Fenomén liečiteľov - podvodníkov
Už
v starovekom Ríme si ľudia boli vedomí, že zdravie je nadovšetko a už
vtedy to využívali podvodnícki liečitelia. Pôsobili tu predavači liečiv jednak
vo svojich stánkoch, jednak ako podomoví obchodníci. A práve na nich sa už
v tom čase nazeralo väčšmi ako na šarlatánov, pretože medzi nimi boli
nepoctivci, ktorí nedodržiavali ceny a klamali o liečivých účinkoch
svojich mastí, tinktúr, výluhov a iných prostriedkov.
Od tých čias sa
podvodnícki liečitelia vyskytovali a vyskytujú i naďalej, ale
presuňme sa teraz do obdobia druhej svetovej vojny. Práve vtedy žil jeden
z najväčších lekárov - podvodníkov. Bol ním „doktor" Theodor Morell (1886
- 1948). Tento bývalý lekár pôsobiaci na námornej lodi jedného dňa ošetroval
v Hitlerovom sídle vodcovho dvorného fotografa. Jeho injekcie, tabletky,
čapíky (ktoré si vyrábal sám) spôsobili úľavu hneď a dokázateľne, čo
urobilo na Hitlera veľký dojem. Už ale nevidel, že neúčinkovali trvalo. Hitler
trpel stihomamom - nikomu neveril a bol presvedčený, že sa mu kdekto
v jeho bezprostrednej blízkosti usiluje vziať život. Preto keď sa objavil
trochu tajuplný Morell, Hitler ho prijal s takmer otvoreným náručím.
Zavrhol svojich lekárov, skutočné kapacity, a nahradil ich Morellom. Ten
doslova kŕmil svojho pána vitamínmi a hormónmi, takže vlastnú
obranyschopnosť jeho tela úplne ochromil. Hitler dostával injekciu ráno
i večer. Žil pod čoraz väčším vplyvom nebezpečných liekov. Vodca udelil
Morellovi profesorský diplom a dal mu oprávnenie na výrobu liečiv.
A tak podvodnícky lekár zakladal továrne, ktoré pochybné farmaká vyrábali.
Aj dnes
existujú takíto nepoctivci parazitujúci na dôverčivosti chorých ľudí, len
spektrum rozmanitých liečebných metód je omnoho pestrejšie než predtým:
akupunktúra, ajurvéda, antropozofická medicína, homeopatia, šamanizmus, rôzne
dietetické postupy, liečba masážami, liečba drahokamami, bioenergia, liečivé
obrazce, geopatogénne zóny, vitamínoterapia, liečba hladovaním, kineziológia,
bylinkárstvo, aurikulárna terapia, aromaterapia, Bachove esencie,
irisdiagnostika, orientálna diagnostika, makrobiotika, liečba rukami, reiki. To
je len zlomok výpočtu liečebných a diagnostických metód, ktoré by iste
stáli za podrobnejší opis. Zo všetkých vyberám len dve, ktoré sa do článku
o liečiteľoch - podvodníkoch hodia najviac - sú totiž prinajmenšom
pochybné. Prvá je bezkontaktná diagnostika a liečba, keď liečitelia
„liečia" na diaľku, to znamená, že chorého nemusia vôbec vidieť, no napriek
tomu si trúfnu na veľmi vážne ochorenia.
Jedným
z takých liečiteľov je pán Ivan Gellner z Brna, ktorý o sebe
píše, že je profesionálny liečiteľ s dlhoročnou praxou. Ako uvádza, jeho
špecializáciou je liečenie na diaľku bez spolupráce chorého (prípadne
i bez jeho súhlasu) - predovšetkým pri závislostiach od alkoholu, drog
alebo automatov. Lieči ale taktiež aj iné choroby, napríklad epilepsiu,
alergiu, kožné problémy, pomáha pri aids ochoreniach a pod. Tento liečiteľ
upozorňuje, že dĺžka jeho liečenia netrvá menej ako dva roky, pričom po celý
čas nepretržite ovplyvňuje organizmus chorého.
