Čínske korene breathariánstva


Viera v breathariánstve predpokladá prijatie úplne odlišného filozofického a životného svetonázoru - znamená to pripustiť myšlienku, že vývoj ľudského druhu má klesajúcu tendenciu a človek ako duchovná bytosť postupom času duchovne upadá, pričom sa na ňom prejavujú známky rozkladu tela i ducha. Duša hrubne a telo oťažieva. Človek sa čoraz väčšmi oddeľuje od Stvoriteľa. V koncepte breathariánstva ide aj o celkom iný pohľad na výživu. Breathariáni veria, že ľudia sú vyživovaní nehmotnou energiou, len si túto skutočnosť neuvedomujú. Korene konceptu breathariánstva siahajú k starovekým duchovným náukám a na jeho pochopenie sa treba pozrieť jednak do starej čínskej náuky bigu (4. až 2. stor. pred Kr.), jednak do jogínskych náuk, ktoré vychádzajú z učenia indického zasvätenca Pataňdžaliho (3. až 2. stor. pred Kr.).

Pojem bigu v preklade znamená „vyhýbať sa jedeniu obilnín s cieľom dosiahnuť nesmrteľnosť", ale môže znamenať vo všeobecnosti aj „jedlo", teda akúkoľvek potravu. Pôvodná ľudská bytosť, ako sa uvádza v tomto učení, sa dokáže vyživovať jemnohmotnou energiou; hnilobné procesy v jej tele, ktoré jej nie sú vlastné, svedčia o degradácii jej vývoja. Strava (mäso a zrno) má vyvolávať v tráviacej sústave hnilobné procesy, ktoré ľudskej bytosti spôsobujú predčasnú smrť.

Bežní smrteľníci jedia zrno; po tom, ako zrno odíde, umierajú. Tí, ktorí sú ušľachtilí, jedia zrno, kým ho majú, a keď ho nemajú, živia sa nehmotnou energiou čchi, ktorá je nevyhnutná pre pokračovanie života človeka. Potrebuje ju takisto ako vzduch, vodu a potravu.1 Ak sa niekto snaží o absolútnu plnosť svojho života, potom jeho tráviaci trakt musí byť prázdny; pokiaľ si taký človek praje nesmrteľnosť, jeho tráviaci trakt musí byť úplne čistý a bez exkrementov. Tí, ktorí jedia zelenú stravu, sa stávajú dobrými chodcami, ale nie sú príliš bystrí. Tí, čo konzumujú mäso, budú silní a statoční a tí, čo prijímajú škroby, budú múdri, ale nedožijú sa vysokého veku. Avšak tí, čo sa živia Dychom, budú mať v sebe obsiahnutých bohov a duchov, ktorí nikdy neumierajú.2

Päť druhov zŕn, to sú dláta, ktoré odsekávajú z človeka život, spôsobujú, že jeho päť základných orgánov začína páchnuť a tým skracovať dĺžku ľudského života. Pokiaľ raz vstúpili do žalúdka, nejestvuje už šanca na dlhý život. Príčiny smrteľného tela potom sú najmä dych zŕn a dych krvavej stravy. Vulgárna, hrubá strava sa musí nahradiť stravou dychu, ktorá pozostáva z vedomých techník práce s dychom. Rozklad hrubej stravy v tráviacich orgánoch zásobuje telo dychmi piatich príchutí, hrubohmotnými nečistými dychmi, ktoré telo robia ťažkým. Naopak strava dychu pomaly nahrádza hrubohmotnú látku tela svetlom a čistými dychmi. Keď je transformácia dokončená, telo sa stáva nesmrteľné.3

Vyhýbanie sa strave obsahujúcej zrno znamená vyhnutie sa trom démonom, inak povedané trom červom. V predstavách taoistov ide o duchov zla, ktorí žijú vnútri ľudského tela a urýchľujú tak príchod smrti. Sú to démonické nadprirodzené bytosti, ktoré sa živia rozkladom a horia túžbou po tom, aby boli prítomné pri smrti tela, aby ho mohli pohltiť. Títo démoni sa vyžívajú v odpadovom materiáli, ktorý tvoria strávené zrná. Pokiaľ niekto túži po dlhom živote, musí tieto tri červy vyhladovať a jediný spôsob, ako to dosiahnuť, je vyhnúť sa akýmkoľvek obilninám.4

