie. Takouto peňažnou manipuláciou sami pre seba vytvárajú miliardy dolárov.

Na ľahšiu predstavu uvádzam len malý zlomok aktivít ovplyvnených Bilderbergom: Skupina v roku 1973 odsúhlasila zvýšenie cien ropy o 350 % ceny. Malo to vyvolať chaos v USA a západnej Európe s cieľom podporiť ochabujúce ropné spoločnosti; členovia Bilderbergu pripravili rozhodnutie zbaviť sa Margaret Thatcherovej ako britskej premiérky, pretože išla proti nim - zastávala názor, že ani Británia ani žiadna iná krajina sa nemá vzdať svojej suverenity; táto skupina odštartovala v roku 2003 najväčšiu krízu za posledných sto rokov.

Je teda jasné, že klub Bilderberg drží v rukách obrovskú moc, ktorou dokáže usmerniť rozhodovanie prezidentov aj najvplyvnejších svetových firiem. Nástrojom tohto klubu vyvolených sú potom tri organizácie CFR, ERT a NATO. Americká CFR (Council on Foreign Relations - Rada pre zahraničné vzťahy) bola založená v roku 1922 a pri jej vzniku stoja členovia rodiny Rockefellerovcov. CFR má vplyv na univerzitách, ako sú Princeton, Harvard alebo Yale. Najlepší absolventi týchto univerzít pokračujú vo vzdelávaní v zahraničí s hojnou finančnou pomocou štipendií. Títo adepti na politickú kariéru sa potom uchádzajú o zamestnanie v niektorom z gigantických podnikov patriacich do sféry Bilderbergu. ERT (European Round Table of Industrialists - Okrúhly stôl európskych priemyselníkov) bol založený v Paríži až roku 1983 švédskym priemyselníkom Pehrom Gustafom Gyllenhammarom, ktorý v rokoch 1970 až 1994 riadil spoločnosť Volvo. Zameranie je podobné ako americkej CFR. A NATO je zase kľúčovou základňou pre rôzne operácie Bilderbergu.

 

Všetko v najväčšej tajnosti


Tejto skupine môžeme priradiť niekoľko prívlastkov: najmocnejšia, najvplyvnejšia, ale aj najtajnejšia. Bilderberskí si až podozrivo chránia svoje stretnutia. Za vyše päťdesiat rokov nemala nikdy tlač dovolené zúčastniť sa na rokovaní skupiny, nikdy nebolo zverejnené žiadne vyhlásenie o záveroch a nikdy nebol uverejnený ani žiaden program schôdzky. Skupina Bilderberg bola a je taká utajovaná, že až do deväťdesiatych rokov 20. storočia sa o nej takmer nevedelo, hoci rokovania už vtedy prebiehali každý rok. Ako už bolo uvedené, jej členovia vlastnia alebo kontrolujú hlavné médiá (noviny, mediálne reťazce i tlačové kancelárie), takže sú to zase oni, kto určí, o čom bude verejnosť informovaná; na nich záleží, čo nám prinesie denná tlač či televízne noviny. Na zhromaždení skupiny Bilderberg v roku 1991 bol David Rockefeller citovaný, ako hovorí: „Sme vďační Washington Post, The New York Times, Time Magazine a ďalším veľkým vydavateľstvám, ktorých riaditelia naše zhromaždenie navštevovali a takmer štyridsať rokov rešpektovali svoj sľub diskrétnosti. Nebolo by bývalo možné, aby sme vo svete rozvinuli svoje plány, keby sme počas tých rokov boli vystavení svetlám reflektorov publicity." (Marshall, 2012)

Predstavitelia skupiny argumentujú nutnosťou byť v utajení tým, aby účastníci debát mohli hovoriť otvorene, bez strachu, že sú nahrávaní, alebo že ich výroky budú zverejnené. Pravdou ale je, že nie je v záujme konajúcich, aby verejnosť vedela, o čom hovoria a rozhodujú. Nevieme teda nič o priebehu rokovaní, ale ani o tom, že rokovania vôbec prebiehajú, nieto aby sme vedeli, čo sa tam prerokúva a plánuje.

