Môj príspevok vychádza predovšetkým zo súdnych záznamov a osobných výpovedí svedkov. Zmienený súd trval tri roky a skončil sa roku 1995. Rozsiahly, tristostránkový súdny spis obsahuje emocionálne výroky obetí, bývalých členov. Proces odkryl bezohľadné praktizovanie sexuálnych i tvrdých výchovných metód na deťoch, ktoré zaviedol zakladateľ tejto skupiny, David Berg. Ten zomrel v novembri roku 1994 v závere súdneho procesu vyšetrovania, takže sa nemohol zodpovedať za svoje činy.

Berg rozdeľoval deti na dve skupiny. Väčšina sa narodila ako Jesus-Baby´s, teda Ježišove detičky, to znamená, že vznikli náhodne pri tzv. Flirty Fishingu3 a nevedeli neskôr nič o človeku, ktorý ich splodil. Tieto deti sa odlišujú od tzv. Brother-Sister-Babies, teda od tých, ktoré sa narodili zo vzťahov medzi členmi sekty. Deti nepatrili svojim rodičom, ale pokladali ich za vlastníctvo všetkých. Každý zo skupiny mohol byť otec alebo matka detí. Pretože antikoncepčné prostriedky boli zakázané, deti sa neustále plodili a rodili.

Berg chcel z detí vychovať nových, revolučných jedincov. V liste4 Nové fľaše svoje predstavy o druhej generácii opisuje takto: „Ste si vedomí, že produkujeme novú generáciu? Novú, revolučnejšiu generáciu. Stane sa, ako dúfam, najčistejšou zo všetkých, od počiatku najrevolučnejšou. (...) Vaše deti sa stanú totálne revolučné, nebudú nikdy vedieť, čo sú kostoly, práca v systéme (Bergom označovaný život mimo skupiny) a vzdelávanie!" (Berg, 1973)

Ako sa tieto slová premietli do praxe? Deti boli nútené pracovať ako misionári, lebo v ľuďoch budili väčšie sympatie. Chodili z domu do domu, ponúkali literatúru a videokazety alebo žobrali s misijným cieľom rovnako v chladných švajčiarskych zimách či v bombajskej horúčave. V skutočnosti sa tieto peniaze použili na úhradu nájmu a stravy pre veľkú rodinu CoG a mnoho jej členov, ktorí nepracovali.

 

Výchovné koncepty Detí Božích

Berg používal veľmi špecifické výchovné prostriedky, ktoré sa menili s vývojom skupiny. Výchovné metódy predstavovali predovšetkým tresty, dril, vyžadovanie absolútnej poslušnosti. Neposlušnosť patrila medzi štyri smrteľné hriechy, medzi tzv. DDDB, teda Doubt (pochybovať), Disobey (neposlúchať), Deny (zaprieť), Betray (zradiť). Miriam (Bergova vnučka) spomína: „Všetko, čo sme robili, sa kontrolovalo, pretože dedko to nariadil vo svojich listoch. Všetko, čo nariadil, sa dodržiavalo, napríklad i to, ako si má človek utrieť zadok. Mohol na to použiť len tri kúsky toaletného papiera a ani o trochu viac, pretože by to bolo plytvanie s božími peniazmi."5 Jej matka doplňuje, že bol predpísaný počet šálok kávy alebo čaju, ktoré smel člen denne vypiť. Určené boli takisto každodenné veci ako účes alebo odev. Ani dom nemohol človek opustiť sám.

Na udržanie disciplíny Berg odporúčal trestanie detí už odmalička. Zdá sa, že mu táto téma robila zvláštnu radosť. V liste Údery z lásky (1975) pojednáva o rôznych technikách trestania a varuje rodičov pred tým, aby neprestali s trestami príliš skoro. Berg uvádza, že deti veľmi hlasno kričia, keď ich rodičia začínajú biť, kričia akoby ich niekto zabíjal, ale podľa Berga tým len skúšajú vzbudiť súcit. Berg radí ukončiť trestanie až vtedy, keď začnú prosíkať (kňučať) o milosť a znie to skutočne úprimne. Ako peknú ručnú zbraň odporúčal terčík na muchy a miesto úderu ramená, ústa, zadok, ruky, chrbát a iné. Berg uvádza: „Mám jednu metódu, ktorá je veľmi pôsobivá, ale deti ju nechcú. Lebka je dostatočne isté miesto, aby ste na ňu mohli klepať, keď je dieťa trochu väčšie. Ja na to používam svoje kĺby na prstoch, robím bum, bum, bum presne na hlavu a mladí to skutočne nechcú." (Berg, 1975)