Títo démoni sa snažia poškodiť i osud hostiteľa. Uchovávajú záznamy o zlých činoch človeka, ktoré odovzdávajú v pravidelných cykloch vládcovi nad osudmi ľudí. Vládca potom trestá tieto zlé činy, čím taktiež skracuje beh života človeka.5 Tráviace procesy sa teda dávajú do spojitosti so zlými skutkami. Zlo, ktoré človek pácha, sa vďaka rozkladným procesom v jeho tele môže na neviditeľnej úrovni rozmnožovať. Procesy, ktoré sa odohrávajú v bruchu, tak podľa tejto viery skrátia a nakoniec úplne zastavia život človeka. Napokon, veď i starí Gréci sa domnievali, že brucho je miestom prepojeným s podsvetím a so smrťou. Zvuky ozývajúce sa z brucha považovali za hlasy z podsvetia.

Odrezanie sa od potravy spojenej so zrnom znamená taktiež odrezanie sa od doterajšieho civilizačného vývoja súvisiaceho s poľnohospodárstvom a usadlým spôsobom života. Poľnohospodárstvo sa podieľalo, už od neolitu, na radikálnej zmene spôsobu života a považuje sa za vinníka nerovnováhy ľudskej civilizácie počas predchádzajúcich desaťtisíc rokov: ide predovšetkým o systematickú deštrukciu prírodného prostredia, zvýšenie počtu ľudí a tvorbu veľkých miest.6

Taoistickí autori pripúšťajú, že zbaviť sa hrubohmotnej stravy môže byť veľmi ťažké. V priebehu niekoľkotýždenného prechodu v rámci techniky bigu sa dostavujú závraty, slabosť, ospalosť, problémy s pohybom, tráviace ťažkosti. Bez mäsa a obilnín nastupuje podvýživa. Avšak autori odporúčajú vytrvať a stoja si za svojím názorom, že o niekoľko týždňov sa ťažkosti pominú. Perióda prechodu podľa nich trvá 30 až 40 dní a má sa doplniť viacerými liečivami a podpornými prostriedkami, ako je ženšen, zlato, rumelka, kokos, sezam, náprstník či sladké drievko.7

Osoba, ktorá je zasvätená do techniky bigu a prechádza týmto procesom, sa skôr či neskôr dostane k prekročeniu hraníc vývoja ľudstva. To možno dosiahnuť buď Božím zázrakom (ak vezmeme skutočnosť svätcov neprijímajúcich stravu ako reálnych a preukázateľných), alebo tým, že človek podnikne riskantný pokus s mnohými obetami; ním má „preraziť" bránu ľudskej prirodzenosti a dosiahnuť na inú úroveň žitia. Mnohí v súčasnosti odvážne podstupujú druhú cestu - a niektorí umierajú...

Stav bigu, tzn. obdobie života bez potravy, údajne možno docieliť zvýšením úrovne jednoty s okolitým svetom, čo sa dá lepšie dosiahnuť skôr na pokojnom, izolovanom mieste, než v rušných mestách, ako upozorňujú majstri tejto techniky žijúci v ústraní. Bigu sa údajne nedá vynútiť silou vôle, musí prísť samo. Keď by si jedinec chcel stav bigu vynútiť vôľovým úsilím, mohol by si poškodiť organizmus.8 V rámci čínskeho učenia bigu sa i dnes ľuďom hromadne odovzdáva energetické pôsobenie, ktoré má spôsobiť nižší pocit hladu alebo stratu túžby po jedle, ako to robí napríklad majsterka Tianying v Nemecku.9 Výsledky sú u záujemcov o „zasvätenie do energie bigu" často len dočasné, a to i v prípade, keď sa títo ľudia začnú ešte venovať čínskemu cvičeniu qi gong, ktoré má pomôcť v tomto stave vytrvať.

 

Indické korene breathariánstva


Prána v sanskritskom preklade znamená dych. Podľa učenia hinduistov predstavuje vitálnu životnú energiu, ktorú potrebuje každý organizmus, aby bol schopný fungovať na fyzickej úrovni. To, že ľudský život pokračuje, že je zaistená existencia ľudskej bytosti v hmotnom tele, je spôsobené príjmom nehmotnej prány, nie príjmom fyzickej stravy.