Ďalším druhom
„liečby" s minimom vedeckosti je tá, kde sa hľadá spojenie medzi chorobami
a možnými mentálnymi (duchovnými) príčinami ich vzniku. Napríklad
kalifornská psychoterapeutka Louise Hayová ku každej chorobe ponúka i novú
myšlienkovú schému vedúcu k vyriešeniu zdravotného problému. Tak možno
vysvetliť alkoholizmus, angínu, bronchitídu, bradavice, celulitídu, cysty,
detskú obrnu, diabetes, hluchotu a i. Ako príklad uvedieme Hayovej
tvrdenie, že pravdepodobnou príčinou Alzheimerovej choroby je neochota zaoberať
sa svetom ako takým. Človek by mal mať novú myšlienkovú schému, ktorá
v tomto prípade je: „život môžem prežívať inakšie a lepšie. Odpúšťam
a zbavujem sa minulosti. Prijímam radosť." (Hayová, 2004, s. 180) Pri
syfilise je zase príčinou nevyužívanie vlastných síl a pocit bezmocnosti.
Človek by mal prijať túto myšlienkovú schému: „Uvedomujem si vlastnú osobnosť.
Prijímam sa taký, aký som." (Heyová, 2004, s. 216)
Niektorí
liečitelia sa domnievajú, že rakovina kostnej drene svedčí o nenávisti
postihnutého človeka k životu. Tento človek nedokázal prijímať rôzne
napomenutia vesmíru (napr. neúspechy v rodinnom spolužití, náhle úmrtia
blízkych milovaných osôb, neúspech v práci, rôzne nehody atď.) s pokorou
v srdci a nevedel sa z nich poučiť, ale naopak s pýchou
v srdci a v mysli reptal a vyčítal (Bohu alebo vesmíru):
prečo práve ja, prečo akurát mne sa to muselo stať a nie tým druhým. Vraj
je to dôrazné varovanie vesmíru, že človek hrubo porušuje jeho zákony. (Sny,
duchovní léčitelství a návraty duší, 2009)
Prečo práve liečiteľ?
Dôvodov na
využitie liečby liečiteľom môže byť veľa. Uveďme aspoň niektoré z nich.
Existujú
prípady, keď podvodníci šikovne vsugerujú pacientom úspechy liečenia, ale
i chorobu samu. Sila sugescie či placebo efektu je mocná a spočíva
v rukách liečiteľov. Svedčia o tom napríklad prípady z 80. rokov
minulého storočia, keď filipínski liečitelia konali liečebné praktiky, nad
ktorými sa zastavoval rozum. Priamo pred zrakmi novinárov dochádzalo
k operáciám, keď liečiteľova ruka vnikla do brucha pacienta
a o pár sekúnd odstránila choré tkanivo. Pacienti sa pri nich
usmievali a bez problémov odchádzali domov po svojich. Toto učenie
(a umenie zároveň) bolo vraj darom z nebies, ktoré pôvodne objavil
istý domorodý kmeň. Verejnosť bola z takého liečenia úplne vyvedená
z miery a v okamihu sa tvorili zástupy záujemcov o túto
„liečbu". Samozrejme, po čase vyšlo najavo, že ide o podvod. Dokázalo sa,
že vyoperované tkanivá neboli ľudské, ale išlo o bravčové či kuracie mäso
a krv takisto nebola ľudská.
Prírodné či
alternatívne liečenie možno taktiež považovať za akúsi módu dnešných čias.
Prispieva k tomu i mediálny obraz tohto liečenia, ktorý ho väčšinou
dosť jednostranne vyzdvihuje.
K využitiu
služieb liečiteľov vedie taktiež skutočnosť, že moderná medicína navzdory
veľkému pokroku stále ešte nedokáže vyliečiť úplne všetky choroby
a niektorí ľudia chcú v takom prípade skúsiť pre svoju záchranu
všetko - možné i nemožné. Po tom, ako sa človek dozvie vážnu diagnózu,
prechádza obvykle niekoľkými fázami. Po popretí a agresii sa dostáva do
fázy vyjednávania, ktorá je charakteristická hľadaním zázračných prostriedkov,
liekov a liečiteľov. Človek hľadá zázrak a je ochotný zaplatiť
čokoľvek takmer za všetko, čo by mu mohlo pomôcť. Niekedy platí nemalé peniaze
i za samotnú ilúziu vyliečenia.
Niektorí ľudia
sa rozhodnú úplne vynechať klasickú liečbu a zvolia si liečbu liečiteľa,
a to i v prípadoch veľmi vážnych ochorení (napr. rakoviny).