Berg si želal, aby sa deti nikdy nedozvedeli, ako vyzerá vzdelávanie a práca v systéme. Deti sa mali vychovávať ako revolucionári pre Ježiša, a preto dostali len základné znalosti v čítaní, písaní a počítaní (tzv. 3R - Reading, Riting, Ritmetic) a, samozrejme, štúdium Biblie a MO-listov. Zatracoval knihy systému ako smiešne a plné prekrucovania, doslova uvádza: „Tieto knihy sú písané samým diablom s démonickými a satanistickými múdrosťami. (...) Takmer všetko, čo musíš vedieť, stojí v Biblii, snáď okrem nových udalostí, nových odhalení." (Berg, 1978)

Bergove predstavy boli úplne jasné. Deti mali odmalička pomáhať pri žobraní a v misiách. Pre tieto činnosti (podľa Berga) potrebujú len také vzdelanie, aké je obsiahnuté v Biblii a MO-listoch, ďalej také počtové schopnosti, aby vedeli, koľko za žobranie dostali a koľko vydávajú za nákup. Toto minimálne vzdelávanie prebiehalo v „Domovoch"6 a to u detí od 3 do 12 rokov, potom sa považovalo za ukončené.

Veľmi zvláštnym výchovným prvkom boli lži a klamanie. Tie boli dovolené, pokiaľ sa nimi dosiahol Boží cieľ. V liste Podvody pre Boha (1979) Berg uvádza: „Klamanie je dovolené, ak slúži na dobrý účel. (...) Boh sám luhanie používal."

Okolo roku 1988 nastala v hnutí detská kríza. V skupine v tomto čase bolo tritisíc detí pod päť rokov, tritisíc nad 5 rokov a ešte deti v školskom veku. Výchova i vzdelávanie sa tak stávali vážnym problémom. Berg chcel, aby deti učili rodičia, ale tí sa na takú úlohu necítili dostatočne kvalifikovaní. Preto začal Berg zakladať internátne školy, v ktorých prebiehalo vyučovanie detí od 6 rokov. Tie museli byť odlúčené od rodičov, ale Berg ich utešoval slovami: „Máme milých kresťanských učiteľov, milujúcich učiteľov, ktorí vám mamu a ocka vynahradia." (Berg, 1988)

Bergove predstavy o vyučovaní v týchto školách boli úplne jasné: „Žiadne rozšírenie školskej výchovy na spôsob verejných škôl, ale vskutku seriózne rodinné vyučovanie v troch R + Biblia." (Berg, 1988) V dvanástich rokoch mali byť deti pripravené na dospelý spôsob života. Niektoré dievčatá boli v štrnástich či pätnástich rokoch tehotné. Výučba trvala tak krátko z dôvodu viery v blížiaci sa koniec sveta a nastolenie Tisícročnej ríše, ktorej mali vládnuť práve deti. Namiesto hrám a učeniu, takých potrebných pre toto vývojové obdobie, sa deti museli venovať podomovému obchodu a žobrať, zvestovať koniec sveta a zarábať peniaze.

V týchto rokoch začalo skupinu opúšťať mnoho tínedžerov. Berg uvádza, že je testom pre každé veľké náboženské hnutie udržať si deti v tomto veku (získať, mať a zachrániť). Preto začal zakladať tréningové tábory pre tínedžerov. Prvý bol založený roku 1986 v Mexiku, ďalšie vznikali v Južnej Amerike i na vzdialenom Východe. Tu boli sústredení mladí ľudia vo veku 11 až 14 rokov. Cieľom bolo ich intenzívne školenie ako „revolucionárov pre božiu armádu". Žili oddelene od vonkajšieho sveta. Televízia, rádio, kino, knihy alebo časopisy nepatrili k normálnemu všednému dňu a boli zakázané.

 

Výchovné programy

Výchovných, tréningových programov pre deti a tínedžerov bolo založených niekoľko, jedným z nich bolo napríklad Filipínske jumbo či Viktor program. Sem sa umiestňovali vzdorovití tínedžeri, aby neovplyvňovali iných. Sám Berg tento program označil ako zvláštny program pre obzvlášť problematických študentov. Používali sa tu výchovné metódy ako zákaz hovorenia, izolácia, bitie a i. Osobnú skúsenosť uviedol jedenásťročný chlapec, ktorý vypovedal, že musel tri dni dodržiavať zákaz hovorenia, pri práci nosiť slúchadlá a počúvať výňatky z Biblie a MO-listy. Nesmel hovoriť s ostatnými deťmi, takmer každý deň dostával bitku. Po treste ho dospelý objal a povedal: „Pozri sa mi do očí. Nechaj ma uvidieť tvoj úsmev. Máš ma ešte rád?" Až po úprimnom potvrdení lásky nechali chlapca tak. Po 4 až 5 mesiacoch tohto programu schudol o 30 kg. (Mamayová, 1997, s. 28)