V indických jogových náukách sa hovorí o tom, že človek nastupujúci na cestu jogy musí v sebe posilňovať určitú ľahostajnosť vo vzťahu k svojmu telu. Netreba sa príliš dôkladne starať o spánok a prebudenie, pohyb alebo odpočinok tela, jeho zdravie alebo chorobu, čo telo je a pije. To pochopiteľne neznamená, že by človek nemal svoje telo udržiavať v dobrom stave. Ale podľa tejto náuky by sme nemali byť v mysli zasiahnutí hladom alebo smädom, nepohodlím či chorobou. Nemali by sme sa ani domnievať, že čistota mysle závisí od toho, čo jeme a pijeme. Závislosť mysle, a teda i tela, od požívania stravy nie je ničím iným než zvykom, ktorý príroda vytvorila medzi týmito dvoma javmi. Jedinec na ceste jogy by sa mal postupne naučiť zvykať si na iný, skrytý zdroj mentálnej a vitálnej energie, s ktorým sa môže spojiť omnoho silnejšie, než so slabším zdrojom fyzickej výživy.10

V jogínskej náuke sa hovorí o tom, že možno úplne rozpojiť vzťah medzi mysľou a telom, takže nepríjemné pocity vychádzajúce z tela možno pozorovať ako pocity patriace niekomu inému. V rovnakej chvíli sa zvyšuje i sila mysle vo vzťahu k telu a jogín začína byť schopný ovládať telesné procesy, ktoré nie sú bežne ovládnuteľné vôľou. Keď sa myseľ stiahne z pohlcujúceho vplyvu tela, začne si byť zvýšenou mierou vedomá vplyvu prány a jej pôsobenia v tele. Môže taktiež pozorovať a ovládať čoraz viac telesných operácií. Keď sa jogín stiahne z tela, sťahuje sa i z fyzickej životnej energie. Vtedy je schopný rozlišovať medzi fyzickou a pránickou energiou a cíti sa bližšie pránickej energii.

Podľa súčasnej vedy je pevný vzťah medzi mysľou a telom vytvorený vývojom ľudského druhu, a tento vzťah je dobrý, prirodzený a prinášajúci zdravie. Čokoľvek iné, čo sa stavia do opozície voči tomuto stavu, sa vníma ako nesprávne alebo ako sebaklam. To, že by človek mohol ovládnuť svoju telesnú prirodzenosť, sa považuje za morbídne. Avšak jogínske náuky sa na celú vec pozerajú inak: Dobytie tela súvisí s dobytím životnej fyzickej energie. Jogín potom pociťuje svoje fyzické bytie ako niečo, čo je iba obalom, vonkajšou vrstvou. Obava zo smrti tela, ktorá predtým bola silná, zákonite slabne, až sa nakoniec môže úplne odvrhnúť. Strach zo smrti a odpor k ukončeniu telesného bytia sú len stigmy zanechané živočíšnym pôvodom ľudskej bytosti.11

Cesta jogy znamená rozpojenie tela a duše - teda precvičenie vlastnej pozornosti, keď treba nevnímať signály prichádzajúce z tela. Ako však ukazujú moderné terapeutické techniky 20. storočia, ako je integratívna psychoterapia zameraná na telo, bioenergetika Alexandra Lowena, terapia Wilhelma Reicha, Pesso Boyden psychomotorická psychoterapia a ďalšie, sú tu taktiež iné cesty. Telo nemusí byť len odložené nabok ako obal, ale naopak, jeho plné poznanie a uvedomenie sa môže stať nástrojom duchovného rozvoja.

 

Svätica žijúca bez jedla


O Giri Bala, indickej svätici (1868 - dátum úmrtia neznáme), sa tradovalo, že žila od svojich dvanástich rokov bez jedla a pitia. Výživa, ktorou sa sýtila, mala pochádzať z jemných úrovní vzduchu, zo slnečného svitu a z kozmickej energie, ktorá naplňovala telo, ako uvádzala Giri Bala, skrze predĺženú miechu. Medzi breathariánmi neexistuje zhoda v tom, akými kanálmi by sa mala prána do ľudského organizmu vstrebávať. Hira Ratan Manek (1937), ešte žijúci breatharián a zástanca získavania energie zo slnka pomocou sungazingu (technika pozerania do slnka), je naopak presvedčený, že pránu, ktorá je nejakým spôsobom spojená so slnečným svitom, do seba človek absorbuje prostredníctvom mozgového podvesku.