V súčasnosti existuje mnoho dokladov o tom, že kvôli uprednostneniu
metód alternatívnej medicíny sa pacient dostal k skutočnej liečbe
v takom štádiu ochorenia, keď sa mu už nedalo pomôcť. Niektorí liečitelia
tvrdia, že dokážu vyliečiť aj choroby, s ktorými si súčasná medicína nevie
poradiť, čo môže byť život ohrozujúce. Jonathan Chamberlain vo svojej knihe Jak
se uzdravit z rakoviny tvrdí, že možno rôznymi nekonvenčnými,
nepoškodzujúcimi a prevažne i lacnými metódami zvíťaziť nad
rakovinou, a to najmä prostriedkami domácej samoliečby. Tieto metódy,
pochádzajúce od liečiteľov aj lekárov, zvykne medicínsky priemysel
prehliadať či bagatelizovať, a to aj napriek tomu, že vraj priniesli
výsledky.
Domnievame sa
však, že činnosť liečiteľov a používanie metód alternatívnej medicíny
v oblasti nádorových ochorení je obzvlášť nebezpečná. Pred tým varuje aj
onkológ prof. MUDr. Oskar Andrysek: „Keď sa pacient ocitne v rukách
liečiteľov, premešká čas, keď by sa mu dalo účinne pomôcť a umiera na
pokročilé základné ochorenie, ako by ani nebol liečený." (Komisia pre skúmanie
alternatívnej medicíny ČLK, 2011)
Pravidlá poctivého liečiteľa
Nech už sú
dôvody a pohnútky na využitie liečiteľa akékoľvek, je dobré byť obozretný.
Lenže ako rozpoznať liečiteľa od nebezpečného šarlatána? Tri pravidlá poctivého
liečiteľa opísal český biotronik Tomáš Pfeiffer (1953); sám je biotronik, na
jeho rozpažené ruky pri televíznych seansách si možno mnohí ešte spomenú. Na
počiatku deväťdesiatych rokov sedel v komisii ministra zdravotníctva pre
alternatívne metódy liečby a zároveň v prípravnom výbore asociácie,
ktorá plánovala zastrešiť liečiteľov.
Prvé
Pfeifferovo pravidlo je: Liečba je zadarmo - nelieči sa za vopred stanovenú
taxu. „Keď teda za to chce niekto zaplatiť (napr. beriem dva a pol tisíca
Kč za hodinu), tak to nemôže byť skutočne dobrý liečiteľ," hovorí Pfeiffer.
Platí sa spravidla len za bylinky, kvapky, knihy a je na pacientovi samom,
koľko a či vôbec liečiteľovi zaplatí. Ďalej dodáva, že tí, ktorí skutočne
majú dar ľuďom pomáhať, sú zvyčajne veľmi skromní. Netvrdia, že liečia všetko
a že pomôžu každému. Taktiež nikdy nehovoria, že klasická medicína je
nanič. A vedia presne rozpoznať okamih, keď sa zdravotný stav človeka
zhorší natoľko, že ho treba odovzdať do rúk lekára.
Druhé
Pfeifferom uvádzané pravidlo znie: Liečiteľ by mal mať nejakú osobnú históriu -
niekoho, od koho sa učil, niečo, čo študoval. Pfeiffer radí zaujímať sa, kde
svoju filozofiu ten človek vzal, pretože za tými poctivými liečiteľmi vraj
skoro vždy stojí nejaký dobrý učiteľ. Poctivý liečiteľ taktiež nedáva okázalo
najavo, že len jeho metóda je tá správna, pretože vie, že ciest, ktoré môžu
viesť k cieľu, teda vyliečeniu pacienta, je vždy viac.
A konečne
tretie Pfeifferovo pravidlo hovorí: Je dobré zaujímať sa o liečiteľove výsledky,
zistiť si rôzne názory a referencie o jeho osobe. Tu však musíme
upozorniť na to, že i šarlatáni majú v zásobe niekoľko príbehov ľudí,
ktorým veľmi pomohli. Preto sa oplatí zistiť si viac informácií o danom
liečiteľovi.
Existuje ale aj
iné riešenie, ktoré má v rukách štát. Jeho predstavitelia, respektíve
v tomto prípade v ČR ministerstvo zdravotníctva či Česká lekárska
komora, by sa nemali tváriť, že liečitelia - podvodníci neexistujú, ale mali by
zaviesť systém či hľadať spôsob, ako oddeliť skutočných liečiteľov od
podvodníkov a stanoviť jasné pravidlá, kedy liečiteľ môže vykonávať svoju
činnosť, prípadne čo musí splniť, aby smel liečiť. Ide o to, stanoviť
medze neorganizovanej a nekontrolovanej činnosti liečiteľov. Situácia
v Českej republike je z tohto hľadiska nepriaznivá najmä preto, lebo
na rozdiel od väčšiny európskych štátov naša legislatíva tento problém nerieši
a ani zodpovedné lekárske organizácie sa k liečiteľstvu ani
k oblasti alternatívnej medicíny oficiálne okrem výnimiek nevyjadrili.
