Pán profesor, ako popredný skeptik dlhodobo
upozorňujte na všetky formy alternatívneho liečenia v českej spoločnosti.
Prečo sa tento neduh rozširuje, keď sa hrdíme toľkými vedecko-technickými
úspechmi? Kde sa podelo to potrebné kritické myslenie?
Príčin tohto
nezdravého javu je veľa, určite niekoľko desiatok. Vymenujem len niektoré.
Predovšetkým je zrejmé, že napriek akémukoľvek nespornému pokroku nie je
medicína schopná vyliečiť každú chorobu a zabrániť smrti. Ťažko chorý
pacient sa preto chytá hocakej i nepravdepodobnej možnosti vyliečiť sa.
A kde je dopyt, tam je i ponuka, najmä keď ide o nové,
„sofistikované", módne alebo exotické metódy, údajne lepšie než liečebné
prostriedky klasickej medicíny. Úlohu v záujme o alternatívnu
medicínu hrá aj istá pretechnizovanosť a dehumanizácia dnešnej medicíny.
Kým liečiteľ spravidla ponúka čas i vľúdny ľudský prístup, lekár nemá čas,
aby sa pacientovi venoval, namiesto toho ho posiela na sériu vyšetrení, ktoré chorého
zaťažujú. K liečiteľovi zavedie pacienta často i jeho charizma,
suverenita a nezodpovedné sľuby vyliečenia. Taktiež ostrá až nenávistná
kritika vedeckej medicíny zo strany niektorých lekárov (napr. Jana Hnízdila
v jeho početných knihách a článkoch) ženie pacientov priamo do
náručia šarlatánov.
Častým dôvodom
záujmu o alternatívnu medicínu je i to, že dnešná veda má okrem
pozitívnych stránok i množstvo negatív (zbrane, ničivé vojny, ničenie
prírody a i.). Je tiež príliš zložitá a pre laika nejasná. Ten dáva
prednosť jednoduchému, pre neho zrozumiteľnému vysvetleniu. Významný je
i vplyv postmoderného myslenia, ktoré namiesto racionality preferuje
spiritualitu, zdôrazňuje relativitu a pluralitu poznania a je
vyslovene antiscientistické. Istú úlohu hrá nepochybne i nedostatok
kritického myslenia ako dedičstvo po totalitnom systéme a skôr na fakty
zameraná školská výchova. Nezanedbateľný podiel na šírení alternatívnej
medicíny má i nedostatočné vzdelanie novinárov v médiách, ktoré dnes
umožňujú jej zástancom masívne šíriť nepravdivé informácie o liečebných
metódach.
Vravíte, že ani klasická medicína nepozná
recept na liečbu viacerých chorôb. Môžeme teda nevyliečiteľne chorému
pacientovi zazlievať, ak zúfalo hľadá útočisko u liečiteľov? Neočakáva od
nich skôr nádej a pochopenie, ako reálnu pomoc?
I ťažko
a nevyliečiteľne chorí onkologickí pacienti väčšinou veria v reálnu
pomoc, teda vo vyliečenie. To je síce v ich prípade nemožné, ale liečba
u liečiteľa im môže priniesť aspoň subjektívnu úľavu a útechu. Nemali
by sme ich preto od návštevy liečiteľa alebo „alternatívneho" lekára odhovárať,
ale vždy im treba jasne povedať: Trochu sa vám možno uľaví, ale je potrebné,
aby ste pokračovali v liečbe navrhnutej lekármi podľa zásad vedeckej
medicíny. Tá má podstatne viac prostriedkov, aby chorým odstránením bolestí
a depresií uľahčila odchod zo života.
Spomenuli ste neosobný prístup lekára
k pacientovi. To je dosť častou výhradou stúpencov holistickej (celostnej)
liečby voči klasickej medicíne. Sťažujú sa, že jednotliví špecialisti si ich
navzájom „posúvali" ako inventár bez toho, aby prejavili aspoň minimálny záujem
o ich ľudské či duchovné problémy.