Prvé informácie o Bilderbergu sa dostali na svetlo v máji roku 1996 v podobe článku na prvej strane jedného z najčítanejších periodík v Kanade - Toronto Star (v Toronte sa v tom roku konalo stretnutie Bilderbergu). Bolo to prvýkrát v dejinách konferencie tohto klubu, čo jeho účastníci museli čeliť takému dôkladnému záujmu. S príchodom nových médií (predovšetkým internetu) sa informácie o tejto tajnej skupine začali rozrastať a našli sa ľudia, ktorí si dali za cieľ prísť všetkému na koreň a odhaliť tajomstvo okolo nej. Medzi týchto odvážlivcov patrí napríklad novinár Jim Tucker, ktorý sa Bilderbergom a jeho činnosťou zaoberá už od roku 1975. Ďalším je americký filmár Alex Jones, ktorý o ňom pre nezávislé médiá odkryl niektoré pozoruhodné informácie a odhalil jeho údajný program redukcie populácie prostredníctvom biologických zbraní.

Zaujímavú taktiku pre odhaľovanie informácií má aj Daniel Estulin. Ten prichádzal na miesto bilderberskej konferencie vždy o niekoľko dní skôr a ubytovával sa v luxusnom päťhviezdičkovom hoteli, kým nebol vyhodený pri príchode prvých účastníkov deň pred začiatkom zasadnutia. Počas pobytu sa zoznámil s čašníkmi, servírkami a ostatnými zamestnancami. Tých, ktorí sa mu zdali byť viac otvorení, oslovil a vysvetlil im, ako stretnutia Bilderbergu vyzerajú, čo je to za skupina a čo sa bude ďalšie dni odohrávať v ich hoteli. Požiadal ich, aby pozorne sledovali, čo sa bude diať, a načúvali rozhovorom, zatiaľ čo budú obsluhovať. Personál päťhviezdičkových hotelov musí ovládať základy štyroch jazykov. Mohli teda nenápadne načúvať, čo sa počas zasadnutia prerokúvalo. Potom sa s informátormi stretol v niekoľkých miestnych baroch, kde sa mohli nenápadne zísť.

Estulin mal ešte okrem toho akéhosi „ruského informátora" Vladimíra, ktorý mu podával správy o rokovaní Bilderbergu. Ten mu ukázal niekoľko šokujúcich dokumentov. Šokujúcich preto, lebo vychádzali práve zo zasadnutia Bilderbergu a obsahovali prípravu odstránenia filipínskeho prezidenta Ferdinanda Marcosa, zápisy z tajných stretnutí preberajúcich zavraždenie J. F. Kennedyho, stretnutie Rímskeho klubu vo Washingtone 5. decembra 1980 schvaľujúce a prijímajúce Global 2000 Report - plán svetovej genocídy a i. Estulin na základe svojich tajných informácií z okruhu Klubu Bilderberg napríklad v roku 2006 správne odhadol hypotekárnu krízu a finančný krach, ktoré nastali o dva roky neskôr. O činnosti skupiny Bilderberg vydal knihu s výstižným názvom Pravdivý príbeh skupiny Bilderberg.

V súvislosti s týmto prominentným klubom vznikla tiež iniciatíva Occupy Bilderberg spočívajúca v organizovaní demonštrácie ľudí s transparentmi pred miestom stretnutia, ktorá v spätnej väzbe strháva pozornosť médií.

