Pán profesor, ako popredný skeptik dlhodobo upozorňujte na všetky formy alternatívneho liečenia v českej spoločnosti. Prečo sa tento neduh rozširuje, keď sa hrdíme toľkými vedecko-technickými úspechmi? Kde sa podelo to potrebné kritické myslenie?

 

Príčin tohto nezdravého javu je veľa, určite niekoľko desiatok. Vymenujem len niektoré. Predovšetkým je zrejmé, že napriek akémukoľvek nespornému pokroku nie je medicína schopná vyliečiť každú chorobu a zabrániť smrti. Ťažko chorý pacient sa preto chytá hocakej i nepravdepodobnej možnosti vyliečiť sa. A kde je dopyt, tam je i ponuka, najmä keď ide o nové, „sofistikované", módne alebo exotické metódy, údajne lepšie než liečebné prostriedky klasickej medicíny. Úlohu v záujme o alternatívnu medicínu hrá aj istá pretechnizovanosť a dehumanizácia dnešnej medicíny. Kým liečiteľ spravidla ponúka čas i vľúdny ľudský prístup, lekár nemá čas, aby sa pacientovi venoval, namiesto toho ho posiela na sériu vyšetrení, ktoré chorého zaťažujú. K liečiteľovi zavedie pacienta často i jeho charizma, suverenita a nezodpovedné sľuby vyliečenia. Taktiež ostrá až nenávistná kritika vedeckej medicíny zo strany niektorých lekárov (napr. Jana Hnízdila v jeho početných knihách a článkoch) ženie pacientov priamo do náručia šarlatánov.

Častým dôvodom záujmu o alternatívnu medicínu je i to, že dnešná veda má okrem pozitívnych stránok i množstvo negatív (zbrane, ničivé vojny, ničenie prírody a i.). Je tiež príliš zložitá a pre laika nejasná. Ten dáva prednosť jednoduchému, pre neho zrozumiteľnému vysvetleniu. Významný je i vplyv postmoderného myslenia, ktoré namiesto racionality preferuje spiritualitu, zdôrazňuje relativitu a pluralitu poznania a je vyslovene antiscientistické. Istú úlohu hrá nepochybne i nedostatok kritického myslenia ako dedičstvo po totalitnom systéme a skôr na fakty zameraná školská výchova. Nezanedbateľný podiel na šírení alternatívnej medicíny má i nedostatočné vzdelanie novinárov v médiách, ktoré dnes umožňujú jej zástancom masívne šíriť nepravdivé informácie o liečebných metódach.

 

Vravíte, že ani klasická medicína nepozná recept na liečbu viacerých chorôb. Môžeme teda nevyliečiteľne chorému pacientovi zazlievať, ak zúfalo hľadá útočisko u liečiteľov? Neočakáva od nich skôr nádej a pochopenie, ako reálnu pomoc?

 

I ťažko a nevyliečiteľne chorí onkologickí pacienti väčšinou veria v reálnu pomoc, teda vo vyliečenie. To je síce v ich prípade nemožné, ale liečba u liečiteľa im môže priniesť aspoň subjektívnu úľavu a útechu. Nemali by sme ich preto od návštevy liečiteľa alebo „alternatívneho" lekára odhovárať, ale vždy im treba jasne povedať: Trochu sa vám možno uľaví, ale je potrebné, aby ste pokračovali v liečbe navrhnutej lekármi podľa zásad vedeckej medicíny. Tá má podstatne viac prostriedkov, aby chorým odstránením bolestí a depresií uľahčila odchod zo života.

 

Spomenuli ste neosobný prístup lekára k pacientovi. To je dosť častou výhradou stúpencov holistickej (celostnej) liečby voči klasickej medicíne. Sťažujú sa, že jednotliví špecialisti si ich navzájom „posúvali" ako inventár bez toho, aby prejavili aspoň minimálny záujem o ich ľudské či duchovné problémy.

 

To je, bohužiaľ, smutná skutočnosť spôsobená nedostatkom času lekárov zavalených enormnou administratívou. Nie je to však všeobecný jav. Väčšina praktických alebo rodinných lekárov, azda všetci psychiatri a mnoho internistov sa obetavo venuje pacientom k ich spokojnosti. Iné je to, žiaľ, u niektorých špecialistov hnaných nutnosťou čo najpodrobnejšie pacienta vyšetriť a navrhnúť ďalšie laboratórne a prístrojové vyšetrenia, ktoré pacienta unavujú, a zvládnuť pritom aj to „papierovanie".