To je,
bohužiaľ, smutná skutočnosť spôsobená nedostatkom času lekárov zavalených
enormnou administratívou. Nie je to však všeobecný jav. Väčšina praktických
alebo rodinných lekárov, azda všetci psychiatri a mnoho internistov sa
obetavo venuje pacientom k ich spokojnosti. Iné je to, žiaľ,
u niektorých špecialistov hnaných nutnosťou čo najpodrobnejšie pacienta
vyšetriť a navrhnúť ďalšie laboratórne a prístrojové vyšetrenia,
ktoré pacienta unavujú, a zvládnuť pritom aj to „papierovanie".
Ľudí znepokojujú aj informácie
o škodlivých vedľajších účinkoch rôznych chemických liečiv. Nie je preto
pochopiteľné, že čoraz väčšmi tu rezonuje téma návratu k prírode,
z čoho ťaží práve alternatívna medicína, ktorá na tomto záujme vybudovala
prosperujúci biznis?
Neexistuje
liečivá metóda alebo jej prostriedok, ktorý by nemohol mať (a aj má) pri
nevhodnom alebo nadmernom požití vedľajšie nepríjemné alebo dokonca škodlivé
účinky. Strach z takých účinkov v pacientoch zámerne pestujú
zástancovia alternatívnej medicíny, ktorí bez akýchkoľvek zábran ponúkajú lživé
prostriedky „bez vedľajších účinkov", prírodné, „bez chémie", lacné a pritom
vysoko účinné. Žiaľ aj v mnohých médiách a publikáciách (napr. knihy
prof. Anny Struneckej) sa riziká liekov a iných chemických látok zveličujú
alebo vyhlasujú, hoci bola ich bezpečnosť jednoznačne potvrdená.
Nemyslím si, že by boli rôzne prírodné
bioprodukty lacné. Skôr naopak. Nie je vám čudné, že ľudia propagujúci zdravý
životný štýl a návrat k prírode sú na druhej strane hnaní túžbou po
čo najväčších ziskoch z predaja často predražených produktov?
V porovnaní
s väčšinou moderných liekov na liečbu vážnejších chorôb sú niektoré
homeopatiká skutočne lacnejšie, ale máte pravdu, vzhľadom na to, že postrádajú
akúkoľvek účinnosť, sú až extrémne predražené. Rozpor v konaní liečiteľov
nevidím, pretože o poctivosti ich propagandy možno oprávnene pochybovať.
Propaganda väčšiny z nich je takisto nepoctivá, ako aj ich výrobky
a metódy. Prečo by neklamali, keď záujem o ne to zvyšuje?
Rozprávame sa o alternatívnej
medicíne, ale ako autor knihy zameranej na túto problematiku najlepšie viete,
že za týmto pojmom sa skrýva množstvo rôznych metód. Situáciu navyše komplikujú
liečitelia zneužívajúci zúfalstvo a beznádej pacientov. Ako možno
najlepšie rozpoznať šarlatána a podvodníka?
Podľa jeho
správania to možné nie je. Šarlatán nikdy neprizná a nikdy mu
s istotou nedokážete, že klame a podvádza. Jeho šarlatánstvo odhalíme
len podľa registra jeho metód. Odhliadnuc od toho, že nie všetci lekári
a liečitelia, ktorí metódy alternatívnej medicíny používajú, sú šarlatáni.
V účinnosť týchto metód z neznalosti, hlúposti alebo naivity veria
a úprimne sa snažia ľuďom pomáhať. Napokon na tom príliš nezáleží, či vás
lieči šarlatán alebo poctivý hlupák, dôležitý je len jeho liečebný arzenál
a jeho správanie.
No stávajú sa i prípady, keď na
nezodpovednosť liečiteľa doplatí klient životom. Je súčasná legislatíva
dostatočne účinná, aby tomu zamedzila? Alebo je naša spoločnosť ľahostajná
k tragédiám spôsobeným takýmto konaním?