 

Stretnutie


Skupina stotridsiatich najmocnejších osôb sveta sa vždy stretne zakaždým v inej krajine, ale zato vždy v tom najluxusnejšom hoteli alebo vile v malom meste ďaleko od ruchu veľkomesta a zvedavých ľudí. Aj napriek tomu sprevádzajú tieto stretnutia rozsiahle bezpečnostné opatrenia. Dátum konania konferencie sa oznamuje účastníkom štyri mesiace dopredu, no meno hotela iba týždeň pred jej začiatkom. Všetky materiály rozdávané účastníkom sú označené „osobné a prísne tajné, nie na publikovanie". Sú to základné opatrenia na elimináciu nebezpečenstva infiltrácie. Počas trvania konferencie (3 až 4 dni) si Bilderberg predplatí celý hotel, z ktorého musia ostatní hostia odísť pod dohľadom CIA a miestnych tajných služieb zaisťujúcich bezpečnosť a súkromie delegátov. Všetok personál sa preveruje, skúma sa jeho lojalita, kontroluje zázemie a politické presvedčenie. Všetci podozriví sú počas trvania akcie postavení mimo služby. Pozvaní hostia musia prísť sami, bez ženy, priateľky, manžela, priateľa. Často si však so sebou privážajú vlastných kuchárov, čašníkov, sekretárky, telefonistky, umývačov riadu, upratovačky a osobných strážcov - nikto z tohto personálu sa ale nemôže na konferencii zúčastniť a jesť musí v oddelenej jedálni. Všetkým sa výslovne zakazuje poskytovať rozhovory novinárom, účastníci navyše podpisujú sľub mlčanlivosti.

Miesta stretnutí Bilderbergu sú strážené ako vojenské pásmo. Ako sme už spomenuli, každý z vybraných luxusných hotelov je vždy v čase schôdzky uzavretý pre akýchkoľvek iných hostí a priľahlá okolitá zóna sa stáva prísne zakázanou pre vstup nepovolaným, teda všetkým nepatriacim do okruhu mocných. Napríklad už niekoľko dní pred začiatkom 35. kongresu Bilderbergu pri talianskom Lago di Como v luxusnej vile d‘Este bol všetkým obyvateľom jednej blízkej obce doručený písomný zákaz priblížiť sa k pobrežiu vily na menej ako 300 metrov. Na jazere, pri ktorého brehoch sa stretnutie Bilderbergu konalo, bolo nezvyčajné ticho - žiadne rybárske lode ani civilné jachty. Na hladine boli iba tri hliadkujúce policajné člny, pod hladinou pátrali potápači po bombách a sama dedina bola v obkľúčení neobvyklého množstva vojakov a policajtov. Vilu strážila asi tisícka policajtov a strážcov. Celé okolie bolo 24 hodín denne pod dohľadom ostreľovačov z okolitých domov. Ticho prerušoval len zvuk vojenského vrtuľníka, ktorý strážil vzdušný priestor.

Ešte horšie to vyzeralo na stretnutí v roku 2002, teda na prvej schôdzi po útoku na Svetové obchodné centrum v New Yorku. Kongres sa tentoraz konal v hoteli Westfields Marriott blízko Washingtonu a organizátori sa obávali útokov islamských teroristov. Na oboch washingtonských letiskách zaviedli tie najprísnejšie bezpečnostné opatrenia a jediná príjazdová cesta k hotelu bola hermeticky uzavretá. Účastníci schôdzky sa sem dostali len v pripravených vrtuľníkoch z letiska.

Zaistenie bezpečnosti klientov ale vždy spočíva na pleciach hostiteľskej vlády. Presnejšie povedané - ochranu po celý čas trojdňového zrazu elít zabezpečuje americká CIA a tajná britská služba MI6; hostiteľská krajina, respektíve jej daňoví poplatníci platia výdavky. A suma rozhodne nie je malá, odhaduje sa na niekoľko stoviek tisíc eur.