Liečiteľom teda môže byť v našej krajine ktokoľvek (dokonca i tí,
ktorí nemajú žiadne zdravotnícke vzdelanie!) a liečiť môže akokoľvek.
Pacienti podliehajú reklamám liečiteľov bez toho, aby dostali poučenie
o možnostiach a rizikách ich pôsobenia od inštitúcií, ktorých úlohou
je starať sa o zdravie populácie.
Možno by sme sa
mohli inšpirovať tým, ako túto situáciu vyriešili v Nemecku. Tu je
liečiteľ (Heilpraktiker) oficiálne licencované povolanie. Licenciu
Heilpraktiker dostane len po zložení skúšky z odboru. Česko sa asi
prevzatiu modelu licencovaných liečiteľov zrejme nedočká. Bývalý minister
zdravotníctva Leoš Heger je proti, pretože by tým podľa neho štát len dal
najavo, že liečiteľov uznáva.
Heřmánek: „Vytlčiem vám choroby z hlavy"
„Máte ho rád?
No tak - máte ho rád?! Tak mu tie lieky vysaďte!," kričal liečiteľ Pavel Šíma
na otca sedemročného syna trpiaceho vážnou genetickou chorobou a celá
čakáreň ľudí to počúvala. Otec pritakal a zveril sa do moci liečiteľa
Pavla Šímu, alias Heřmánka, mnohými považovaného za významného prírodného
liečiteľa. Od roku 2011 pôsobí v Kamenici neďaleko Prahy, kde podľa jeho
slov vybudoval svoju ordináciu - „prírodné centrum" - s finančným
aj morálnym prispením mnohých pacientov.
K liečeniu
ho priviedla jeho vlastná skúsenosť. Sám odmalička prichádzal do styku
s rozličnými chorobami. Keď mal 37 rokov, upadol do kómy. Jeho stav bol
veľmi vážny, no napriek tomu v nemocnici podpísal reverz a odcestoval
sa liečiť domov. Vtedy mu pomohla liečiteľka. Dala mu bylinky na čistenie tela
a nakričala na neho: „Už nesiahnite na tabletky!" - čo aj urobil. Od toho
času (t. j. asi 22 rokov) vraj nepoužil chemickú medicínu. Tú považuje za
utópiu, takisto ako tisíce pacientov, ktorí k nemu chodia.
Šíma razí
zaujímavú teóriu „špinavých tiel". Nerád používa slovo liečenie, všetko je vraj
o čistení. Prirovnáva to k praniu bielizne: „Ako keď dávame špinavé
veci do práčky, nehovoríme jej - vylieč mi moju bielizeň, ale vyčisti mi ju.
Rovnako aj špinavé telo sa musí vyprať. Špinavý vzduch však nelieta len na naše
tričko, ale i do nás." (Rejchová, Veselková, 2009) „Choroby neexistujú.
Rakovina neexistuje, žiadna roztrúsená skleróza nie je, to vám vytlčiem
z hlavy," hovorí Šíma. (Petrášová, 2013b) „To sú všetko názvy, ktoré vymyslela
chemická medicína. Hneď ako mi sem niekto príde s takými výrazmi, zaraz mu
poviem: Prestaňte s tými hlúposťami, akáže rakovina! Znie to možno trochu
drsne, ale osvedčilo sa mi to. Ľudia začnú prijímať, že sa na ich problém dívam
inými očami, a sú pozitívnejší, otvorenejší k tomu novému a dobrému."
(Dostálová, 2013, s. 70)
Všetky choroby
sú teda podľa Šímu dôsledkom zaneseného tela, ktoré volá touto cestou
o pomoc. Všetci denne vdychujeme do pľúc množstvo nečistôt, ktoré sa nám,
pokiaľ sa ich nezbavíme, ukladajú v tele. Keď ľudia smrkajú a kašlú,
nie je to žiadna choroba, ako nás vraj presviedčajú lekári, ale prirodzený
spôsob, ktorým sa chce telo zbaviť nežiaducich nečistôt. To Šíma prirovnáva
k tričku: „Keď budete nosiť dva dni to isté tričko, bude špinavé a budete
ho musieť vyprať. Takisto je to s telom. A pokiaľ neumožníme telu
zbavovať sa nečistôt, začnú sa v ňom tvoriť, ako ja tomu hovorím, skládky.