Legislatíva je
pripravená dobre, lenže sa nedostatočne aplikuje. Je chybné dokazovať
liečiteľom, že pacienta poškodili úmyselne. Stačí predsa potrestať
a odsúdiť ho za neúmyselné poškodenie jeho zdravia alebo úmrtie. Ak chce
niekto pracovať ako liečiteľ, mal by si osvojiť aspoň základné poznatky
o rizikách ním použitej metódy a tiež o príznakoch vážnej
choroby.
Ak zlyhá lekár, je možné obrátiť sa na Úrad
pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou. Čo ale robiť, ak zlyhá liečiteľ? Kto
preukáže jeho vinu a bude ho brať na zodpovednosť?
Každý, komu
liečiteľ poškodil zdravie, sa môže obrátiť na súd, ktorý má právo ho stíhať za
ujmu na zdraví z nedbalosti. Do právomoci Českej lekárskej komory
liečiteľstvo nespadá. Podotýkam, že spoluvinníkom je vždy i pacient,
pretože keby chcel, tak informácie o rizikách alternatívnej liečby môže
ľahko získať.
Vo vašej publikácii sa zmieňujete
o mnohých liečebných metódach, no najviac priestoru venujete homeopatii,
akupunktúre a parapsychologickým metódam. Čím sú tieto metódy také
nebezpečné?
Priame
nebezpečenstvo tu nehrozí. Homeopatiká obsahujú len čistú vodu alebo cukor,
žiadnu účinnú látku. Akupunktúrne body, dráhy či energia čchi neexistujú
a pichnutie do kože je neškodné. Duchovné parapsychologické „sily" patria
do oblasti fantázie. Nebezpečnosť týchto metód vidím ale v tom, že majú
dlhú históriu a tiež bohatú literatúru, čo je pre mnoho ľudí zárukou, že
ide o teoreticky zdôvodnené a praxou overené metódy. Sú teda
dôveryhodnou alternatívou klasickej liečby, ktorú pacienti odmietnu alebo
prerušia často s fatálnymi následkami. Homeopatia má okrem toho dokonale
prepracovanú techniku propagácie. Homeopati sa cielene obracajú na významné
osobnosti, umelcov, vojenských veliteľov, politikov (Napoleon, Gándhí, Mark
Twain, Reagan, v súčasnosti princ Charles a i.), ktorí väčšinou nie
sú prírodovedecky vzdelaní a ľahko podliehajú tlaku homeopatov a sú
tak skvelým príkladom nasledovania pre laickú populáciu. Akupunktúra zase okrem
tisícročnej tradície a bohatého knižného fondu ťaží z toho, že sem
prišla z Orientu a opiera sa o duchovné princípy. I parapsychológia
je plná módnej ezoteriky a mystiky, čo priťahuje najmä mladšiu generáciu.
Podstatné je tiež to, že Česká lekárska komora schválila homeopatiu
i akupunktúru a že ich praktizujú mnohí lekári.
Možno ešte bizarnejšími ako alternatívne
metódy sú ich diagnostické postupy. Môžete spomenúť aspoň niektoré z nich?
K starým
podivuhodným diagnostickým metódam patrí napríklad veštenie z vnútorností
kurčiat alebo z kávovej usadeniny, novšia je diagnostika z dúhovky
oka či rôzne psychotronické metódy, ako je diagnóza obyčajným hlbokým pohľadom
na chorého alebo zo zaslaného vlasu, eventuálne odtlačku prsta. Rovnako bizarná
je i diagnostika pomocou Vollovej elektroakupunktúry, ako aj iné
prístrojové metódy predpokladajúce existenciu rôznych hypotetických žiarení či
akúsi biorezonanciu, ktorú fyzika nikdy nepreukázala. Posledným hitom, ktorý
k nám prenikol z Ruska cez Slovensko, je prístroj AMP pre tzv.
neinvazívnu analýzu z krvi, ktorý snímaním infračerveného žiarenia
z piatich miest na povrchu tela údajne dokáže zmerať 115 metrických
i chemických parametrov ľudského tela a určiť diagnózu pacienta. Jeho
praktizovanie bolo našťastie čoskoro Ministerstvom zdravotníctva zakázané.