Najhorší však bol tábor Macao. Pre mnoho tínedžerov je meno tohto tábora v Japonsku navždy spojené s traumatickými spomienkami. Macao bolo peklo, trestný a prevýchovný tábor, ktorý bol zavretý roku 1990. Sudca nazval príhody z Macaa „ohavnými experimentmi používanými pri výchove detí". CoG samy opísali roku 1992 dodatočne tento špeciálny program ako spôsob vidieckej idyly slovami: „Tento dobrovoľný program bol zriadený na to, aby sa pomohlo malému počtu tínedžerov, ktorí potrebujú individuálne vedenie a povzbudenie k tomu, aby prekonali dlhodobé osobné problémy. Počas toho programu dostanú tínedžeri mimoriadne blízku starostlivosť v rodinnej atmosfére plnej lásky. Program s pevným denným plánom je zameraný na individuálny osobný tréning, špeciálne kurzy vo Svätom písme. Všetko sa koná s trpezlivosťou a porozumením. Macao sa navyše nachádza na sedliackom dvore vo vidieckom prostredí." (Mamayová, 1997, s. 30)

Tento opis je ale realite veľmi vzdialený. V skutočnosti boli deti podrobené telesným i psychickým brutalitám a systematicky bité, ako vypovedali bývalí členovia. Dôkazom tohto zaobchádzania sú napríklad ich početné jazvy. Krutý osud vykresľuje žena, ktorá táborom prešla a ktorá svedčila na súde. Uviedla, že po čase strávenom v tábore mala pocit, akoby úplne stratila rozum, kontrolu nad realitou, mala pocit, že ju vedie svet duchov. Doslova o tábore uvádza: „Boli sem poslané mnohé deti z iných krajín, pretože mali závažné psychické problémy. Podľa môjho názoru to bol výsledok ich života v CoG. Výchova viedla k tomu, že deti mali halucinácie, niektorí z nás verili, že vidia démonov, niektorí, že musia jesť konský trus a väčšina bola otupená. Môj kamarát Ben spáchal samovraždu. Zúfalo si želal opustiť skupinu, v čom mu stále zabraňovali, takže žiaden pokus o útek sa mu nepodaril. Najmladší, ktorého som tu stretla, mal 11 rokov. Tento chlapec chcel v komunite v Indii skočiť zo strechy, a preto ho poslali do trestného tábora s nádejou, že sa tu jeho problémy vyriešia." (Mamayová, 1997, s. 31)

V Macau boli zlomené duše a vôľa mnohých detí a láskyplná starostlivosť nebol prostriedok, ktorý by sa používal. Tu žijúce deti sa nazývali „rotten Apples" (zhnité jablká), ktoré sa musia oddeliť od spoločnosti, aby neovplyvňovali ostatných. Macao bol jednoznačne trestný tábor. Okrem iných trestov sa na ovládanie a potrestanie používala izolácia. Jeden mladík bol od začiatku pobytu zatvorený v podkroví. Dostal len vedro na toaletu a 3 alebo 4 dni nemal nič na jedlo. Deti sa museli často postiť, dostávali iba „spirituálnu" stravu (dávky Božieho slova). Ako tresty sa používali ťažké telesné práce. Deti napríklad kopali priekopy a hneď ich zase plnili.

Uvedené skúsenosti nebohých detí sú dôkazom používania fyzických a mentálnych krutostí a bez milosti aplikovaných trestov, ktoré často viedli k ich závažnému, a to nielen emocionálnemu poškodeniu. Počas súdneho procesu, teda medzi rokmi 1992 - 1995, dal sudca preveriť sociálnym pracovníkom niekoľko Domovov, v ktorých sa deti učili. Správy boli napospol pozitívne: primeraný vyučovací materiál, preškolenie učiteľov, úroveň vyučovania prispôsobená veku, deti boli otvorené, správali sa medzi sebou pekne, taktiež dospelí pôsobili pri návšteve pozitívne. Otázkou zostáva, či bol tento „ideálny model" zistený vo všetkých Domovoch roztrúsených takmer po celom svete.

V roku 1995 uverejnilo hnutie Love Charter, čo je charta zodpovedností a práv, ktorá okrem iného obsahuje i to, že dieťa, tínedžer či dospievajúci môže navštevovať školu vonku, pokiaľ to odsúhlasí dvojtretinová väčšina Domova. Sudca tiež uviedol, že aj keď má mnoho dospelých možnosť zvýšiť vzdelanie svojich detí, nie sú schopní alebo ochotní toto privilégium deťom dopriať. Je to známka pretrvávajúceho presvedčenia, že vzdelanie nie je dôležité, lebo sa blíži koniec sveta, pričom ide o obmedzovanie úplného rozvoja detí.

