Svetový konflikt je na spadnutie. Každým rokom sa situácia
vyostruje a rozpory narastajú. Rozdiely medzi bohatými a chudobnými
sa rapídne zväčšujú a čoraz viac ľudí zažíva obavy o holú existenciu.
Naproti tomu sme denne obťažovaní vtieravou reklamou vnucujúcou nám konzumný
spôsob života. Mienkotvorné médiá chrlia čoraz úbohejší odpad (česť výnimkám),
a nebude dlho trvať a pomaly už ani nebudú mať kde klesnúť. Fabrikujú
celebrity, no skutočných osobností a autorít je ako šafranu. Nenápadne
splývajú s minulosťou.
Zo všetkých strán sme konfrontovaní obrazom nepriateľa;
ľavica obviňuje pravicu a pravica zase ľavicu, demokrati republikánov,
republikáni demokratov, „slobodný svet" teroristov a tí naopak západné
mocnosti zapredané ríši zla. A my akoby sme stáli na pomedzí tejto
tragikomickej frašky. Postupne prestávame samostatne myslieť, nemáme síl
a ani času obhajovať a biť sa za skutočné ideály, myšlienkový obsah
sa často skrýva kdesi za dymovou clonou prázdnych a siláckych slov. Dobrí
a skromní sú vytláčaní, do popredia sa pretláčajú jedinci, ktorí okrem
svojich ostrých lakťov často nemajú čo ponúknuť. A akoby to nestačilo, na
scénu prichádzajú samozvaní proroci a mesiáši, avšak riešenia,
s ktorými tak okázalo vystupujú, sú nezriedka poplatné iba ich bezodným vreckám
či mocenským ambíciám. Lož sa vydáva za pravdu a zvrátenosť si nasadzuje
masku cnosti. Mlčíme. Je nám to naozaj jedno? Čo na tom ako jednotlivci môžeme
vlastne zmeniť?...
Veľa. Predovšetkým majme odvahu všade okolo seba hlásať
pravdu, aj keď to mnohokrát nie je bezkonfliktné. Niekto ale môže namietnuť, že
pravda je relatívna a každý ju vníma a prežíva inak, no to nech nás
neodradí. Pravda, ako napokon aj slušnosť, má svoje nemenné pravidlá a tie
máme všetci hlboko vryté v duši. A keďže sme stvorení na obraz Boží,
ak Boha úprimne hľadáme, nemali by sme sa im ľahkovážne spreneverovať.
Napríklad i ľahostajnosťou či rezignovaným postojom.
A je tu ešte niečo, čo nás mätie. Neverte tým, čo
hlava-nehlava šermujú heslami ako demokracia, tolerancia či antidiskriminácia.
Takmer vždy sa za tým skrýva čosi nekalé. Niečo, čo sprevádza všetky revolúcie
a prevraty a čo stojí na počiatku každej vojny. Niečo, čo je vo
svojej vnútornej podstate opovržlivo nedemokratické, netolerantné
a diskriminačné. V duchu známeho porekadla Zlodej kričí, chyťte
zlodeja. Alebo ešte lepšie, v zmysle Ježišových slov: „A nie div, veď aj
sám satan sa tvári ako anjel svetla." (2 Kor 11, 14)
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 51609x