Viaceré metódy využívajú tzv. kozmickú
energiu (čchi, pránu) tvrdiac, že má moc uzdravovať a harmonizovať
organizmus. Dá sa táto energia odborne definovať, alebo z vedeckého
hľadiska nemá racionálny podklad?
Fyzika pozná
len elektromagnetickú, gravitačnú a silnú a slabú jadrovú energiu.
Žiadna iná (fyzikálna) energia neexistuje. Nie je ani duchovná energia, lebo
pod týmto termínom rozumieme schopnosť konať prácu. Duch to nevie. Naši
predkovia správne vytušili, že všetko, teda svet, existencia človeka
i jeho choroby musia mať príčinu a že všetko musí byť nejako riadené.
To „niečo" (zrejme silu) poznať nemohli, ale chceli ju aspoň pomenovať. Zvolili
termíny čchi, prána, mana a pod. Až dnešní vykladači namiesto nekonkrétnej
predstavy o akejsi energii veria, že sa za týmito termínmi skrývajú iné,
zatiaľ nepoznané kozmické sily.
Ako vedcovi vám iste nie je po vôli, že
mnohí liečitelia si vypomáhajú vedeckou terminológiou, pričom jednotlivým
pojmom často vkladajú abstraktný až ezoterický podtón a deformujú ich
pôvodný význam. Môže aj to byť spôsob, ako prilákať klienta a zamaskovať
svoju neodbornosť?
Liečiteľ má dve
možnosti, ako zvýšiť príťažlivosť svojej metódy. Jednou je zdôrazňovanie
zásadnej odlišnosti alternatívneho prístupu od vedeckej medicíny, ktorú
kritizujú, druhou je naopak snaha priblížiť sa k nej a dokázať, že aj
ich metóda je vedecká, a teda správna. Preto ju opisujú vedeckou, žiaľ,
zle pochopenou terminológiou. Že ide o nezmyselný a nelogický slovný
guláš však spozná len odborník.
Nemálo pojmov, ktoré metódy alternatívnej
medicíny používajú, vychádza z východných náuk a ezoteriky. Prečo je
podľa vás takéto spojenie také bežné?
Mnohí ľudia ovplyvnení
postmodernou filozofiou a módnymi duchovnými prúdmi, nespokojní so
súčasným svetom - racionálnym, realistickým, materiálnym - a tomu
zodpovedajúcou medicínou hľadajú alternatívu, ktorú vidia v spiritualite
a ezoterike. Práve taký obraz sveta poskytujú orientálne náboženské
a filozofické náuky a z nich vychádzajúca čínska, thajská alebo
indická medicína.
Okrem liečiteľských postupov sa populárne
stávajú i mnohé psychoterapeutické metódy. Niektoré z nich (tzv.
regresné) sú tiež založené na filozofických doktrínach typických pre východné
náboženstvá - konkrétne na reinkarnačnej teórii. Čím sú podľa vás scestné?
Regresné metódy
vychádzajú z predstavy, že pacient si návratom do svojej mladosti alebo
dokonca do minulých životov uvedomí skutočné príčiny svojich ťažkostí. Pod
vedením liečiteľa ich potom prehodnotí a vyrovná sa s nimi. Je to
však omyl. Spomienky sa totiž nikdy nevybavujú v pôvodnej podobe, lebo
mozog ich ustavične prepracúva a môžu byť celkom klamlivé. Navyše nevhodná
terapia môže vyvolať i tzv. falošné, neexistujúce spomienky, čo môže mať
vážne dôsledky pre pacienta i jeho rodinu. Úplne scestné sú metódy
vychádzajúce z predstavy o existencii minulých životov
a o prenose karmy do súčasnosti. Život je konečný, žiadny minulý sme
nemali, karma je len náboženská predstava. Všetky biologické procesy,
biochemické i psychické, sú jednosmerné, nemôžu prebiehať spätne.