 

Ľudí znepokojujú aj informácie o škodlivých vedľajších účinkoch rôznych chemických liečiv. Nie je preto pochopiteľné, že čoraz väčšmi tu rezonuje téma návratu k prírode, z čoho ťaží práve alternatívna medicína, ktorá na tomto záujme vybudovala prosperujúci biznis?

 

Neexistuje liečivá metóda alebo jej prostriedok, ktorý by nemohol mať (a aj má) pri nevhodnom alebo nadmernom požití vedľajšie nepríjemné alebo dokonca škodlivé účinky. Strach z takých účinkov v pacientoch zámerne pestujú zástancovia alternatívnej medicíny, ktorí bez akýchkoľvek zábran ponúkajú lživé prostriedky „bez vedľajších účinkov", prírodné, „bez chémie", lacné a pritom vysoko účinné. Žiaľ aj v mnohých médiách a publikáciách (napr. knihy prof. Anny Struneckej) sa riziká liekov a iných chemických látok zveličujú alebo vyhlasujú, hoci bola ich bezpečnosť jednoznačne potvrdená.

 

Nemyslím si, že by boli rôzne prírodné bioprodukty lacné. Skôr naopak. Nie je vám čudné, že ľudia propagujúci zdravý životný štýl a návrat k prírode sú na druhej strane hnaní túžbou po čo najväčších ziskoch z predaja často predražených produktov?

 

V porovnaní s väčšinou moderných liekov na liečbu vážnejších chorôb sú niektoré homeopatiká skutočne lacnejšie, ale máte pravdu, vzhľadom na to, že postrádajú akúkoľvek účinnosť, sú až extrémne predražené. Rozpor v konaní liečiteľov nevidím, pretože o poctivosti ich propagandy možno oprávnene pochybovať. Propaganda väčšiny z nich je takisto nepoctivá, ako aj ich výrobky a metódy. Prečo by neklamali, keď záujem o ne to zvyšuje?

 

Rozprávame sa o alternatívnej medicíne, ale ako autor knihy zameranej na túto problematiku najlepšie viete, že za týmto pojmom sa skrýva množstvo rôznych metód. Situáciu navyše komplikujú liečitelia zneužívajúci zúfalstvo a beznádej pacientov. Ako možno najlepšie rozpoznať šarlatána a podvodníka?

 

Podľa jeho správania to možné nie je. Šarlatán nikdy neprizná a nikdy mu s istotou nedokážete, že klame a podvádza. Jeho šarlatánstvo odhalíme len podľa registra jeho metód. Odhliadnuc od toho, že nie všetci lekári a liečitelia, ktorí metódy alternatívnej medicíny používajú, sú šarlatáni. V účinnosť týchto metód z neznalosti, hlúposti alebo naivity veria a úprimne sa snažia ľuďom pomáhať. Napokon na tom príliš nezáleží, či vás lieči šarlatán alebo poctivý hlupák, dôležitý je len jeho liečebný arzenál a jeho správanie.

 

No stávajú sa i prípady, keď na nezodpovednosť liečiteľa doplatí klient životom. Je súčasná legislatíva dostatočne účinná, aby tomu zamedzila? Alebo je naša spoločnosť ľahostajná k tragédiám spôsobeným takýmto konaním?

 

Legislatíva je pripravená dobre, lenže sa nedostatočne aplikuje. Je chybné dokazovať liečiteľom, že pacienta poškodili úmyselne. Stačí predsa potrestať a odsúdiť ho za neúmyselné poškodenie jeho zdravia alebo úmrtie. Ak chce niekto pracovať ako liečiteľ, mal by si osvojiť aspoň základné poznatky o rizikách ním použitej metódy a tiež o príznakoch vážnej choroby.

 

Ak zlyhá lekár, je možné obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou. Čo ale robiť, ak zlyhá liečiteľ? Kto preukáže jeho vinu a bude ho brať na zodpovednosť?

 

Každý, komu liečiteľ poškodil zdravie, sa môže obrátiť na súd, ktorý má právo ho stíhať za ujmu na zdraví z nedbalosti. Do právomoci Českej lekárskej komory liečiteľstvo nespadá. Podotýkam, že spoluvinníkom je vždy i pacient, pretože keby chcel, tak informácie o rizikách alternatívnej liečby môže ľahko získať.

 

Vo vašej publikácii sa zmieňujete o mnohých liečebných metódach, no najviac priestoru venujete homeopatii, akupunktúre a parapsychologickým metódam. Čím sú tieto metódy také nebezpečné?

