V oblasti vedy sú osobnosti, ktoré veľa píšu,
a osobnosti, o ktorých sa veľa píše. Nezriedka ide o identických
ľudí. S takouto situáciou máme do činenia aj v prípade jedného
z najvýznamnejších poľských a svetových sociológov náboženstva
a morálky, prof. Janusza Mariańského (nar. 1940). Ide o človeka,
ktorý napísal vyše tisíc vedeckých publikácií a o ktorom bolo
napísaných viac než 150 textov. Ich akýmsi prienikom je práve recenzovaná kniha
Marka Marczewského Podstawowe pojęcia socjologii religii w eksplikacji ks.
Janusza Mariańskiego (Základné pojmy sociológie náboženstva v explikácii
Janusza Mariańského). Autor v nej totiž zozbieral najdôležitejšie vedecké
texty tohto profesora, približujúce základné pojmy sociológie náboženstva, aby
ich čitateľovi ponúkol v prehľadnej a ucelenej forme.
Je potrebné s uznaním konštatovať, že ide
o výnimočné dielo, ktoré na pomerne malom priestore predstavuje všetky
základné skupiny problémov, ktorými sa súčasní sociológovia náboženstva
zaoberajú (napr. religiozita, pluralizmus, synkretizmus, globalizácia,
sekularizácia, „odcirkevnenie" - strata väzieb s cirkvami,
individualizácia, spiritualita, nové náboženské hnutia, inštitucionalizácia,
revitalizácia tradičných svetových náboženstiev a desekularizácia).
Načrtnuté a mnohé ďalšie zaujímavé javy, s ktorými sa môže čitateľ na
stránkach tejto pozoruhodnej publikácie stretnúť, sú v súčasnosti
predmetom početných výskumov sociológov náboženstva. To im umožňuje vysloviť aj
isté opatrné prognózy vývoja náboženstva a religiozity.
Profesor Mariański hovorí vo svojich vedeckých prácach najmä
o nasledovných piatich hlavných scenároch premien náboženstva
a religiozity, ktoré v krátkosti opisuje aj Marczewského publikácia:
1. scenár postupujúcej sekularizácie a istého zosvetštenia Cirkvi
podliehajúcemu „duchu času"; 2. scenár stabilizácie či dokonca revitalizácie
religiozity a Cirkvi v mládežníckych prostrediach; 3. scenár
náboženského synkretizmu v globalizovanom svete; 4. scenár náboženského
fundamentalizmu a napokon 5. scenár pluralizácie religiozity a Cirkvi
v podmienkach globalizácie. Načrtnuté základné pojmy, ako i scenáre
náboženských transformácií v súčasnom svete jasne naznačujú, že vývoj
v religióznej oblasti nie je ani jednosmerný, ani nezvratný. Kým mnohí
sociológovia 19. storočia boli presvedčení o skorom zániku náboženstva -
minimálne vo verejnom živote, dnes to vonkoncom nie je také jednoznačné.
Súčasní sociológovia náboženstva nehovoria len o postupujúcej
sekularizácii, „odcirkevnení", alebo individualizácii, ale aj o nových
náboženských hnutiach, revitalizácii tradičných svetových náboženstiev a
desekularizácii. Každý solídny prístup k fenoménu náboženstva
a religiozity musí tieto skutočnosti brať do úvahy.
V tomto kontexte prof. Mariański uniká všetkým
pokúšajúcim zjednodušeniam na tému postmodernej doby a jej trendov, ktoré
málo prinášajú, hoci dobre znejú. Nenachádzame uňho ani rétoriku ohrozenia prezentovanú
z pozície „hovorcu" Cirkvi. Namiesto toho ponúka vecnú diagnózu, vysokú
intelektuálnu kultúru a umiernenosť vo vyjadrovaní vlastnej svetonázorovej
orientácie. Všetky tieto charakteristiky, ktoré sú čitateľom jeho početných
publikácií dôverne známe, možno aplikovať aj na publikáciu Marka Marczewského,
ktorý vhodným spôsobom usporadúva a predstavuje hlavné myšlienky prof. Janusza
Mariańského v jednej z hlavných oblastí jeho záujmu - v oblasti
sociológie náboženstva.
Druhá, nemenej dôležitá časť publikácie ponúka stručné
predstavenie sociológie náboženstva. Ide o pomerne mladú sociologickú
subdisciplínu, ktorej zakladateľmi sú francúzsky filozof a sociológ Émile
Durkheim (1858 - 1917) a nemecký sociológ, ekonóm a politik Max Weber
(1864 - 1920). Títo významní učenci boli tiež autormi prvých klasických teórií
sociológie náboženstva: funkcionálnej a substanciálnej. Neskôr sa objavili
i mnohé ďalšie teórie, ktoré sú navzájom komplementárne; napríklad teória
sekularizácie, individualizácie, deinštitucionalizácie či teória
desekularizácie a pod.
V závere knihy čitateľ nájde aj praktický slovník
zahrnujúci 84 pojmov, z ktorých za zmienku stoja napríklad: anómia,
autorita, bricolage, dechristianizácia, dekonfesionalizácia, difúzna
spiritualita, ezoterika, fundamentalizmus, indiferentizmus, konzumizmus,
digitálna cirkev, ľudová cirkev, laicizmus, hnutie New Age, neviditeľné
náboženstvo, paranáboženstvo, parareligiozita, permisivizmus, postmodernizmus,
postsekulárna spoločnosť, relativizmus, difúzna religiozita, cirkevná
a mimocirkevná religiozita, zástupná religiozita, resakralizácia, sacrum -
profanum, sekularizácia, náboženská socializácia, synkretizmus, teória
náboženského trhu, tolerancia, tradícia, transcendencia atď.
Je očividné, že premeny v náboženskej oblasti
neprebiehajú lineárne. Skôr naopak, v religiozite súčasníkov pozorujeme
mnoho rozmanitých smerov premien - progresívnych i regresívnych.
V skutočnosti máme do činenia s „džungľou premien", ktoré poukazujú
tak na rozpad náboženských štruktúr, ako i na ich rekonštrukciu. Zmeny
v náboženskej oblasti sú omnoho zložitejšie, ako by nám to chceli
nahovoriť predstavitelia sekularizačných teórií. Hoci v súčasných
mládežníckych prostrediach pozorujeme skôr proces sekularizácie
a individualizácie religiozity, predsa ani proces desekularizácie
a revitalizácie religiozity nie je súčasnému svetu úplne cudzí. O tom
a mnohom inom sa odborným, ale pritom pútavým spôsobom zmieňuje
aj recenzovaná publikácia.
recenzia
Marek Marczewski: Základné pojmy sociológie náboženstva v explikácii Janusza Mariańského
Polihymnia, Lublin 2013, s. 232
ONDREJ ŠTEFAŇAKúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 119562x