 

Cieľ: Nový svetový poriadok


Založenie Bilderbergu a jeho aktivity vychádzajú z dobrej myšlienky. Cieľom bolo podporiť lepšie porozumenie medzi kultúrami západnej Európy a Spojených štátov s dôrazom na spoluprácu v oblasti politickej, hospodárskej a otázkach obrany. Po päťdesiatich rokoch ale všetko vyzerá inak - mnohé ciele tejto skupiny sú prinajmenšom šokujúce. Že by sa elita nechala uniesť mocou? Vyzerá to tak, že súčasným cieľom skupiny Bilderberg je univerzálny systém moci. Chce rozvrátiť národné záujmy a skrze globálny systém ovládnuť celosvetové dianie, vyregulovať počet obyvateľov na zemi a stať sa tými, ktorí budú celosvetovo určovať vývoj a celkovú geopolitickú situáciu tu na zemi. Plánuje jednotnú svetovú vládu, jednotný globálny svetový trh strážený jednotnou svetovou armádou a finančne regulovaný jedinou „svetovou bankou" používajúcou jednotnú svetovú menu.

Veľkým cieľom Bilderbergu je vytvorenie Nového svetového poriadku (New World Order), na ktorom pracuje už desiatky rokov. V podstate aj vytvorenie Európskej únie je jedným z krokov k tomuto cieľu. A ako by mal Nový svetový poriadok vyzerať? Ako novodobý Orwellov román 1984 mal by stáť na troch „superštátoch" (k Európskej únii pribudne ešte Severoamerická a Ázijská únia) a jednej svetovej (globálnej, univerzálnej, planetárnej) vláde.

Podľa Estulina Nový svetový poriadok by mal mať tieto prvky:

  –  jednotnú medzinárodnú identitu;

  –  centralizovaný dohľad nad ľuďmi (pomocou prostriedkov kontrolovania mysle zamýšľa Bilderberg nasmerovať celé ľudstvo, aby plnilo jeho želania - budú len páni a sluhovia);

  –  centralizovaný dohľad nad všetkým vzdelávaním, nad všetkou zahraničnou i domácou politikou;

  –  stav ustavičnej nerovnováhy: umelým vyvolávaním kríz, ktoré môžu vystavovať ľudí neustálemu tlaku (psychickému, mentálnemu a emocionálnemu), je možné udržať ich v permanentnom stave nevyrovnanosti. Príliš unavení a zdeptaní, než aby rozhodovali o svojich vlastných osudoch, budú celé populácie zmätené a demoralizované do takej miery, že nastane akási masívna apatia;

  –  expanzia NATO: v krátkosti povedané, z NATO sa má stať svetová armáda OSN;

  –  jednotný právny systém: medzinárodný súdny dvor sa stane jediným legálnym systémom pre celý svet.

 

Program redukcie obyvateľstva


Medzi najšokujúcejší údajný cieľ Bilderbergu patrí podľa konšpirátorov redukcia dnes veľmi početného ľudstva, a to až o 93 percent (zo súčasných cca 7 miliárd na 500 miliónov). Aj na tomto už dlhé roky vraj jej členovia pracujú. Začínajú sa objavovať dôkazy svedčiace o ich činnosti vo farmácii, napríklad to, že sa do vakcíny pridávajú prvky spôsobujúce rakovinu. Vedec Dr. Maurice Hilleman, ktorý pracoval pre firmu Merck, pred svojou smrťou potvrdil, že vakcíny obsahujú SV40 (Simian vírus 40), ktorý spôsobuje vznik nádorov a latentných infekcií. Odhaduje sa dokonca, že až vyše dvesto miliónov balení, ktoré boli takto nakazené, sa použilo pri očkovaní verejnosti. Toto by mohlo byť možné vysvetlenie pre dramatický nárast rakoviny v posledných sto rokoch.

Taktiež sa zistilo, že prostredníctvom laboratória rakúskej firmy Baxter sa do osemnástich krajín dodali vakcíny kontaminované smrtiacim živým vírusom vtáčej chrípky H5N1. Náhodou bola jedna súprava, ešte predtým, než boli vakcíny odoslané na vakcináciu ľudí, najprv otestovaná v Českej republike na fretkách. Všetky fretky uhynuli. Na základe rôznych nepriamych dôkazov a poznámok do projektu zapojených vedcov sa špekuluje aj o tom, že k ďalším nástrojom pre redukciu ľudskej populácie patria i rôzne biologické zbrane, ako je vírus Ebola alebo aids a že do pitnej vody sa umelo pridáva chlorid sodný, lieky obsahujúce ortuť atď.