 

Sexuálny život

Hnutie CoG je jedným zo štyroch či piatich náboženských hnutí, ktoré pritiahli najviac pozornosti, kritiky i útokov, či už zo strany tlačových médií alebo protikultových organizácií. V roku 1972 bola založená prvá protikultová organizácia Free-CoG špeciálne preto, aby rodičia zachraňovali (unášali) svoje nedospelé deti z rúk Detí Božích. Jedným z dôvodov môže byť hlásanie sexuálnej slobody spojenej so sexuálnym zneužívaním detí. Bergovo náboženské zdôvodnenie sexuálneho života bez zábran vychádza z Ježišových slov: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás." (Jn 15, 12); (Rejchrt, 1995, s. 78)

To, že sa detský sex praktizoval, je skutočnosť, ktorá bola na súde často doložená a preukázaná. Dalva Lynchová, ktorá strávila v skupine 15 rokov na vedúcej pozícii, uviedla, že najprv sa deti učili základným princípom sexuálnej slobody. Povzbudzovali ich k vzájomným sexuálnym kontaktom a účasti na sexuálnom konaní s dospelými. Malé deti mali sex ako dospelí. Cieľom zapájania takých malých detí bolo, aby si naň zvykli, chceli ho robiť a aby predovšetkým dievčatá chodili do postele s mnohými bohatými mužmi a mohli zarobiť kopu peňazí.

Berg odporúčal sexuálne hry i medzi malými deťmi. Tvrdil, že sexuálne zážitky môžu mať deti už od 5-6 rokov a odporúčal rodičom, aby takéto malé deti postupne uvádzali do sexuálnej praxe. Varoval ale pred pripúšťaním cudzích alebo nezasvätených ľudí. Sám k tomu uvádza: „Popravde, ja si myslím, že pre deti je to príležitosť mať akýkoľvek sex bez problémov pred tým, než dievčatá menštruujú a chlapci majú semeno, pokiaľ o tom systém nič netuší. (...) Neviem, či to môžeme niekedy uverejniť, lebo systém je z toho úplne vydesený. Nazýva to ako ‚detský sex‘ a podobné nezmysly." (Berg, 1985)

Ako príklad sa uvádza nevlastný syn Davida Berga Dávid, vtedy tri a polročný, ktorý sa zúčastňoval na rozličných sexuálnych aktivitách s malými dievčatkami a dospievajúcimi ženami. V liste s titulom Moje malé ryby ukazuje Berg fotografiu Dávida a Sáry, jeho detského dievčaťa. Obaja ležia nahí na posteli. Dávid stláča Sáre prsné bradavky a iný obrázok ich zachytil pri orálnom sexe. Ďalej sa referuje, ako trojročný Dávid pobehoval sem a tam a pozoroval milujúce sa páry.

Dalva Lynchová uvádza, že dievčatá boli odmala nabádané obetovať sa každému, kto sa na ne obracia so sexuálnym prianím. Vyučovali sa a inštruovali vo všetkých technikách, ako uspokojiť muža (hovoríme tu o deťoch vo veku 3 až 12 rokov!). Dievčatá sa tiež vyzývali, aby sa obliekali a správali „sexy". Odmalička predvádzali striptíz a tancovali nahé pred mužmi, boli odmeňované aplauzom a hvízdaním, nežnosťami a bozkami. Taktiež ich pozývali sadať si na kolená mužov a „hrať sa" s nimi. Tieto úbohé malé dievčatká (mnohé z nich vo veku medzi piatym až desiatym rokom) slúžili ako obete pre najrozličnejšie sexuálne vzťahy vrátane skupinového sexu. Keď sa dievčatá nechceli na nich zúčastňovať, trestali ich, napomínali alebo im vyhrážali vylúčením zo skupiny.

Deti, rovnako ako dospelí, mali vytvorený tzv. Sharing plán, čo bol akýsi rozvrh určujúci, kto s kým ktorý deň bude mať pohlavný styk. Aj Flirty Fishing sa vyžadoval od malých dievčat. Ako sme už uviedli, je to nábožensky motivovaná prostitúcia. Berg to argumentoval tým, že kresťania boli povolaní, aby prinášali pre Boha tie najťažšie obety a trebárs aj mučenícky položili život: ak to, že položia svoje telo do postele, privedie ľudí ku Kristovi, je to celkom oprávnené.

Deti boli tiež povzbudzované tancovať nahé alebo sa zúčastňovať na sexuálnych praktikách pri nakrúcaní filmov. Tieto videá sa posielali Bergovi, aby sa nimi potešil. Deti a dospievajúci sa mali pohybovať podľa presných návodov ako dospelí. Inge Mamayová videla video s Merry Bergovou (Bergovou vnučkou), ktorá mala asi 10 rokov, tancovala nahá s priesvitným šálom, pohybovala sa lascívne a zvodne, spôsobom, ktorý je pre dievčatá v tomto veku neprimeraný.