 

Priame nebezpečenstvo tu nehrozí. Homeopatiká obsahujú len čistú vodu alebo cukor, žiadnu účinnú látku. Akupunktúrne body, dráhy či energia čchi neexistujú a pichnutie do kože je neškodné. Duchovné parapsychologické „sily" patria do oblasti fantázie. Nebezpečnosť týchto metód vidím ale v tom, že majú dlhú históriu a tiež bohatú literatúru, čo je pre mnoho ľudí zárukou, že ide o teoreticky zdôvodnené a praxou overené metódy. Sú teda dôveryhodnou alternatívou klasickej liečby, ktorú pacienti odmietnu alebo prerušia často s fatálnymi následkami. Homeopatia má okrem toho dokonale prepracovanú techniku propagácie. Homeopati sa cielene obracajú na významné osobnosti, umelcov, vojenských veliteľov, politikov (Napoleon, Gándhí, Mark Twain, Reagan, v súčasnosti princ Charles a i.), ktorí väčšinou nie sú prírodovedecky vzdelaní a ľahko podliehajú tlaku homeopatov a sú tak skvelým príkladom nasledovania pre laickú populáciu. Akupunktúra zase okrem tisícročnej tradície a bohatého knižného fondu ťaží z toho, že sem prišla z Orientu a opiera sa o duchovné princípy. I parapsychológia je plná módnej ezoteriky a mystiky, čo priťahuje najmä mladšiu generáciu. Podstatné je tiež to, že Česká lekárska komora schválila homeopatiu i akupunktúru a že ich praktizujú mnohí lekári.

 

Možno ešte bizarnejšími ako alternatívne metódy sú ich diagnostické postupy. Môžete spomenúť aspoň niektoré z nich?

 

K starým podivuhodným diagnostickým metódam patrí napríklad veštenie z vnútorností kurčiat alebo z kávovej usadeniny, novšia je diagnostika z dúhovky oka či rôzne psychotronické metódy, ako je diagnóza obyčajným hlbokým pohľadom na chorého alebo zo zaslaného vlasu, eventuálne odtlačku prsta. Rovnako bizarná je i diagnostika pomocou Vollovej elektroakupunktúry, ako aj iné prístrojové metódy predpokladajúce existenciu rôznych hypotetických žiarení či akúsi biorezonanciu, ktorú fyzika nikdy nepreukázala. Posledným hitom, ktorý k nám prenikol z Ruska cez Slovensko, je prístroj AMP pre tzv. neinvazívnu analýzu z krvi, ktorý snímaním infračerveného žiarenia z piatich miest na povrchu tela údajne dokáže zmerať 115 metrických i chemických parametrov ľudského tela a určiť diagnózu pacienta. Jeho praktizovanie bolo našťastie čoskoro Ministerstvom zdravotníctva zakázané.

 

Viaceré metódy využívajú tzv. kozmickú energiu (čchi, pránu) tvrdiac, že má moc uzdravovať a harmonizovať organizmus. Dá sa táto energia odborne definovať, alebo z vedeckého hľadiska nemá racionálny podklad?

 

Fyzika pozná len elektromagnetickú, gravitačnú a silnú a slabú jadrovú energiu. Žiadna iná (fyzikálna) energia neexistuje. Nie je ani duchovná energia, lebo pod týmto termínom rozumieme schopnosť konať prácu. Duch to nevie. Naši predkovia správne vytušili, že všetko, teda svet, existencia človeka i jeho choroby musia mať príčinu a že všetko musí byť nejako riadené. To „niečo" (zrejme silu) poznať nemohli, ale chceli ju aspoň pomenovať. Zvolili termíny čchi, prána, mana a pod. Až dnešní vykladači namiesto nekonkrétnej predstavy o akejsi energii veria, že sa za týmito termínmi skrývajú iné, zatiaľ nepoznané kozmické sily.

 

Ako vedcovi vám iste nie je po vôli, že mnohí liečitelia si vypomáhajú vedeckou terminológiou, pričom jednotlivým pojmom často vkladajú abstraktný až ezoterický podtón a deformujú ich pôvodný význam. Môže aj to byť spôsob, ako prilákať klienta a zamaskovať svoju neodbornosť?