Tie sú semeniskom pre baktérie, ktoré potom napádajú orgány." (Dostálová, 2013,
s. 69) Človek vraj je potom ako chodiaci kompost.
Šíma sám
priznáva, že pristupuje k liečeniu nie z toho „študovaného hľadiska,
ale z toho laického" a týmto spôsobom čistí ľudí 19 rokov. Podľa neho sa
ľudia nedokážu poriadne vysmrkať, kvôli tomu sa dostáva špina do pľúc
a nevracia sa von dutinami, to im vraj zhoršuje zrak, uši, zuby, pokožku
atď. Chemická medicína túto tzv. chorobu označí napríklad ako astmu, on ale
hovorí, že je to špinavé telo, v prípade astmy špinavé pľúca. Človek by si
bežne vzal lieky alebo zašiel k lekárovi. Podľa Šímu ale lieky
z chemickej medicíny nám skôr priťažujú. Taktiež zájsť si pri zdravotných
ťažkostiach k lekárovi je podľa neho chyba, pretože „lekári vás akurát tak
napchajú tabletkami. Tie ale telo nevyčistia, len škodliviny obalia a zakonzervujú.
Telo potom má tendenciu sa ich zase zbaviť, a tak ten obal naruší
a ľudia majú opakovane angíny a chrípky. Tie sa opäť liečia rovnakým
spôsobom - tabletkami a nastáva nekonečný kolobeh. Ľudia užívajú tabletky
a v tele sa im stále hromadia ďalšie nečistoty a ďalšie skládky.
To sú potom i tie rôzne hrčky a nádory." (Dostálová, 2013, s. 69) Za
najväčšie zlo, ktoré kedy vzniklo, považuje preto Šíma antibiotiká. Tie podľa
neho zabíjajú ľudí, pretože práve ony vytvárajú rakoviny a nádory. Nádor
podľa Šímu nie je nič iné, než antibiotikom zaliečená a obalená špina.
Na webových
stránkach, ktoré zriadila a spravuje jedna jeho prívrženkyňa, je
umiestnený odkaz od Heřmánka s názvom Nezlučiteľnosť s chemickou
medicínou obsahujúci túto informáciu: „Som tu, aby som dobrovoľne pomáhal ľuďom
rozhodnutým ísť iba prírodnou cestou, ktorá sa nezlučuje s inými metódami
a už vôbec nie s praktikami chemickej medicíny. Prosím všetkých
žiadateľov o rešpektovanie tejto skutočnosti a žiadam vás, aby ste
zvážili cestu k nám, pokiaľ chcete kombinovať prírodné čistenie
s chemickou medicínou. U nás sa to nedá." (Vzkazy Heřmánka, 2013)
Liečiteľ Šíma
ďalej opisuje, ako možno bez lekárskej pomoci vyliečiť i rôzne poranenia
a uvádza, ako si sám vyliečil pomliaždený prst pomocou bylinných tinktúr.
Opisuje tiež, ako sa mu pretrhlo väzivo v kolene, ktoré mu opäť samo
dorástlo. Pýtate sa, ako sa vyliečil? „Musel som si to odtrpieť, skrátka som
ležal a čakal, až väzivo zrastie." (Dostálová, 2013, s. 71) Podľa Šímu má
mozog bunky pre každú časť tela, každá vie, ako má tá jej časť vyzerať,
a preto ju dokáže i zregenerovať. Zaujímavé by bolo vedieť, ako by si
Heřmánek poradil pri vážnejších úrazoch.
Určiť diagnózu
je vraj pre Šímu otázka troch minút. Diagnostikuje choroby z očnej
zreničky - túto schopnosť podľa neho získal tiež až po kóme, pri ktorej mu
začali v mozgu pracovať rezervné bunky, ktoré normálne nefungujú. Tieto
bunky majú podľa jeho teórie svoje zvláštnosti, sú v nich ukryté
schopnosti z minulých životov. Naraz vraj cez oči videl, čo majú ľudia
v tele. Dokonca je vraj schopný zistiť celý zdravotný stav aj len pri obyčajnom
zaslaní fotografie očí.