V roku 1985 boli tieto tance pozastavené. Berg uvádza, že má zlosť, pretože musí ukončiť tance kvôli systému, ktorý také správanie označuje za detské sexuálne zneužívanie, detský sex a detskú pornografiu, čo je podľa Berga nezmysel. Sudca zdôrazňuje, že taká perverzita, akú odbil slovom nezmysel, dokazuje, že Berg je muž bez súdnosti, morálnych zábran a má zlý, skazený vplyv na svojich prívržencov.

 

Zneužívanie detí dospelými

Táto smutná časť je len logickým následkom z predchádzajúceho vysvetlenia k detskému sexu. KJ (bývalá členka) hovorí o tom, že si úplne jasne spomína na zážitok zo svojich troch rokov a uvádza: „Keď sa so mnou môj nevlastný otec hral, tak ma obchytkával, hral sa s mojou vagínou, spomínam si, že ma lízal, strkal do mňa prst." (Mamayová, 1997, s. 18). Tento zážitok rozpráva so slzami v očiach a dodáva, že k sexuálnemu zneužívaniu tohto typu dochádzalo veľmi často. KJ vykresľuje, že do nej skúšal otec vniknúť, keď mala iba 7 alebo 8 rokov, čo ju bolelo, a dodáva: „On bol hrubý muž, ktorý sa verejne vychvaľoval, že jeho dcéra je dobrá Fick." (Mamayová, 1997, s. 18)

Je len ťažko akceptovateľné, ako mohla matka tohto dievčaťa (a matky mnohých iných zneužívaných dievčat) také správanie trpieť. Odpoveď jej matky na túto otázku je typická pre Deti Božie : „Keď MO (Berg - pozn. autora) povedal, že je to O.K., tak to musí byť O.K.". Sexuálne praktiky dostali náboženské vysvetlenie a ospravedlnenie, členovia sa tým zbavili svojich zábran, ktoré si priniesli zo svojho kultúrneho a sociálneho prostredia.

KJ taktiež hovorí príhodu, keď sa s ňou chcel jeden šestnásťročný mladík „zdieľať". Ona nechcela, čo bolo podľa učenia CoG sebecké, tak ju znásilnil. Jej výkriky vzbudili Rosu, ale tá neurobila nič, aby jej pomohla. KJ krvácala. Toto dievča opisuje ešte niekoľko prípadov, ako ju muži bolestivo zneužili a musela poskytovať orálny sex. „Robíš dobrú prácu pre pána, miláčik, Ježiš ťa miluje," povedal jej muž, ktorý onanoval medzi jej stehnami a potom musela KJ lízať spermie tohto muža.

Uvediem ešte jeden príklad mladej ženy, ktorú ako štvorročnú u CoG učili, ako správne robiť striptíz. Od šiestich rokov musela onanovať Timothyho, čo bol dvadsať až tridsaťročný vietnamský vyslúžilec. V rovnakom veku musela svojmu otcovi „vypomôcť", čo znamená láskať ho, maznať sa s ním, a vzájomne masturbovať. Videla, ako má jej dvanásťročný brat pohlavný styk so staršími ženami a jej matka so šestnásťročným chlapcom. KJ uvádza: „Cítila som sa vždy trochu komicky, keď ku mne chodili starí muži, obchytkávali ma a ja som mala pocit, že sú škaredí a starí a nechcela som, aby sa ma dotýkali. Nesťažovala som sa, pretože som tušila, že nedostanem žiadnu uspokojivú odpoveď, lebo moja matka hovorila, že je to O.K. a očakávala, že aj ja také správanie budem považovať za O.K. Myslela som si, že so mnou nie je niečo v poriadku, keď som to nemala rada." (Mamayová, 1997, s. 22)

Berg vo svojich predošlých listoch propagoval detské svadby u detí od 12 rokov, neskôr od 15 rokov. Títo mladí manželia mali ďalej produkovať ďalšie „Deti Božie". Doslova k tejto téme uvádza: „Máme určitý počet detí vo veku 8, 9 a 10 rokov, a bude trvať len dva-tri roky a budú pripravené hľadať si partnera na sobáš! Mali by sa vziať najneskôr v pätnástich a usilovne ďalej produkovať CoG!" (Mamayová, 1997, s. 23) Berg ďalej o sexe týchto dievčat uvádza: „Tieto trinásť či štrnásťročné dievčatá sú také veľké, ak nie väčšie, ako ich matky a možno húževnatejšie. (...) Mohli by možno zniesť viac sexu než ich matky." (Novotný, 1998, s. 112)