Ako veľmi mladá vydatá žena sa Giri Bala často prejedala, čo spôsobovalo nezhody s rodinou manžela. Jedného dňa preto v modlitbe prosila, aby jej bol zoslaný duchovný vodca, ktorý by ju naučil žiť zo svetla. Neskôr pocítila nutkanie prejsť očistným kúpeľom v rieke Gange. Po tom, ako kúpeľ ukončila, zjavila sa jej vízia Majstra, ktorý jej povedal, že ho zosiela sám Boh. Boh vraj bol hlboko pohnutý jej prianím takej neobvyklej povahy. Od toho dňa vraj bude žiť z astrálneho svetla a jej telesné atómy sa budú živiť z tejto energie nekonečna. Majster ju zasvätil do techník krijajogy, ktoré ju mali oslobodiť zo závislosti od jedla. Techniky zahŕňali mantry a dychové cvičenia, a to ťažšie, než by dokázala zvládnuť priemerná osoba.

Ako Giri Bala uviedla, od toho času spala len veľmi málo, pretože spánok a bdelý stav boli pre ňu jedno a to isté. Nevylučovala žiadne telesné výlučky. Taktiež nikdy nepocítila nutkanie najesť sa a napiť. Giri Bala uvádzala, že môže úplne ovládať svoje srdce aj dych. Často videla svojho Majstra vo vnútorných víziách a spontánne upadala do meditatívnych stavov. Keď sa jej pýtali, prečo nešíri ďalej svoje poznanie, aby sa mohli nakŕmiť milióny hladujúcich na tejto planéte, odpovedala, že to jej bolo zamietnuté. Upresnila, že nechce zasahovať do „kozmickej božej drámy", teda do božích plánov. Ani poľnohospodári by sa jej iste nepoďakovali, keby naučila žiť mnoho ľudí bez jedla. Lahodné ovocie by ležalo bez úžitku na zemi. Zdá sa, že nešťastie, hlad a choroby sú biče našej karmy, ktoré nás v konečnom dôsledku vedú k hľadaniu pravdy v živote, dodala Giri Bala.

Výskyt svätcov, keď budeme považovať ich žitie zo svetla za skutočnosť, by bolo akousi anomáliou ľudského vývoja, možno spomienkou na rajskú minulosť, alebo naopak poodhalením možného vzdialeného vývoja ľudského druhu. Giri Bala uvádza, že bola vyvolená k životu bez jedla preto, aby ukázala, že ľudská bytosť je duchom, a že božským vývojom sa človek nakoniec môže postupne naučiť žiť z večného svetla.12

Príbeh kresťanskej svätice Terézie Neumannovej (1898 - 1962) z Konnersreuthu v Bavorsku je v mnohých rysoch podobný. Ako dvadsaťročná sa vážne poranila po nehode, potom ostala slepá a paralyzovaná. Prejavovala sa u nej tiež epilepsia. V roku 1923 získala zázračne svoj zrak späť, a to skrze modlitby k svätej Terézii z Lisieux. Neskôr mohla opäť chodiť. Jej „premena" po tom, čo vylúčila požívanie stravy, nastala, keď sa jedného dňa modlila, aby sa choroba hrdla mladého muža z jej farnosti premiestnila do jej vlastného hrdla.

Od roku 1923 prestala požívať stravu a nápoje, okrem každodenného prijímania konsekrovanej hostie. Stigmy sa u nej začali objavovať v roku 1926, a to na hlave, hrudníku, rukách a nohách. Každý piatok prechádzala utrpením Krista, keď vo svojom vlastnom tele prežívala a trpela jeho historické agónie. Stav Terézie skúmali nezávislí pozorovatelia. Nevylučovala žiadne výlučky, ale jej potné žľazy fungovali. Jej koža bola mäkká a pevná. Nemohla nič prehltnúť, ani keby sa o to pokúsila a prejavila vôľu. Nepociťovala túžbu po strave ani vode. Terézia uvádzala, že jedným z dôvodov jej existencie je preukázať, že človek môže žiť z Božieho neviditeľného svetla, nielen z jedla. Dostala tiež otázku, či môže učiť druhých ľudí, aby žili bez jedla. Odpovedala, že nemôže, lebo Boh si to nepraje.13

 

Breathariáni v 21. storočí


Svätci, o ktorých sa tradovalo, že nepožívajú stravu, svoju vlohu videli ako emanáciu Božej vôle. Na moderné breathariánstvo sa oproti tomu nazerá ako na akt osobnej vôle, ktorý možno mať pod kontrolou a pre ktorý je možné sa kedykoľvek rozhodnúť. Zástancovia tejto metódy vychádzajú z predstavy, že človek potrebuje jesť, pretože žije v hriechu. Jedlom človek sýti svoje negatívne myšlienky a emócie. Pokiaľ bude žiť v harmónii s prírodou a so všetkými živými bytosťami, nepotrebuje sa sýtiť jedlom. Myšlienka, že bez jedla a pitia je život nemožný, je len negatívnym myšlienkovým návykom. Breathariáni veria, že keď prestanú jesť jedlo, dostaví sa - spolu s prechodom na pránickú výživu - i vyšší stupeň duchovnej vyspelosti.