Heřmánek ponúka
prirodzený prístup k telu, ktorého základom je nebrániť mu v tom, aby
vylúčilo, čo nechce, ale naopak mu v tom pomôcť. Ako teda vyzerá ono
čistenie Pavla Šímu? Ide o čistiacu kúru založenú na bylinnej báze
a pozostáva z pitia teplej vody (veľa a stále), pitia
bylinkových čajov, bylinkových kúpeľov, prestrekov nosa - vývarom
z prasličky a anízu (výluh má pacient striekať injekčnou striekačkou
do oboch nosných dierok, nechať tri minúty pôsobiť a potom vysmrkať).
K tomu liečiteľ odporúča otužovanie, cvičenie, relaxáciu a, samozrejme,
absolútny zákaz chemickej medicíny vrátane chemoterapie, antibiotík či
inzulínu. Jeho pacienti zaplatia za pár čajov a za pár minút pobytu
v ordinácii tisíc korún.
Hoci pri liečbe
Šíma používa bylinky, v jednom rozhovore priznáva, že nie je klasický
bylinkár a ďalej hovorí: „Je pravda, keď som začal v deväťdesiatom
roku, tak som bylinám vlastne ani nerozumel. Ani som ich nepoznal podľa mien.
Pretože ja som nikdy nevedel čítať, ja neviem čítať, mňa čítať nebaví. Takže by
som si nemohol vziať nejaký bylinársky album a čítať si z neho názvy
bylín. Ja ich skôr nazývam podľa seba, ako ich vidím. Keď som ich videl, tak
som si ich nejako nazval. Nejako som smeroval, kam by sa mohli hodiť, podľa
vizuálneho pohľadu." (Rejchová, Veselková, 2009)
Liečitelia majú
väčšinou v zásobe príbehy svojich pacientov, ktorí opisujú, ako im či ich
blízkym liečiteľ pomohol, ako im zachránil život. Nie je to inak ani
u pána Šímu, ktorý sa navyše hrdí tým, že má pacientov aj napríklad
z Austrálie alebo Nevady, bylinky posielal už i na Antarktídu. Medzi
jeho pacientov patria aj športovci, speváci a ďalšie známe osobnosti.
V jednom časopise bola uverejnená jeho fotografia s hokejistom
Jaromírom Jágrom. Existujú ale i ľudia, ktorým praktiky a rady Pavla
Šímu dokázateľne ublížili. Medzi tých patria napríklad rodičia, ktorým zakázal,
aby dieťaťu s cukrovkou pichali inzulín. Alebo muž, ktorý zomrel v dvadsiatich
siedmich rokoch v bolestiach, pretože Šímovi uveril, že jeho rakovinu
semenníkov vylieči iba jeho čistením. Rady ho stáli štyridsaťtisíc a, bohužiaľ,
i to najcennejšie - život. A čo na to pán Šíma? „Každý raz umrie."
(Petrášová, 2013b) Prikladám ešte výpoveď jednej ženy - bývalej pacientky tohto
liečiteľa: „Vrieskal na mňa, že som nečistý, špinavý človek, cítila som sa
hrozne pred tou čakárňou plnou ľudí. A to všetko len kvôli tomu, že som si
dovolila ísť najskôr k inému liečiteľovi, keď predsa len on vie vyčistiť
moje zanesené telo," opísala svoju skúsenosť Miluša Puškarová z Prahy.
(Petrášová, 2013a) Pavel Šíma je však aj naďalej zrejme hlboko presvedčený
o tom, že jedine jeho metóda je tá správna a účinná.
Jan Jáno: „Platiť môžete i sexom"
„Máte nádor,
ale nebojte sa. Som liečiteľ, ktorý vám nielen pomôže zlepšiť váš zdravotný
stav, ale dokáže vás úplne uzdraviť." (Holakovský, 2012) Tak niekoľko mesiacov
klamal ženy 43-ročný muž z Chomutovska Jan Jáno, vydávajúci sa za
liečiteľa, ktorého polícia dolapila v januári 2011.
