Ktorá časť
z tohto biblického slova je platná pre naše časy: tá, ktorá hovorí
o veľkolepom zámere postaviť vežu, vytvoriť vlastný svet s vlastnými
pravidlami, alebo tá o pomätení reči? Postmoderná doba, v ktorej dnes
žijeme, zodpovedá obom týmto výpovediam zároveň. Na jednej strane máme ambície
ovládnuť svet a vesmír, chceme stavať vlastnú vežu, vlastnú realitu,
pretože Boh a viera v neho už nie je nič iné, iba prežitá povera.
Vytvárame globálny systém, v ktorom ukazujeme, akí sme zruční. Tak ako
Babylončania vedeli používať tehly, my vieme používať nové vyspelé technológie.
Na druhej strane sa ale správame, akoby sme práve prešli procesom pomätenia,
pretože nechápeme pravdu, nemáme spoločný cieľ a vytvárame stále nové
a nové konflikty.
Viera vo
vlastné schopnosti nás privádza k presvedčeniu o vlastnej
dokonalosti, v ktorej nepotrebujeme Boha a jeho pohľad na svet. Sme
tvorcami veže, tvorcami sveta, ba vytvorili sme si i samého Boha. No keďže
toho sme nahradili technológiami a produktmi, ktoré sme vymysleli, tak sme
sa sami stali bohmi. Bohmi, ktorí rozhodujú o všetkom, vrátane toho, kto
má právo na život a kto nie. No pritom sa paradoxne ani len nedokážeme
dohodnúť na základných princípoch. Postmoderna je totiž bezbrehá, bez
princípov, všetko je dovolené a všetko možné. Nie je rozhodujúce, či je to
prospešné, morálne a či to zodpovedá predstave a zámerom, ktoré má
s nami Boh. Ide len o to, čo chceme a čo si o tom myslíme
my. Čím viac sme schopní technologicky a ideologicky ovládnuť svet
a človeka, tým menej sme schopní odpovedať na základnú otázku, čo je
dobro, čo je zmyslom nášho života a čo vlastne máme robiť. Pomätenie
jazykov dnes vidíme v neschopnosti prijať pravdu. Namiesto nej hľadáme
netradičné až bizarné riešenia v podobe šamanov, veštíc, alternatívnych
medicín či sugestívne predkladanej „spásy", s ktorou prichádzajú rozmanité
pseudonáboženské či pseudovedecké deštruktívne kulty. To sú súčasné zdroje
pravdy, ktoré sa neustále rozrastajú a v praxi prinášajú ono
pomätenie jazykov.
Chceme
vybudovať jeden systém, v ktorom budú platiť naše pravidlá
a v ktorom sa bude Boh správať tak, ako si to my predstavujeme.
Pritom novodobí zvestovatelia pravdy ponúkajú jej babylonskú verziu - dočasnú,
relatívnu a zriedenú. Takú, ktorá sa ukrýva v tajomných
spoločenstvách a ktorú hlásajú sebavedomí charizmatickí lídri; či už
politickí alebo náboženskí. Sloboda a postmoderná pluralita umožňujú
produkciu stále nových „právd", pričom sa neustále vzďaľujeme od Boha
a jeho objektívnej pravdy. Vďaka technológiám sa čoraz väčšmi približujeme
a globalizujeme, no zároveň sa ako ľudia navzájom odcudzujeme. Akoby
hľadanie pravdy stále nenachádzalo svoj cieľ, lebo je to vždy iba hľadanie
akejsi náhradky, ktorá nám neprináša pravé poznanie Boha, ale iba nové
pomätenie jazykov a myslí.
biblické slovo
Nové pomätenie jazykov
PETER KONDRLA
Na celej zemi
bola jednotná reč a jednotné slová. Keď sa ľudia pohli od východu, našli
rovinu v krajine Šineár a usadili sa tam. Povedali si medzi sebou:
»Poďme, narobme si tehál a vypáľme ich.« Tehly používali namiesto kameňa
a asfalt namiesto malty. Potom povedali: »Poďme, vybudujme si mesto
a vežu, ktorá svojím vrcholom bude siahať do neba. Tak sa preslávime
a nerozptýlime sa po celej zemi.« Hospodin však zostúpil, aby sa pozrel na
mesto a vežu, ktorú stavali ľudia. Hospodin povedal: »Sú jeden národ
a všetci hovoria jednou rečou. Toto je iba začiatok ich výčinov; teraz im
už nič nezabráni uskutočniť všetko, čo si zaumienia. Poďme, zostúpme
a zmäťme im reč, aby sa medzi sebou nedorozumeli.« (Gn 11, 1–7)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 106014x