Mnohí bývalí členovia opakovane dokázali, že Berg praktizoval incest a odporúčal ho svojim stúpencom. V Bergovom liste Diabol nenávidí sex, ale Boh ho miluje! sa jasne uvádza: „Neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa príbuzenstva alebo vekovej hranice v zákone lásky." Ďalej Berg doplňuje: „Nič na tomto svete nie je zlé na sexe. Nezáleží na tom s kým, kedy, v akom veku, v akom príbuzenskom pomere ani akým spôsobom." (Berg, 1980)

To, čo Berg kázal, taktiež praktizoval. Jeho dcéra Debora vo svojej knihe píše o pohlavných stykoch, ktoré mala so svojím otcom. Sama to označuje ako konanie, ktoré sa jej vždy protivilo. V liste Sex s Grandmou z roku 1982 fantazíruje Berg o „krásnom sexuálnom vzťahu", ktorý by mohol mať so svojou matkou.

Vynára sa tu otázka, ako je možné, že trpiace deti nepožiadali niekoho či nejakú inštitúciu o pomoc. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Deti boli totiž vychovávané veľmi neprakticky, nevedeli o možnosti vyhľadať pomoc na špeciálnych miestach pre deti a mladistvých. Nedostali žiadnu možnosť praktického vyučenia v konkrétnom odbore, nemali žiadne úspory, sociálne a zdravotné poistenie, trvalé bydlisko. Deti boli degradované na hračky či obyčajné prostriedky na uspokojenie potrieb dospelých (prevažne sexuálnych). Prirodzené inštinkty rodičov chrániť vlastné deti boli prebité vyžadovaním absolútnej poslušnosti. Títo ľudia sú po otrasných, do konca života nezabudnuteľných zážitkoch z detstva vnútorne zničení, mŕtvi. Ukazuje sa, že bývalí členovia trpia depresiami a psychotickými strachmi. Vo vyhľadaní odbornej pomoci im bráni pocit viny a hanby.

Údajne bol sex medzi deťmi (tínedžermi) a dospelými v CoG zakázaný roku 1985. V liste Detské zneužívanie z roku 1989 sa CoG búria nad všetkými obvineniami a nazývajú ich lžou. Sám Ajemian, bývalý člen, uvádza, že tieto slová nemožno brať vážne, domnieva sa, že CoG je v podstate „rovnako nebezpečný kult ako predtým". Tento názor zastáva aj Inge Mamayová, ktorá sa Bergovou náboženskou skupinou zapodieva niekoľko rokov; sama doznáva, že taká zmena je len ťažko prijateľná a uveriteľná. Vyslovuje pochyby nad zmenou CoG, lebo Mária (druhá Bergova žena, ktorá prevzala vedenie skupiny), bola Bergom 25 rokov ovplyvňovaná, dlhodobo sa zúčastňovala na manipuláciách, týraniach a zneužívaní tých najslabších členov. Morálna zmena o 180 stupňov sa v tomto prípade javí ako nepravdepodobná.

 

Zdravotná starostlivosť

Berg zastával radikálny postoj taktiež v oblasti lekárskej a zdravotnej starostlivosti, ktorú zakazoval. Povolil ju len vo výnimočných prípadoch, často už bolo neskoro alebo zostali trvalé následky. O modlitbe ako prostriedku uzdravenia tvrdí, že je nielen lacnejšia, ale aj istejšia. Doslova uvádza: „Keď budeme dôverovať Bohu, že nás uzdraví, budeme stále blízko Bohu. Keď budeme dôverovať lekárovi, budeme stále blízko lekára a stále bez peňazí." (Novotný, 1998, s. 70)

Choroby sa často vidia ako trest od Boha. Bývalá členka uvádza Bergove slová: „Tvojmu dieťaťu tečie z nosa. To je jasný následok nejakého hriechu v tvojom živote a Boh ťa zaň trestá. Ak sa nespamätáš a neprestaneš so svojimi pochybnosťami o našom spoločenstve (reptanie proti vedeniu), potom ti dieťa vezmeme a dáme ho niekomu, kto si ho väčšmi zaslúži." (Novotný, 1998, s. 70)

V liste Hnitie jabĺk Berg uvádza: „Musíme si uvedomiť (...), že keď sa narodí chronicky choré alebo postihnuté dieťa, obvykle nie je niečo v poriadku s matkou alebo otcom a Boh ich za niečo napomína alebo im udeľuje lekciu. Nemôžeme si dovoliť žiadnych postihnutých vojakov. (...) Nesmieme premárniť čas množstvom postihnutých, ktorí nie sú schopní slúžiť Pánovi tak úprimne, ako to robíme my." (Berg, 1981)

Jeden svedok uvádza neblahý osud dieťaťa, ktoré žilo v komunite v Rumunsku a malo na tvári zapálenú hrču. Tá bola príčinou vážneho ochorenia. Chlapec si želal ísť k lekárovi alebo do nemocnice, čo mu však zamietli. Jediný prostriedok, ktorý sa mu ponúkal ako uzdravujúci, boli modlitby. Dieťaťu povedali, že musí mať vážny problém s Bohom, keď ho tak tvrdo trestá. Jeho stav sa veľmi zhoršil, preto ho konečne dopravili do nemocnice, ale už bolo neskoro. Pre mladého chlapca nebola viera životnou posilou, ona ho zničila.