Jáno postupoval
takmer vo všetkých prípadoch podľa rovnakého scenára, a to tak, že ženy
vyhľadával cez internetovú sociálnu sieť alebo ponúkal svoje liečiteľské
schopnosti cez inzerát. Tvrdil, že je kaderník, pôvodom z Grécka. Dôverčivým
ženám najprv napísal, že z ich fotografie vycítil isté problémy, ktoré by
dokázal vyriešiť. Niektoré ženy skutočne trpeli veľmi vážnou chorobou, iné boli
zdravé a Jáno im potrebu liečby vnútil s hrozbou, že sa im inak
priťaží. Dohovoril si s nimi schôdzku, na ktorej už od počiatku poukázal
na to, že je liečiteľ. Vďaka veľmi suverénnemu a vierohodnému vystupovaniu
ich dokázal presvedčiť o potrebe liečby, keď im sľuboval zlepšenie
zdravotného stavu a úplné vyliečenie nádorov.
Pri každom
stretnutí si vyžiadal desaťtisíce, o ktorých vyhlasoval, že ich venuje na
charitu. Svedectvo o tom, aká „charitatívna" bola táto činnosť pre neho
samého, podáva suma dosahujúca takmer štvrť milióna korún, ktorú počas dvoch
mesiacov podvodne vylákal z úplne zdravej mladej ženy. Dokázal jej
vsugerovať, že jej cez oči vidí do hlavy, kde má nádor. Dievčina pristúpila na
liečbu seba a členov svojej rodiny. Vo svojej obeti vyvolal také obavy
o vlastné zdravie, že ju uviedol do stavu psychickej závislosti, v ktorom
nebola schopná odporu. Dokonca sa jej vyhrážal, že ak nebude plniť jeho pokyny,
rozhýbe jej nádor v tele a ona do druhého dňa zomrie.
Svoju obeť tak
páchateľ dostal do problémov psychických i finančných. Žena si najprv na
liečbu požičala, a keď sa minuli i tieto peniaze, Jáno ju prinútil,
aby mu za jeho „služby" niekoľkokrát zaplatila sexom. Raz sa s ňou stretol
dokonca v hodinovom hoteli a k sexu prizval ďalších troch mužov.
Tvrdil, že skupinový sex je súčasťou liečby. Pri hlavnom pojednávaní na súde
uviedol, že to myslel ako žart. Vynútený styk sa podľa znalcov výrazne podpísal
na zdraví ženy, ktorá od toho času trpí psychickou poruchou. Jáno taktiež
využil ženu, ktorá sa stará o postihnutého syna. Sudkyňa zároveň uviedla,
že ženy si kvôli obžalovanému často narobili dlhy.
Po zverejnení
prvého prípadu sa kriminalistom prihlásilo ďalších šestnásť žien z celej
Českej republiky, ktoré naleteli tomuto v minulosti už trestanému
podvodníkovi. Podľa vyšetrovateľov vylákal zo svojich obetí takmer 2,5 milióna
korún. Tento údaj ešte nemusí byť konečný, môžu byť ešte ženy, ktoré
o svojej chybe nikdy neprehovoria. Jáno bol obvinený z podvodu,
znásilnenia a obchodovania s ľuďmi. Na súdnom pojednávaní jeho obhajca
uviedol, že by sa mal zvážiť podiel obetí, lebo zmienené ženy sú dostatočne
inteligentné, aby mohli posúdiť Jánove požiadavky a následne ich
odmietnuť. Sudkyňa však tento argument neuznala, pretože podľa znalkyne
z odboru psychológie možno človeka ovplyvniť bez ohľadu na jeho
inteligenciu. Páchateľ vraj hral na citlivé stránky ženskej povahy.
Jáno bol vzatý
do väzby. Pražský mestský súd ho poslal na 14 rokov do väzenia, proti rozsudku
sa ale odvolal.
Záver
Túžba liečiť
a uzdravovať je rovnako prirodzená ako želanie chorého získať stratené
zdravie, zbaviť sa bolesti. Už v starovekom Ríme ale existovali šarlatáni,
ktorými skutoční liečitelia hlboko opovrhovali. „Tých, ktorí liečia, je veľa.
Opravdivých lekárov je málo," tvrdil Hippokrates. Trúfam si tvrdiť, že
„liečiteľ" Jan Jáno možno ani nevie, kto bol Hippokrates, nie ešte aby poznal
jeho výroky. V súčasnosti existuje množstvo liečiteľov - podvodníkov,
ktorí sa nekontrolovateľne pohrávajú s ľudským zdravím a dávajú ťažko
chorým klamnú nádej na uzdravenie a vyťahujú z nich peniaze.
