Kto by nepoznal Jóbov príbeh plný utrpenia a hlbokej
viery. Veď aj my často stotožňujeme naše cesty života s jeho trpkým
údelom. Bolesť, straty, smútok i zúfalstvo nás sprevádzajú od momentu, keď
Adam v našom mene rozhodol, že chceme sami určovať svoj osud
a spoznať dobro a zlo v praxi každodennej reality. A keď
sme ich hĺbku napokon spoznali, začali sme hľadať nové dôvody a odpovede,
pretože tá skutočná odpoveď sa nám akosi nepozdávala; bola priveľmi jednoduchá
a viedla nás k tomu, aby sme prijali zodpovednosť za náš hriech.
Zvykli sme si na argumenty rozumu, ktoré nám zdôvodňujú, prečo je v našom
živote utrpenie a smútok, no zabudli sme pritom na vieru. Aj keď rozum
dokáže odpovedať na mnohé otázky a je schopný človeku uľahčiť život na
zemi, predsa len má svoje ohraničenia. Ak nepostačuje, nevadí - aj my máme
naporúdzi vieru. No nie tú, akú prežíval Jób, lebo tá už akosi vyšla
z módy. Vytvárame nové náboženské, ezotericko-magické, pseudovedecké či
fiktívne postoje, nový synkretický pohľad a svetonázor. Hľadáme
a uctievame nových bohov, pretože ten, ku ktorému sme sa predtým utiekali,
nám už nepomáha, nepožehnáva nás, ako by sme si to želali, ba požaduje od nás
obetu.
Viera v Boha je vo svojom obsahu jednoduchá.
Nepotrebuje racionálne dôkazy ani magické úkazy či tajomné vysvetlenia. Podobne
ako Abrahám ani Jób nevedel, prečo Boh dopúšťa na neho taký krutý osud. Ak by
sa bol však vydal cestou rozumu, dostal by sa k spochybneniu Boha alebo
aspoň jeho absolútneho majestátu. Ak by počúval výzvy svojich blízkych, tak by
sa rúhal, bral by Boha ako seberovného partnera, ktorému môže vytknúť, ako málo
a či vôbec sa o neho stará a navyše mu i neprávom ubližuje.
Jób nechápal, ale veril, a to dokonca aj vtedy, keď to bolo v rozpore
s tým, čo mu kázal rozum, a tiež s jeho dovtedajšou skúsenosťou
s Božím požehnaním.
My často nechceme byť ako Jób, nespoliehame sa na vieru, ale
iba na vlastnú skúsenosť a rozum. Namiesto prijatia faktu, že nikto
z nás nepozná deň ani hodinu svojej smrti, nechávame sa ohurovať magickými
dátumami, rôznymi horoskopmi a vešteckými predpoveďami. Alebo si náš osud
vysvetľujeme čoraz rozšírenejšou a na prvý pohľad logickou teóriou
reinkarnácie. Veríme v rozličné tajomné učenia ponúkajúce nám riešenie
nepochopiteľných situácií, v ktorých sme sa ocitli. Napriek dramatickosti
svojho údelu Jób nikdy nestrácal zo zreteľa, že Boh je jeho jediná nádej.
O tom nemal pochýb. Nám naopak stačí iba chvíľka a už sa bezhlavo ženieme
za cudzími bohmi, strácame vieru a dôverujeme komukoľvek, kto lahodí nášmu
sluchu. Vyhľadávame rôznych guru, ktorí nám masírujú ego, pričom si
neuvedomujeme, že duchovne, ale často aj mentálne a fyzicky si nás
podmaňujú. Chceme, aby naša cesta bola priama, aby na nej nebolo prekážok,
chorôb, nezdaru. Všetko máme v moci, a tak vytesňujeme Boha
z nášho života. A keď k nám prehovorí a naruší naše plány
s budúcnosťou, búrime sa, dožadujeme sa „spravodlivosti" a reptáme.
Niet divu, veď našu vieru prehlušili obavy o zajtrajšok a duchovný
zrak nám zakalil konzum a bezbrehé pôžitkárstvo.
biblické slovo
Jóbova viera a naša pochabosť
PETER KONDRLA
Ja však budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa obhajovať
pred Bohom, zatiaľ čo vy zliepate lži. Naničhodní lekári ste všetci! Kiež by
ste čušali, to by bola vaša múdrosť! Len si vypočujte moje dôvody a pozorujte
moju obhajobu. Budete azda luhať pre Boha a podvádzať v jeho prospech? Chytáte
mu stranu? Za Boha vediete spor? Dopadne to dobre, ak vás preverí? Alebo ho
chcete oklamať ako klamete človeka? (Jób 13, 4–9)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 50874x