Bohužiaľ, tento prípad nie je jediný, v ktorom hoci dostupná, ale zakázaná odborná zdravotná starostlivosť bola dôvodom smrti či vzniku nezvratných poškodení na zdraví malých členov CoG. V roku 1976 ťažko ochorela Judy. Dievča nesmelo opustiť dom. Pretože mala neznesiteľné bolesti, tak si napriek zákazu vzala lieky. Taktiež začala čítať knihy, aj keď to bolo zakázané. Judy napísala Bergovi list, v ktorom ho prosila o zvláštne dovolenie vziať si lieky a čítať literatúru. Odpoveď sa nachádzala v liste, v ktorom bolo vysvetlené, že Boh potrestal Judy chorobou, lebo chcela čítať knižky. Judy už nemá žiadne knihy a neberie lieky. O rok neskôr zomrela. Napriek zbytočnej obety tohto malého dievčatka zostala jej matka naďalej verná skupine.

 

Život v skupine dnes

Skupina prekonala mnoho radikálnych zmien nielen v učení, ale aj v názvoch. Od roku 1994 oficiálne skupinu premenovanú na Nebeskú lásku (Heavens Love) vedie Bergova druhá manželka Mária (Karen Zerbyová).

V roku 1995 sa stala dôležitým dokumentom hnutia 200-stránková charta zodpovedností a práv zameriavajúca sa predovšetkým na deti a rodičov. Práva detí v tomto dokumente zahrnujú právo na uspokojovanie duchovných, fyzických i citových potrieb a na to, aby neboli akokoľvek zneužívané. Má sa im dostať aj dostatok času, príležitostí a materiálu, aby získali primerané vzdelanie vrátane pravidelnej telesnej výchovy.

Mamayová je však presvedčená, že utrpenie detí pokračuje ďalej. Ak tejto skupine hrozia nejaké nepríjemnosti, používa perfektne prepracované techniky na klamanie verejnosti. Na členov sa stále vyvíja permanentný tlak žiť podľa učenia Berga. Teraz urobené zmeny zodpovedajú iba kozmetickej úprave, zlepšenie je len optické, ale učenie sa nezmenilo. Súčasne sa darí tejto skupine veľmi úspešne maskovať a klamať verejnosť. Dnes vedie Deti Božie Mária, síce pod iným názvom, ale v rovnakom duchu.

I keď je podľa vlastných správ skupiny jednak Flirty Fishing, jednak zneužívanie detí prísne zakázané a trestané vylúčením, Mamayová sa domnieva, že táto zmena sa neurobila na základe uskutočneného bezprávia, ale na základe tlaku verejnosti. Duševná, vnútorná zmena v zmysle uznania bezprávia, ľutovanie, odčinenie vlastnej spôsobenej viny nie je poznateľná. Mária sama píše, ako je vedená Bergom, ukazuje ďalšiu cestu a členom radí: „Zostaňte v duchu Davida, myslite a konajte, ako vás to učil!" (Mamayová, 1997, s. 65)

I keď sa učenie zmenilo, po zosnulom zakladateľovi stále platí podstatná direktíva správania. Flirty Fishing je zrušený, extrémne sexuálne správanie sa viac nepožaduje, napriek tomu sú stále otvorené zásadné otázky. Dostanú deti členov školské vzdelanie? Môžu členovia žiadať lekársku starostlivosť, alebo je choroba stále trestom Božím? Vyrastajú deti v rodine, ktorá dokáže sprostredkovať psychickú istotu a zaistiť bezpečné prostredie? Stále sa rozdúchava strach o konci sveta? Dovoľuje sa deťom kontakt s „inými" deťmi a podporuje sa priateľstvo?