Niektoré alternatívne psychoterapie vedú
ľudia bez akademického vzdelania. Vynára sa otázka, či ich účastníkom pomôžu,
alebo skôr ublížia?
Tieto metódy
nemajú s racionálnou vedeckou psychoterapiou veľa spoločného. Príkladom je
aplikovaná kineziológia, liečba objatím, „novým zrodením" či transpersonálna
psychológia. V mnohých prípadoch však môže i taká laická
„psychoterapia" pomôcť. Vieme totiž, že väčšmi než na použitej metóde záleží na
ľudskom prístupe a charizme liečiaceho. Niekedy stačí len kontakt
s úprimným a citlivým liečiteľom alebo s kolektívom iných
pacientov pri skupinovej liečbe, aby nastalo zlepšenie psychického stavu chorého.
Rizikom ale je vytvorenie závislosti pacienta od liečiteľa a oslabenie
jeho samostatnosti, a rovnako nebezpečné je i zanedbanie racionálnej
terapie, najmä keď sú psychické ťažkosti spôsobené organickou mozgovou
chorobou.
Ak tomu správne rozumiem, tak podľa vás
nelieči chorého len liečebná metóda, ale aj jeho viera v jej úspech - tzv.
placebo efekt?
Základom
terapie je, samozrejme, správne volená liečebná metóda s účinnými
medikamentmi, ale placebo je významným doplnkom. Placebo efekt je
v podstate automatickou autosugestívnou reakciou na láskavé ľudské
zaobchádzanie, na príjemné prostredie a na charizmu liečiaceho. Je
prejavom viery v úspech liečby, vlastnej každému jej spôsobu, vedeckému
i alternatívnemu. Môže priaznivo ovplyvniť hlavne subjektívne pocity
pacienta, z časti i jeho funkčné ťažkosti. Proti závažným organickým
chorobám však zasiahnuť nemôže.
Ak by sme to všetko chceli zhrnúť, ako by
ste charakterizovali hlavný rozdiel medzi vedeckou a alternatívnou
medicínou? Je vôbec možné vzájomné zlúčenie oboch prístupov?
Túto možnosť
jednoznačne vylučujem pre úplnú odlišnosť paradigiem vedeckej
a alternatívnej medicíny. Prvá je založená na znalosti, faktoch, druhá na
viere. Prvá vychádza z vedeckého poznania príčin, priebehu i spôsobu
liečby chorôb, druhá je charakterizovaná absenciou týchto pre liečbu
nevyhnutných podmienok, opiera sa o vieru v existenciu
nedokázateľných duchovných princípov, o fantázie a absurdné výmysly.
Účinky metód vedeckej medicíny sú dokázané, kým účinnosť metód alternatívnej
medicíny štandardnými vedeckými metódami dokázaná nebola. Spolupráca medzi
lekárom a liečiteľom preto nemôže fungovať.
Možno aj to bol dôvod, prečo klub skeptikov
Sisyfos vlani vyzval Vedeckú radu Českej lekárskej komory, aby sa vyjadrila
proti alternatívnej medicíne a varovala pacientov. Aká bola reakcia?
Jednou
z príčin existencie a rozvoja alternatívnej medicíny u nás je
neschopnosť alebo nechuť štátnych zdravotníckych inštitúcií, ministerstva
zdravotníctva, lekárskych spoločností i Českej lekárskej komory zaujať
jasné kritické stanovisko k takým metódam a verejne ho šíriť. Preto
sme sa rozhodli ich vyzvať, aby sa vyjadrili k ich účinnosti a aby
o svojom stanovisku informovali verejnosť. Väčšina oslovených inštitúcií
žiaľ reagovala odmietavo alebo vôbec nie. Isté lekárske fakulty odpovedali
dotknuto s tým, že predsa vyučujú len vedeckú medicínu. Zrejme sa
domnievajú, že je to dostačujúce a že o existencii alternatívnej
medicíny a jej povahe a rizikách nemusia študenti počuť ani slovo.