Liečitelia bohatnú a ten, kto sa náhodou uzdravil, pomáha rozmnožovať ich
zákazníkov a zisky. Na povrch vyjdú ale len tí veľkí podvodníci - je to tá
povestná špička ľadovca, o ktorej sa verejnosť dozvie prostredníctvom
médií, no väčšina je skrytá a nikdy nevypláva na povrch. Žiaľ, štát
aktivity liečiteľov nemá záujem regulovať, dáva od tejto záležitosti ruky preč.
Je teda na nás samých dávať si pozor na samozvaných liečiteľov a vždy si
dobre rozmyslieť, komu sa zveríme do liečenia.
Literatúra a internet:
1. Dostálová,
L.: Zbavuji lidi špíny! Pavel Šíma alias Heřmánek pomáhá metodou přírodního
čištění. Záhady života - Speciál, 2013
2. Falešný
léčitel dostal za podvody a přinucení k sexu 14 let vězení (2012) - http://praha.idnes.cz/soud-s-muzem-ktery-lecil-sexem-deu-/praha-zpravy.aspx?c=A121206_162530_praha-zpravy_sfo
3. Hayová, L.
L.: Miluj svůj život II. Pragma, Praha 2004
4. Holakovský,
M.: Falešný léčitel přivedl oběť na mizinu. Pražský deník (2012) - http://prazsky.denik.cz/zlociny-a-soudy/falesny-lecitel-privedl-obet-na-mizinu20120117.html
5. Chamberlain,
J.: Jak se uzdravit z rakoviny. Alternativa, Praha 2011
6. Kettner, P.:
Léky, léčitelství a šarlatáni. Horizont, Praha 1988
7. Výzva České
lékařské komoře k zaujetí stanoviska k léčitelství
a k metodám alternativní medicíny. Komise pro zkoumání alternativní
medicíny ČLK (2011) - http://www.sysifos.cz/index.php?id=vypis&sec=1325256320
8. Léčba (2012)
- http://www.prirodni-cisteni.estranky.cz/clanky/lecba
9. Léčitel Ivan
Gellner - léčení na dálku (2013) - http://www.lecitel-ivan.cz
10. Léčitel
podvodník si nechal platit sexem! Podvedl téměř 20 žen (2012) - http://www.m.udalosti112.cz/udalosti-dne/lecitel-podvodnik-si-nechal-platit-sexem-podvedl-temer-20-zen.html
11. Maixnerová,
L.: Jsou léčitelé podvodníci? (2009) - http://www.prozeny.cz/magazin/zdravi-a-zivotni-styl/tajemno/7239-jsou-lecitele-podvodnici
12. Máte nádor,
říkal podvodný léčitel. Ženy daly statisíce (2012) - http://aktualne.centrum.cz/domaci/regiony/praha/clanek.phtml?id=729290
13. Navrátil,
P.: Teorie a metody sociální práce. Zeman, Brno 2001
14. Petrášová,
L.: Léčitelé a šarlatáni. Mladá fronta Dnes (2013a) - http://www.tribune.cz/clanek/29119
15. Petrášová,
L.: Máte ho rádi? Vysaďte mu prášky, radí rodičům léčitel. A předepisuje
čaj (2013 b) - http://zpravy.idnes.cz/lecitel-pavel-sima-z-kamenice-dix-/domaci.aspx?c=A130201_200013_domaci_ert
16. Rakús, A.:
Alternatívna medicína. Rozmer 3/1998
17. Rejchová,
Z., Veselková, I.: Pavel Šíma (Heřmánek) - cesta přírodního léčení. Český
rozhlas, Radio Wave, 2009
18. Růžičková,
M.: Přírodní cesta ke zdraví - nemoci neexistují. Rozhovor s Heřmánkem.
Časopis Neon (2011) - http://www.prirodni-cisteni.estranky.cz/clanky/o-hermankovi-a-prirodnim-cisteni/rozhovor-s-hermankem---casopis-neon.html
19. Rakovina
kostní dřeně. Sny, duchovní léčitelství a návraty duší. (2009) - http://marieblankytna.blog.cz/0910/rakovina-kostni-drene
20. Léčitelé
bojují za své uznání. Vedení ČEPES. (2000) - http://zdravi.doktorka.cz/lecitele-bojuji-sve-uznani
21. Vzkazy
Heřmánka (2013) - http://www.prirodni-cisteni.estranky.cz/clanky/vzkazy-hermanka
22. Zikmund,
V.: Magické liečby..., Rozmer 4/1999