Prechod na pránickú výživu je vítaný aj z praktického hľadiska: nie je nutné variť, umývať riad, vzniká viac voľného času. „Stačí len dostatok vôle na to, aby človek dokázal prestať požívať stravu," je názor niektorých indických lekárov, ktorí sa týmto javom zaoberajú.14 Jedna zo zástankýň breathariánstva uvádza: „Prána ma môže celkom vyživovať, pokiaľ sa tomu úplne otvorím a rozhodnem sa tak."15 Breatharián Manek tvrdí, že táto metóda slúži primárne na zlepšenie zdravia a „keď si to človek bude želať, tak i ukončenie príjmu stravy".16

Nebezpečenstvo skryté v tomto želaní si zrejme niektorí priaznivci tejto metódy uvedomujú, a preto svoje požiadavky na „prechod z jedného bytia na druhé" zmierňujú. Stanovujú si za hlavný cieľ dosiahnuť všeobecnú telesnú a duševnú harmóniu i s včlenenými etapami stravovania a zlepšenie v oblastiach, ako je meditácia a cvičenie. Breathariánka s prezývkou Medunka uvádza: „Čo pre mňa znamená ísť pránickou cestou? Pre mňa je dôležité, aby všetky zmeny prišli prirodzene. Snažím sa vnímať túto cestu ako niečo, čo nechám, aby sa stalo, než ako niečo, čo urobím (...), budem pravidelne cvičiť, meditovať, zdravo jesť a pod."17

 

Breathariánski vodcovia


Breathariánski vodcovia sa usilujú rozšíriť svoje učenie medzi čo najväčší počet stúpencov. Cestujú, prednášajú, vydávajú knihy, rozširujú počty svojich nasledovníkov. Austrálska breathariánka Jasmuheen (vl. menom Ellen Greveová, 1957) jednu zo svojich kníh venovala Spojeným národom a ponúkla, že tak pomôže nakŕmiť hladujúcich v Afrike.18 Šíritelia breathariánstva sa odlišujú taktiež v tom, že stravu v malom množstve požívajú. Tvrdia, že to robia pre uspokojenie chutí alebo pre uspokojenie emocionálneho tela (myslené zrejme emočných stavov). Rakúsky breatharián Omsa Rohrmoser žijúci v Irnfritz-Messerne tvrdí, že v procese trávenia je hmota odstránená a z potravy sa do tela odoberá iba svetlo. Človek ho ale môže získavať priamo a živiť sa len ním. Ako uvádza, v prírode sa jeho prána rozširuje a prijíma energiu z elementov. Keď je v prírode, nepotrebuje takmer nič k svojmu životu. Keď sa však pohybuje v meste, pociťuje väčší energetický výdaj, rôznorodejšie emócie a jeho prána oťažieva a scvrkáva sa. Musí potom piť napríklad sójové mlieko, aby doplnil svoju energiu. Rohrmoser vykonával v minulosti bežné zamestnanie. Teraz iba lieči ľudí. Ako ale uvádza, liečba pre neho znamená energetický výdaj a pociťuje potom väčšiu potrebu prijímať potravu a nápoje.19

Počas trojtýždňového prechodu na pránickú stravu, ktorý propaguje Jasmuheen ako vlastnú osvedčenú metódu, prvý týždeň adept nič nepije ani neje a ďalšie dva týždne prijíma len tekutiny. Avšak mnohí z tých, ktorí sa o prechod pokúsili, ho museli prerušiť už v prvom týždni. Ich hmotnosť klesala, pociťovali závraty. Iní týmto trojtýždňovým procesom prešli niekoľkokrát a „žiť z prány" sa im podarilo maximálne počas niekoľkých mesiacov.20 Ďalší tvrdia, že z prány žijú dlhodobo, keď však opisujú svoju bežnú dennú prax, vychádza najavo, že sa posilňujú potravinami, ako je sladená káva, džús, med, cukor či ovocie.21 Niektorí z nich dokonca po čase opäť prechádzajú na normálnu stravu. Tragické je, že niekoľko ľudí po celom svete v priebehu tohto experimentu zomrelo.