 

Záver

Nie všetky deti a mladiství boli zneužívaní, ale veľmi mnoho z nich áno. Deti vyrastajúce od narodenia v CoG prežívali osudy, ktoré zostali vonkajšiemu svetu dlho utajené. Deti neboli vychované na dospelých občanov, ale na robotov totalitnej sekty. Boli vydané napospas a bez ochrany pseudoreligióznemu systému, ktorému velil sexom posadnutý muž, ktorý svoje perverzné fantázie skrýval pod rúškom náboženstva. Deti žili a vyrastali v prostredí, ktoré sa nedá nazvať normálnym a trpeli a možno ešte trpia psychickými a fyzickými bolesťami. Následkom vyššie opísanej výchovy boli buď celkom prispôsobené, alebo poškodené. To, že taká výchova prebiehala a bola trpená v demokratickej spoločnosti, je zrada našich základných hodnôt. Aj keď je v ústavnom poriadku zaručená sloboda náboženského vyznania, v tomto prípade boli jej hranice úplne prekrútené a posunuté tak ďaleko, že dovolili dospelým neospravedlniteľné konanie. Životy detí v CoG sú otrasným a smutným svedectvom, kam až môže náboženská sloboda zájsť.

Ako ukážku uvádzame časť rozsiahleho textu Nové dobré správy z novembra 1991 na tému Otázky a odpovede o sexe, slobodách a vzťahoch. Z publikovaných a nepublikovaných listov Dedka (t. j. Davida Berga, na fotografii) a Mamy (t. j. Márie) zostavil Apolos.

„Ale vedenie Rodiny bolo v niektorých oblastiach veľmi zdržanlivé a príliš opatrné pri spustení tejto novej misie FFingu (Flirty Fishing). Manželia boli vlastnícki a žiarliví a báli sa, že stratia svoje manželky. Ostatní pri myšlienke, že by si mali vziať do postele nejaké svetské ‚zviera‘ a tak sa mu pokúsiť ukázať Božiu lásku, išli jednoducho do kolien. Ako neskôr Dedko povedal, FFing bola tvrdá skúška, ktorá skutočne oddelila mužov od chlapcov a ženy od dievčat. FFing v zásade popretŕhal mnoho starých mechov. A dokonca aj v oblastiach, kde Rodina poslúchla a pokúsila sa o FFing, zostali niektorí slobodní bratia a sestry v Domovoch a boli žalostne sexuálne zanedbávaní."7

 

Poznámky:

1 Toto hnutie sa už niekoľkokrát premenovalo, predtým sa volalo Rodina lásky, resp. Rodina. V súčasnosti sa môžeme stretnúť s názvom Kiddie Viddie alebo Nebeská láska.

2 Tycho, A. P.: Tak mnoho cest. Spolek moravských nakladatelů, Olomouc 2001, s. 217

3 Nábožensky motivovaná prostitúcia, spôsob získavania nových členov i financií. Od roku 1987 bol Flirty Fishing zrušený.

4 Zo strachu pred príbuznými členov a pred políciou sa Berg uchýlil do ilegality, z ktorej až do svojej smrti komunikoval so svojimi nasledovníkmi výlučne prostredníctvom listov (MO-Letters).

5 Eimuth, K., H.: Die Sekten - Kinder. Herder Spektrum, Breisgau 1996, s. 37

6 Domov - komunita, v ktorej žili stúpenci Detí Božích.

7 Vojtíšek, Z.: Encyklopedie náboženských směrů v České republice. Portál, Praha 2005, s. 117-118

 

Literatúra a internet:

1. Baret, M. V.: Sekty, kulty, alternatívne náboženstvá. Ivo Železný, Praha 1998

2. Berg, D.: Das Gesetz der Liebe. Londýn 1974

3. Berg, D.: Der Teufel hasst Sex - aber Gott liebt ihn. Zürich 1980

4. Berg, D.: Hiebe aus Liebe. Zürich 1975

5. Berg, D.: Neue Flaschen. Londýn 1973

6. Berg, D.: Reorganisation, Nationalisation, Revolution. Zürich 1978

7. Berg, D.: Rotten Apples. Zürich 1981

8. Berg, D.: Schwindeln für Gott. Zürich 1979

9. Berg, D.: Schul-Vision. Zürich 1988

10. Berg, D.: Teenager Sex. Zürich 1985

11. Eimuth, K., H.: Die Sekten - Kinder. Herder Spektrum, Breisgau 1996

12. Mamayová, I.: Die Kinder der „Kinder Gottes" Erziehungskonzepte und Erziehungsschicksale in einer totalitären Sekte oder der religiös sanktionierte Kindesmissbrauch (1997) – http://www.agpf.de/Mamay97.htm

13. Novotný, T.: Mormoni a Děti Boží. Votobia, Praha 1998

14. Rejchrt, L.: Pavučiny. Oliva, Praha 1995

15. Tycho, A. P.: Tak mnoho cest. Spolek moravských nakladatelů, Olomouc 2001

16. Vojtíšek, Z.: Netradiční náboženství u nás. Dingir, Praha 1998