Mohli by mať osobnosti, ako je holandská kráľovná či magnát David Rockefeller a iní na rukách krv ľudí, ktorí sa trápia alebo zomrú v dôsledku týchto „opatrení"? Platí v tomto prípade, že účel svätí prostriedky?

Samozrejme, všetko sa bude ľuďom prezentovať úplne inak. V podstate už sú na tieto zmeny postupne pripravovaní a médiami sú masírovaní už niekoľko rokov. Sú im (nám) prezentované ako niečo, čo je pre naše blaho, avšak opak je pravdou (príkladom nech je Európska únia nútiaca národy k „aktívnej a bezvýhradnej" podpore zahraničnej politiky). Pravdepodobne nám budú mocipáni opisovať „nový svet" ako dobre usporiadanú spoločnosť, v ktorej žijú ľudia v harmónii, bez drog, pornografie, detskej prostitúcie, zločinnosti, vojen, hladu a utrpenia. Otázkou ale je, k akým opatreniam bilderberská elita pristúpi, ak sa niektorý zo štátov nebude chcieť podrobiť takejto centralistickej mocivláde najbohatších jedincov. Budú také štáty podrobené nátlakom? „Na nedávnom zhromaždení činitelia Európskej únie diskutovali o potrebe, aby Únia tvárou v tvár rozsiahlej ekonomickej kríze, ktorej čelí aj svet, realizovala ‚masívne prevzatie moci‘. Bez tohto prevzatia moci by euro a naozaj aj samotná Únia pravdepodobne mohli skolabovať; čo je scenár kliatby na všetko, čo sa skupina Bilderberg vo svojej 57-ročnej histórii pokúsila dosiahnuť. Cieľom by, jednoducho povedané, mala byť taká politika EÚ a jej členských štátov, aby mohol byť potrestaný ten z nich, ktorý sa nepodriadi pravidlám, a ako jeden z bilderbergovcov údajne na zhromaždení vyhlásil: »To, k čomu smerujeme, je určitá forma skutočnej ekonomickej vlády.« Dnes, hoci toto vyhlásenie nemožno nezávisle overiť, existuje početná dokumentácia vnútri verejne dostupných zápisov, že niekoľko európskych účastníkov tohto zhromaždenia by takéto vyhlásenie pokojne mohlo predniesť." (Marshall, 2012)

 

Záver


Zdá sa, že pôvodné snahy členov skupiny Bilderberg o lepší svet prerástli do tieňovej svetovlády, ktorá sa na každoročných stretnutiach potajomky dohaduje, ako sa vykonajú ich plány. Sú hrozbou, ktorá nám môže zobrať možnosť ovplyvňovať náš vlastný osud; oni totiž riadia tento svet bez toho, aby o tom mal ktokoľvek tušenie. Sto ľudí nie je vôbec veľa. Keby sa však spočítala ich ekonomická a politická moc, bolo by celkom dobre možné hovoriť o „nadnárodnej vláde" západného sveta. Je tu moc oveľa väčšia, než volený úrad prezidenta, sila, ktorá kontroluje svetový vojenský aparát a spravodajské služby rovnako ako bankový systém. Rútime sa s Bilderbergom do sveta, kde demokracia je obyčajnou fikciou? Kde nie je nič tak, ako si myslíme? Kde všetci budú podrobení diktatúre s názvom Nový svetový poriadok? Alebo už v ňom sme a len sme si nestačili všimnúť, že sme v područí stovke po moci bažiacich, ktorým sú cudzie hodnoty, ako je kvalita života všetkých ľudí, sociálna spravodlivosť a ktorým ide iba o osobný zisk a upevnenie ešte väčšej moci, pričom je im ľahostajné, s akými stratami?