Sama Jasmuheen priznáva, že sa občas stravuje a že pravidelne pije nápoje: „Veľa toho nezjem. (...) Možno vypijem niekoľko šálok čaju a pohár vody, ale sem-tam, keď sa nudím a chcem pocítiť nejakú chuť, tak si dám hlt čohokoľvek, čo má požadovanú chuť. Môže to byť kúsok čokolády alebo tvarohového koláča či niečo podobné."22 Tvrdí ale, že jedáva len pre uspokojenie rozmarov, teda chutí a vôní. Inak ju vyživuje iba nehmotná energia. Jasmuheen skutočnosť, že občas prijíma potravu, uvádza ako svoju výhodu: „Mohla by som byť závislá od nejedenia, ako sú ľudia závislí od jedla."23 Uvádza svoje spojenie s bytosťami z piatej dimenzie (neupresňuje však, čo konkrétne myslí pod pojmom piata dimenzia), ktoré údajne jedia iba pre potešenie. Hromadné rozširovanie breathariánstva prikladá Jasmuheen skutočnosti, že sa „v posledných rokoch výrazne mení vedomie a energia našej planéty".24

Meditácia, ktorú Jasmuheen učí a ktorá zároveň zahrnuje sýtenie sa pránou, obsahuje afirmácie typu: „získavame svetlo zo slnka, získavame všetky minerály a zdraviu prospešné látky..."25 Moderné breathariánstvo odovzdalo plnú kontrolu do rúk jednotlivca. On sám má ovládať celý proces sýtenia pránou. Autorizácia k tomuto prevzatiu kontroly je zrejmá: Planéta Zem prechádza zmenou vedomia, a ľuďom sa teda povoľuje, ba priamo majú prechádzať na inú úroveň bytia. Jasmuheen uvádza, že informácie o tom, že Zem prechádza hlbokou zmenou, získala počas channelingu, teda v priebehu mimozmyslového získavania informácií formou spojenia s vedomím, ktoré je odlišné od vedomia iniciátora channelingu. Channeling ale býva často úzko prepojený s osobnými projekciami a víziami dotyčnej osoby a taktiež s jej želaniami.

Vízia neobmedzeného rastu naplno prenikla do rôznych myšlienkových prúdov New Age, vrátane breathariánstva, a poskytuje rámec pre neobmedzené skúšanie akýchkoľvek techník. Nechýbajú tu ani prvky velikášstva a sociálneho inžinierstva: Jasmuheen napríklad vyzvala v meditácii Pannu Máriu, aby na onom svete sprostredkovala konanie Budhu, Ježiša a Krišnu, aby spoločne vytvorili recept na koniec utrpenia vo svete. Navyše by rada každému zaručila prácu a slobodu a taktiež by chcela obmedziť vplyv peňazí.26

 

Alternatívne teórie a fenomén breathariánstva


Synchrónne s fenoménom breathariánstva vznikajú taktiež rozličné alternatívne teórie, napríklad, že strava sama nepozostáva len z fyzickej zložky, ale i zo zložky informačnej. Čím viac človek prijíma rôznorodé potraviny, tým viac rôznorodých informácií z okolitého prostredia pri tom získava.27 Tieto informácie sa majú nachádzať v „informačnom poli" potraviny a mali by súvisieť s miestom, v ktorom sa potravina nachádzala, a pravdepodobne aj so skutočnosťou, s akými ľuďmi či vonkajšími stimulmi prišla do kontaktu. Podstatný je tiež proces, akým potravina bola spracovaná.28 Podľa týchto teórií potrava súvisí s civilizačným rozvojom človeka. Jedlo človek potrebuje na to, aby mohol komunikovať, nadväzovať vzťahy, stávať sa väčšmi ľudskou bytosťou. Pri hladovaní a pôste potom nie je hlavným cieľom absencia jedla, ale zrieknutie sa vonkajšieho okolitého sveta, a teda aj informácií.

Dean Radin, bádateľ z kalifornského Ústavu noetických vied, zastáva názor, že ľudia, ktorí dokážu riadiť svoju energiu a prejaviť dostatočný psychický vôľový zámer, si vedia svoju výživu zadovážiť z iných zdrojov, než je potrava.29 Pokiaľ by sme na túto teóriu pristúpili, znamenalo by to, že organizácia vedomia u jedincov, ktorí sa živia pestrou, bežnou stravou, je oveľa väčšmi roztrieštená. Naopak u tých, ktorí by dokázali úplne ovládnuť svoje vedomie, by sa objavovala kapacita zabezpečiť svoju výživu z jednotného, uceleného zdroja nehmotnej úrovne.

