Rebelantstvo máte asi v sebe. Ocitli ste sa niekedy, ako sa hovorí, až na dne?

 
V období, keď som bol v hnutí Hare Krišna. Skončil som konzervatórium, a keďže v tých rokoch v Košiciach nebolo pre hercov dosť pracovných príležitostí, rezignoval som. Bol som zmierený s tým, že pôjdem inou cestou, len som nevedel, akou. Prežíval som vnútornú existenčnú krízu. Potom som si vybral spoločenstvo ľudí, ktoré žije podľa vlastných regúl. Vstával som o piatej ráno a na hinduistickom ruženci džapa, ktorý má 108 guľôčok, som odriekal modlitbu, Hare Krišna mahámantru. Za deň to bolo treba otočiť šestnásť ráz. Bol to dobrý tréning hlavy a kontrola mysle.

 

Ako ste sa k hnutiu dostali?

 
Objavil som knihu Šrímad Bhágavatam, ktorú sme si s kamarátom Milanom Hudákom čítali a v nej sme našli kontakt na reprezentantov hnutia. Šli sme ich navštíviť do Prahy. Boli to usmievaví ľudia, ktorí by sa rozdali. A keďže sme s kamarátom hľadali samých seba a nevedeli sme nájsť odpoveď na otázku, aký má náš život zmysel, tak sme ich ideológii prepadli.

 

Žili ste neskôr v spoločenstve Hare Krišna?

 
Len cez víkendy som pravidelne chodieval do chrámu v Abramovciach pri Prešove, kde žijú členovia komunity. Ale prispôsoboval som sa ich spôsobu života. Nejedol som mäso, cibuľu, cesnak, nepil kávu ani kakao, pretože sú to potraviny z kvality nevedomosti. Vychádza to z hinduizmu. Sex nie je povolený a ak, tak len v manželstve a aj to len s cieľom plodiť deti. V podstate je to život v celibáte.

 

Niesol takýto spôsob života aj nejaké osobné negatíva?

 
Strácal som kontakt s priateľmi aj rodinou. Absolútne som sa vyčlenil zo spoločnosti a sociálneho fungovania. Nafúklo sa moje ego a považoval som sa za lepšieho, vyvoleného. Okrem autorít hnutia Hare Krišna som nikoho nerešpektoval, ani rodičov.

 

Istým spôsobom ste ich psychicky dosť trápili, nie?

 
Mama bola v šoku, keď zistila, že som si rozobral posteľ a spávam na zemi. Postavil som si v izbe oltár, kde som každé jedlo najskôr obetoval bohu, a až potom mohol jesť...

 

Koľko ste pobudli v hnutí a čo sa stalo, že ste od nich odišli?

 
Bol som tam od 19 do 21 rokov. Potom ma mama a vtedajšia priateľka presvedčili, aby som si podal prihlášku na VŠMU. Neveril som, že ma zoberú a na prijímačky som sa pripravoval minimálne. Ale stal sa opak a tam som pocítil silu osudu. Ak je človeku niečo predurčené, prekážky neexistujú...

 

Takže potom ste vzali osud do svojich rúk?

 
Vážil som si, že ma prijali, ale prvý rok bol ťažký a život v hnutí ma poznačil. Cítil som sa ako z iného sveta a nezvládal som život so spolubývajúcimi. Došlo tiež k fyzickej potýčke a nakoniec som sa aj presťahoval do inej izby.

 

Ľudia z hnutia Hare Krišna vám už dali pokoj?

 
V jeden deň, dávno predtým, než ma prijali na VŠMU, som sa veľmi pohádal s mamou, lebo už nevedela, čo má robiť, ako mi má pomôcť. Volal som brahmanovi, že chcem žiť v chráme, ale ten ma odmietol s tým, že to musím chcieť z vlastnej vôle a nie pod tlakom okolností. Neskôr som jeho rozhodnutie bral ako šťastnú hru osudu. Ktovie, kde by som dnes bol.

 

Boli vaši rodičia aj za niekým z hnutia?

 
Moja mama oboznámená s problematikou sektárstva viedla s brahmanom ostrú debatu, kde sa ma snažila brániť a uchrániť pred ich manipuláciou. Aj môj starší brat Jiří tam bol a tvrdil, že do chrámu ma nevzali iba preto, lebo sa im mama vyhrážala medializáciou. Správa, že sekta vzala matke syna, by bola pre nich zlou reklamou.

 

Hovorili ste, že vás tento spôsob života poznačil. Liečili ste sa?

 
Mama ma v tom období presvedčila, aby som navštívil jej známu doktorku psychiatrie. Súhlasil som, pretože som jej chcel dokázať, že som v poriadku. Chodieval som k nej na konzultácie a autogénne tréningy. Pozvala ma aj na spoločné stretnutia s mnohými zvláštnymi a zaujímavými ľuďmi. Jeden chalan bol napríklad satanista a tvrdil, že ho navštevujú dvaja muži a kážu mu robiť dosť zlé veci. Nevedel som, či mu mám veriť. Brali ho ako narušeného s halucináciami, ale keď mi to on všetko opisoval a vysvetľoval, zvláštne bolo, že to malo logiku.

 

Ako to všetko prežívala vaša dnes už bývalá manželka Mária, s ktorou ste sa vtedy priatelili?

 
Mala pre mňa pochopenie, boli sme kamaráti. Veril som jej, a preto som sa jej zdôveroval so všetkým. Myslím, že aj vzťah s ňou, ktorý sa začal rozvíjať, ma čiastočne oslobodil od hnutia Hare Krišna. Prestal som držať celibát a nechcel som mať výčitky.

 

Ďakujem za rozhovor.