 

Liečiteľ má dve možnosti, ako zvýšiť príťažlivosť svojej metódy. Jednou je zdôrazňovanie zásadnej odlišnosti alternatívneho prístupu od vedeckej medicíny, ktorú kritizujú, druhou je naopak snaha priblížiť sa k nej a dokázať, že aj ich metóda je vedecká, a teda správna. Preto ju opisujú vedeckou, žiaľ, zle pochopenou terminológiou. Že ide o nezmyselný a nelogický slovný guláš však spozná len odborník.

 

Nemálo pojmov, ktoré metódy alternatívnej medicíny používajú, vychádza z východných náuk a ezoteriky. Prečo je podľa vás takéto spojenie také bežné?

 

Mnohí ľudia ovplyvnení postmodernou filozofiou a módnymi duchovnými prúdmi, nespokojní so súčasným svetom - racionálnym, realistickým, materiálnym - a tomu zodpovedajúcou medicínou hľadajú alternatívu, ktorú vidia v spiritualite a ezoterike. Práve taký obraz sveta poskytujú orientálne náboženské a filozofické náuky a z nich vychádzajúca čínska, thajská alebo indická medicína.

 

Okrem liečiteľských postupov sa populárne stávajú i mnohé psychoterapeutické metódy. Niektoré z nich (tzv. regresné) sú tiež založené na filozofických doktrínach typických pre východné náboženstvá - konkrétne na reinkarnačnej teórii. Čím sú podľa vás scestné?

 

Regresné metódy vychádzajú z predstavy, že pacient si návratom do svojej mladosti alebo dokonca do minulých životov uvedomí skutočné príčiny svojich ťažkostí. Pod vedením liečiteľa ich potom prehodnotí a vyrovná sa s nimi. Je to však omyl. Spomienky sa totiž nikdy nevybavujú v pôvodnej podobe, lebo mozog ich ustavične prepracúva a môžu byť celkom klamlivé. Navyše nevhodná terapia môže vyvolať i tzv. falošné, neexistujúce spomienky, čo môže mať vážne dôsledky pre pacienta i jeho rodinu. Úplne scestné sú metódy vychádzajúce z predstavy o existencii minulých životov a o prenose karmy do súčasnosti. Život je konečný, žiadny minulý sme nemali, karma je len náboženská predstava. Všetky biologické procesy, biochemické i psychické, sú jednosmerné, nemôžu prebiehať spätne.

 

Niektoré alternatívne psychoterapie vedú ľudia bez akademického vzdelania. Vynára sa otázka, či ich účastníkom pomôžu, alebo skôr ublížia?

 

Tieto metódy nemajú s racionálnou vedeckou psychoterapiou veľa spoločného. Príkladom je aplikovaná kineziológia, liečba objatím, „novým zrodením" či transpersonálna psychológia. V mnohých prípadoch však môže i taká laická „psychoterapia" pomôcť. Vieme totiž, že väčšmi než na použitej metóde záleží na ľudskom prístupe a charizme liečiaceho. Niekedy stačí len kontakt s úprimným a citlivým liečiteľom alebo s kolektívom iných pacientov pri skupinovej liečbe, aby nastalo zlepšenie psychického stavu chorého. Rizikom ale je vytvorenie závislosti pacienta od liečiteľa a oslabenie jeho samostatnosti, a rovnako nebezpečné je i zanedbanie racionálnej terapie, najmä keď sú psychické ťažkosti spôsobené organickou mozgovou chorobou.

 

Ak tomu správne rozumiem, tak podľa vás nelieči chorého len liečebná metóda, ale aj jeho viera v jej úspech - tzv. placebo efekt?

 

Základom terapie je, samozrejme, správne volená liečebná metóda s účinnými medikamentmi, ale placebo je významným doplnkom. Placebo efekt je v podstate automatickou autosugestívnou reakciou na láskavé ľudské zaobchádzanie, na príjemné prostredie a na charizmu liečiaceho. Je prejavom viery v úspech liečby, vlastnej každému jej spôsobu, vedeckému i alternatívnemu. Môže priaznivo ovplyvniť hlavne subjektívne pocity pacienta, z časti i jeho funkčné ťažkosti. Proti závažným organickým chorobám však zasiahnuť nemôže.

 

Ak by sme to všetko chceli zhrnúť, ako by ste charakterizovali hlavný rozdiel medzi vedeckou a alternatívnou medicínou? Je vôbec možné vzájomné zlúčenie oboch prístupov?