Radin spolu so svojimi spolupracovníkmi vykonal experiment,30 v ktorom skupine 15 ľudí podali obyčajnú komerčnú čokoládu, zatiaľ čo trom ďalším pätnásťčlenným skupinám čokoládu, s ktorou sa zaobchádzalo zvláštnym spôsobom - bola vystavená vplyvu modlitieb, spevov a ďalších rituálov osôb zvyknutých meditovať. Tieto osoby mali nad potravinou meditovať v zmysle, že ten, kto ju uvidí, získa zvýšený pocit vitality a dobrej nálady. Vo výsledných analýzach sa ukázalo určité zlepšenie nálady u ľudí, ktorí zjedli túto špeciálne ošetrenú čokoládu. Avšak výskum sa robil na pomerne malej vzorke niekoľkých desiatok osôb, pričom týmto osobám vopred oznámili, že dostanú buď potravinu bežnú, alebo inak ovplyvnenú. Napriek tomu v dotazníku vyplnenom pred výskumom 68 % skúmaných osôb uviedlo, že sa domnievajú, že boli zaradené do kontrolnej skupiny, ktorá mala dostať obyčajnú neovplyvnenú potravinu; všeobecné pozitívne očakávanie tu mohlo zohrať efekt placeba. Skúmané subjekty navyše prijali chutnú, príjemnú potravinu (nie potravinu neutrálnu či bežnú) a dostali tiež úlohu, aby si čokoládu počas konzumácie čo najväčšmi vychutnávali. To všetko mohlo vytvoriť pozitívne očakávanie a následne zvýšiť spomínaný placebo efekt.

V prípade tohto výskumu môžeme hovoriť o vedeckom skúmaní magických úkonov, tzn. úsilí ovládať prírodné sily, ktoré prekračujú momentálne poznanie spoločnosti. Mágia si vo všeobecnosti stanovuje cieľ využívať prírodné sily „na svoje služby, na plnenie svojich želaní a psychologických potrieb".31 Magické úkony však sú svojou povahou jedinečné, založené na momentálnej súhre okolností a síl. Vymykajú sa z vonkajškovo zaznamenateľného módu vnímania a myslenia. Magické úkony taktiež nebývajú vždy úspešné a nie sú opakovateľné v tej istej podobe - nedajú sa teda empiricky overovať.

Aj keby sme vyššie uvedený akt ovplyvnenia potraviny označili za modlitbu, teda vzývanie božských síl alebo Boha, Boh nie je automat, z ktorého po modlitbe vypadne odpoveď. Vyslyšanie modlitieb je záležitosť pevnej viery, nádeje a vnútornej vytrvalosti v modlitbe. Ako výsledok sa môže dostaviť niečo iné, než o čo sme v modlitbe žiadali. Odpoveď môže prísť v rôznych časových intervaloch. Úlohu tu zohráva trpezlivosť, pokora, a hlavne odovzdanie sa do vôle niečoho vyššieho, čo presahuje rozsah vedomia a vnímania človeka. A toto „vyššie" nie je empiricky zaznamenateľné.

Na záver možno povedať, že fenomén breathariánstva je zrejmou predstavou rajského stavu človeka, jeho túžbou po nehmotnom tele. Svätci, ktorých sme tu uviedli, považovali schopnosť nehmotnej výživy za dar, ktorý im bol udelený bez ich vedomej vôle. Moderní zástancovia žitia z pránickej energie sa usilujú preniknúť do podstaty tohto javu, vytvárajú teórie a niektorí z nich hovoria o tom, že človek tento jav môže ovládať, keď zvýši úroveň a jednotu svojho vedomia. Ak by ale jedinec mohol svojím vedomím ľubovoľne meniť svet, potom by tento svet mohol byť okrem iného zničený. Jedinec disponujúci vysokou silou vedomia, ktorá by ovplyvňovala hmotné objekty a následne taktiež druhých ľudí, by sa musel nachádzať na rozvinutom stupni duchovného vývoja, čo by obnášalo zdržanlivé používanie svojich síl a dobrovoľné obmedzenie vlastných schopností. Ocitáme sa teda v uzavretom kruhu: pokiaľ by niekto disponoval podobnou silou vedomia, pravdepodobne by ňou nemohol „plytvať" podľa svojej vôle.