Môže byť aj nedostatočná osveta príčinou,
že sa názory na jednotlivé alternatívne metódy (napr. homeopatiu)
v laickej, ako i odbornej verejnosti rozchádzajú?
Nedostatočná
osveta je nesporne významnou príčinou rozdielnych názorov na alternatívne
metódy v odbornej i laickej verejnosti, ale ani zďaleka nie je
jedinou. Názory týchto ľudí ovplyvňujú aj všetky faktory, ktoré som už uviedol.
Isté tiež je, že na tieto faktory reaguje každý iným spôsobom podľa svojej
povahy, sklonov a typu vzdelania. Na jednej strane bariéry zostávajú ľudia
s logickým, racionálnym, kritickým myslením a tiež
s prírodovedeckým vzdelaním, na druhej sú ľudia s nižším intelektom,
ľudia buď nevzdelaní alebo vzdelaní, ale len v humanistických odboroch,
potom ľudia labilní, neurotickí, naivní a sugestibilní, často mladé ženy.
Títo ľahko podliehajú sľubom charizmatických liečiteľov alebo všadeprítomným
reklamám. Riadnou osvetou by sa, samozrejme, situácia mohla rýchlo zmeniť
k lepšiemu. Už výchova a vzdelávanie od základnej až po vysokú školu
zamerané na kritické myslenie, jasné a verejne proklamované stanoviská
štátnych i zdravotníckych orgánov či vyššie vzdelanie novinárov by iste
veľa občanov presvedčili o neúčinnosti aj rizikách metód alternatívnej
medicíny. Ešte chcem dodať, že vždy boli a budú existovať chronické
a nevyliečiteľné choroby a ľudia budú túžiť po zdraví. A vedecká
medicína nikdy nebude všemocná. Preto liečiteľstvo a alternatívna medicína
boli, sú a budú trvalým sprievodcom ľudskej spoločnosti.
Čo by ste na záver ako lekár odkázali tým, pre
ktorých byť zdravý je často jediným želaním? Máte pre nich radu, ako sa vyhnúť
sklamaniu a následkom toho, že uverili šarlatánom?
Je to veľmi
jednoduché. Stačí odporučiť pacientovi, aby si prečítal nejakú kritickú knihu
o alternatívnej medicíne a trochu sa zamyslel. Normálne mysliaci
čitateľ by mal pochopiť, že je to zbierka mylných, naivných, hlúpych
a podvodných metód a bude veriť len dnešnej vedeckej medicíne
a jej overeným postupom. Tomu, kto aj tak v účinnosť metód alternatívnej
medicíny verí, naliehavo odporúčam, aby sa vydal k liečiteľovi len vtedy,
keď bol riadne vyšetrený klasickou medicínou a vylúčila sa závažná
choroba. V alternatívnej medicíne by mal vidieť len doplnok
k overenej liečbe.
Ďakujem za
rozhovor.
rozhovor: Alternatívna medicína
Je alternatívna medicína skutočnou alternatívou?
BORIS RAKOVSKÝ
Podľa výskumov každý
piaty český lekár (podobne to bude asi aj na Slovensku) v praxi používa
niektorú z početných metód alternatívnej medicíny. Aj to svedčí
o tom, že táto forma liečby je v našej spoločnosti čoraz
etablovanejšia napriek tomu, že sa verejnosť z médií občas dozvie
o rôznych podvodných praktikách „zázračných" liečiteľov. O tom, kde
hľadať príčiny tohto znepokojujúceho javu sme sa pozhovárali s popredným
členom českého klubu skeptikov Sisyfos, lekárom a profesorom anatómie
Jiřím Heřtom, ktorému v marci Česká lekárska komora udelila za jeho
doterajšiu vedeckú prácu a morálnu integritu najprestížnejšie ocenenie
Rytier českého lekárskeho stavu.
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 27023x