 

Túto možnosť jednoznačne vylučujem pre úplnú odlišnosť paradigiem vedeckej a alternatívnej medicíny. Prvá je založená na znalosti, faktoch, druhá na viere. Prvá vychádza z vedeckého poznania príčin, priebehu i spôsobu liečby chorôb, druhá je charakterizovaná absenciou týchto pre liečbu nevyhnutných podmienok, opiera sa o vieru v existenciu nedokázateľných duchovných princípov, o fantázie a absurdné výmysly. Účinky metód vedeckej medicíny sú dokázané, kým účinnosť metód alternatívnej medicíny štandardnými vedeckými metódami dokázaná nebola. Spolupráca medzi lekárom a liečiteľom preto nemôže fungovať.

 

Možno aj to bol dôvod, prečo klub skeptikov Sisyfos vlani vyzval Vedeckú radu Českej lekárskej komory, aby sa vyjadrila proti alternatívnej medicíne a varovala pacientov. Aká bola reakcia?

 

Jednou z príčin existencie a rozvoja alternatívnej medicíny u nás je neschopnosť alebo nechuť štátnych zdravotníckych inštitúcií, ministerstva zdravotníctva, lekárskych spoločností i Českej lekárskej komory zaujať jasné kritické stanovisko k takým metódam a verejne ho šíriť. Preto sme sa rozhodli ich vyzvať, aby sa vyjadrili k ich účinnosti a aby o svojom stanovisku informovali verejnosť. Väčšina oslovených inštitúcií žiaľ reagovala odmietavo alebo vôbec nie. Isté lekárske fakulty odpovedali dotknuto s tým, že predsa vyučujú len vedeckú medicínu. Zrejme sa domnievajú, že je to dostačujúce a že o existencii alternatívnej medicíny a jej povahe a rizikách nemusia študenti počuť ani slovo.

 

Môže byť aj nedostatočná osveta príčinou, že sa názory na jednotlivé alternatívne metódy (napr. homeopatiu) v laickej, ako i odbornej verejnosti rozchádzajú?

 

Nedostatočná osveta je nesporne významnou príčinou rozdielnych názorov na alternatívne metódy v odbornej i laickej verejnosti, ale ani zďaleka nie je jedinou. Názory týchto ľudí ovplyvňujú aj všetky faktory, ktoré som už uviedol. Isté tiež je, že na tieto faktory reaguje každý iným spôsobom podľa svojej povahy, sklonov a typu vzdelania. Na jednej strane bariéry zostávajú ľudia s logickým, racionálnym, kritickým myslením a tiež s prírodovedeckým vzdelaním, na druhej sú ľudia s nižším intelektom, ľudia buď nevzdelaní alebo vzdelaní, ale len v humanistických odboroch, potom ľudia labilní, neurotickí, naivní a sugestibilní, často mladé ženy. Títo ľahko podliehajú sľubom charizmatických liečiteľov alebo všadeprítomným reklamám. Riadnou osvetou by sa, samozrejme, situácia mohla rýchlo zmeniť k lepšiemu. Už výchova a vzdelávanie od základnej až po vysokú školu zamerané na kritické myslenie, jasné a verejne proklamované stanoviská štátnych i zdravotníckych orgánov či vyššie vzdelanie novinárov by iste veľa občanov presvedčili o neúčinnosti aj rizikách metód alternatívnej medicíny. Ešte chcem dodať, že vždy boli a budú existovať chronické a nevyliečiteľné choroby a ľudia budú túžiť po zdraví. A vedecká medicína nikdy nebude všemocná. Preto liečiteľstvo a alternatívna medicína boli, sú a budú trvalým sprievodcom ľudskej spoločnosti.

 

Čo by ste na záver ako lekár odkázali tým, pre ktorých byť zdravý je často jediným želaním? Máte pre nich radu, ako sa vyhnúť sklamaniu a následkom toho, že uverili šarlatánom?

 

Je to veľmi jednoduché. Stačí odporučiť pacientovi, aby si prečítal nejakú kritickú knihu o alternatívnej medicíne a trochu sa zamyslel. Normálne mysliaci čitateľ by mal pochopiť, že je to zbierka mylných, naivných, hlúpych a podvodných metód a bude veriť len dnešnej vedeckej medicíne a jej overeným postupom. Tomu, kto aj tak v účinnosť metód alternatívnej medicíny verí, naliehavo odporúčam, aby sa vydal k liečiteľovi len vtedy, keď bol riadne vyšetrený klasickou medicínou a vylúčila sa závažná choroba. V alternatívnej medicíne by mal vidieť len doplnok k overenej liečbe.

 

Ďakujem za rozhovor.