Súčasná predstava breathariánstva je produktom, ktorý je analyzovaný z mnohých strán a o ktorom sa verí, že si ho možno podmaniť. Keďže breathariánstvo vychádza zo starovekých duchovných náuk, jeho súčasná podoba je zameraná na maximalizáciu osobného rozvoja. Táto metóda sa nakoniec nijako nevymyká alternatívnym spirituálnym prúdom dnešných čias, pre ktoré sú charakteristické tieto znaky: silný dôraz na neobyčajné zážitky,32 miešanie rôznych prvkov a smerov, zameranie sa na seba a sebanaplnenie, ako aj nízke morálne požiadavky.33

 

Poznámky:

 
1 Zhong, G., Rickett, A. W.: Guanzi: Political, Economic and Philosophical Essays from Early China. Princeton University Press, Princeton 1998

2 Sailey, J.: Master Who Embraces Simplicity: A Study of the Philosopher Ko Hung. Chinesa Materials Center 1978, A.D. 283-343

3 Schipper, K.: The Taoist Body. History of Religions 17/3, 1978, s. 355-386

4 Kohn, L.: The Taoist Experience: An Anthology. State University of New York Press 1993

5 Maspero, H.: Taoism and Chinesa Religion. University of Massachusetts Press 1981

6 Tamže

7 Schipper, K.: c. d., s. 355-386

8 Straubinger, P. A.: Am Anfang war das Licht. Celovečerný filmový dokument (2010). Allegro Film, Rakúsko

9 Master Tianying: Great Love to All Living Beings. Tian Gong Institut (2012) - http://www.tiangong-qigong.org/en/ueber-uns/meisterin-tianying

10 Sri Aurobindo: The Synthesis of Yoga, Vol. 23/24, kap. The Releasa from Subjection to the Body. Sri Aurobindo Ashram Publication Department, s. 343-350

11 Tamže

12 Paramhansa Yogananda: Autobiography of a Yogi. The Philosophical Library, New York 1946, kap. 39 a 46

13 Tamže

14 Straubinger, P. A.: c. d.

15 Monfort, H.: Pránická výživa: Jiná cesta ke spiritualitě. Danmed Publishing, Brno 2013, s. 232

16 Straubinger, P. A.: c. d.

17 Moje poznámky a vhledy na cestě pránické výživy. Breatharián (2012) - http://www.breatharian.cz/topic/71-moje-pozn%C3%A1mky-a-vhledy-na-cest%C4%9B-pr%C3%A1nick%C3%A9-v%C3%BD%C5%BEivy

18 Kořínek, M.: Jasmuheen nehladoví. Dingir 3/2012, s. 84-85 - http://www.dingir.cz/clanky/312/jasmuheen_nehladovi.pdf

19 Kouba, F.: Jíst či nejíst? Regena 10/2002 - http://detox-medicina.cz/clanky/regena_10_2012.pdf

20 Straubinger, P. A.: c. d.

21 Tamže; Jídlo mi chybí. Breatharián (2012) - http://www.breatharian.cz/topic/70-j%C3%ADdlo-mi-chyb%C3%AD

22 Jasmuheen: Can People Live on Nothing but Air? The Corex Archive (1997) - http://www.abc.net.au/science/correx/archives/jasmuheen.htm

23 Kořínek, M.: c. d.

24 Tamže

25 Tamže

26 Tamže

27 Lazarev, S. N.: Diagnostika karmy. Kniha osmá: Dialóg se čtenáři. Raduga Verlag, Klingenberg 2011, s. 172-180

28 Tamže; Sheldrake, R.: Teorie morfické rezonance: Nová věda o životě. Elfa, Praha 2002

29 Straubinger, P. A.: c. d.

30 Radin, D.: Effects of Intentionally Enhanced Chocolate on Mood. Explore, September/October 2007, Vol. 3, No. 5, s. 485-492 - http://media.noetic.org/uploads/files/Effects_of_choc.pdf

31 Halík, T.: Chci, abys byl. Nakladatelství Lidové noviny, Praha 2012, s. 105

32 Knoblauch, H.: Europe and Invisible Religion. Social Compass, Vol. 50 (2003), s. 267-274

33 Hamplová, D.: Náboženství v české společnosti na prahu třetího tisíciletí. Karolinum, Praha 2013, s. 32