Nebuďme ľahostajní k tomu, kto chce vládnuť tomuto svetu a s akými cieľmi. Pravda je hrozivá, Estulin ju opisuje nasledovne: „Títo milí, riadni členovia európskych kráľovských rodín, tieto sladko hovoriace starnúce dámy, uhladení džentlmeni, sú v skutočnosti úplne bezohľadní. Využijú utrpenie akéhokoľvek národa, zneužijú jeho bohatstvo, aby uchránili svoj privilegovaný spôsob života. Aristokratické imanie je neoddeliteľne spojené a prepletené s obchodom, drogami, zlatom, diamantmi a zbraňami, s bankovníctvom, obchodom a priemyslom, s ropou, s mediálnym a zábavným priemyslom."

 

Literatúra a internet:

 
1. Adams, P.: 2012: Rok porážky Nového svetového poriadku? (2012) - http://www.magnificat.sk/2012/01/2012-rok-porazky-noveho-svetoveho-poriadku-2

2. Bilderberg Group (2013) - http://www.illuminati.cz/tajne-spolecnosti/bilderberg-group

3. Bystroň, M.: Skupina Bilderberg: Určují cenu ropy i kdy bude válka! (2012) - http://freeglobe.parlamentnilisty.cz/Articles/1850-skupina-bilderberg-urcuji-cenu-ropy-i-kdy-bude-valka.aspx

4. Dvořáková, T.: Bilderberg Group, aby bylo jasno (2012) - http://easymagazine.cz/clanky/bilderberg-group-aby-bylo-jasno

5. Dvořáková, T.: Z historie před Bilderberg Group (2012) - http://www.bilderberg.cz/inpage/z-historie-pred-bilderberg-group

6. Estulin, D.: Pravdivý příběh skupiny Bilderberg. Bodyart Press, Žďár nad Sázavou 2012

7. Euroskeptik Farage tvrdí, že směřujeme k zániku států a k vytvoření superstátu (2012) - http://www.konspiracniteorie.cz/euroskeptik-farage-tvrdi-ze-smerujeme-k-zaniku-statu-a-k-vytvoreni-superstatu

8. Hanzal, P.: Bilderberg Group a the New World Order (2010) - http://www.zahady-zdravi.cz/zahady/konspirace/bilderberg-group-a-the-new-world-order

9. Jak to celé začalo - Bilderberg Group - http://www.bilderberg.cz/inpage/jak-to-cele-zacalo-bilderberg-group

10. Marshall, A. G.: Rockefellerův Nový světový řád a světovládné plány skupiny Bilderberg (2012) - http://euportal.parlamentnilisty.cz/Articles/9532-rockefelleruv-novy-svetovy-rad-a-svetovladne-plany-skupiny-bilderberg.aspx

11. Nový světový řád (NWO), 3. část (2013) - http://anvychod.wordpress.com/2013/03/19/novy-svetovy-rad-nwo-3-cast

12. Rothschildové chtějí iránské banky (2012) - http://www.bilderberg.cz/inpage/rothschildove-chteji-iranske-banky

13. Účastníci - http://www.bilderberg.cz/inpage/ucastnici

14. Watson, P. J.: Agenda 21 na programu letošního setkání skupiny Bilderberg (2012) - http://freeglobe.parlamentnilisty.cz/Articles/1842-agenda-21-na-programu-letosniho-setkani-skupiny-bilderberg.aspx

15. Watson, P. J.: Bilderberg 2012, více míst konání? - http://www.bilderberg.cz/inpage/bilderberg-2012-vice-mist-konani

16. Watson, P. J.: Bývalý generální tajemník NATO přiznal, že skupina Bilderberg určuje globální politiku (2013) - http://freeglobe.parlamentnilisty.cz/Articles/2620-byvaly-generalni-tajemnik-nato-priznal-ze-skupina-bilderberg-urcuje-globalni-politiku.aspx

17. Život a činy vlivných (2012) - http://www.bilderberg.cz/rubrika/zivot-a-ciny-vlivnych