V oblasti vedy sú osobnosti, ktoré veľa píšu, a osobnosti, o ktorých sa veľa píše. Nezriedka ide o identických ľudí. S takouto situáciou máme do činenia aj v prípade jedného z najvýznamnejších poľských a svetových sociológov náboženstva a morálky, prof. Janusza Mariańského (nar. 1940). Ide o človeka, ktorý napísal vyše tisíc vedeckých publikácií a o ktorom bolo napísaných viac než 150 textov. Ich akýmsi prienikom je práve recenzovaná kniha Marka Marczewského Podstawowe pojęcia socjologii religii w eksplikacji ks. Janusza Mariańskiego (Základné pojmy sociológie náboženstva v explikácii Janusza Mariańského). Autor v nej totiž zozbieral najdôležitejšie vedecké texty tohto profesora, približujúce základné pojmy sociológie náboženstva, aby ich čitateľovi ponúkol v prehľadnej a ucelenej forme.

Je potrebné s uznaním konštatovať, že ide o výnimočné dielo, ktoré na pomerne malom priestore predstavuje všetky základné skupiny problémov, ktorými sa súčasní sociológovia náboženstva zaoberajú (napr. religiozita, pluralizmus, synkretizmus, globalizácia, sekularizácia, „odcirkevnenie" - strata väzieb s cirkvami, individualizácia, spiritualita, nové náboženské hnutia, inštitucionalizácia, revitalizácia tradičných svetových náboženstiev a desekularizácia). Načrtnuté a mnohé ďalšie zaujímavé javy, s ktorými sa môže čitateľ na stránkach tejto pozoruhodnej publikácie stretnúť, sú v súčasnosti predmetom početných výskumov sociológov náboženstva. To im umožňuje vysloviť aj isté opatrné prognózy vývoja náboženstva a religiozity.

Profesor Mariański hovorí vo svojich vedeckých prácach najmä o nasledovných piatich hlavných scenároch premien náboženstva a religiozity, ktoré v krátkosti opisuje aj Marczewského publikácia: 1. scenár postupujúcej sekularizácie a istého zosvetštenia Cirkvi podliehajúcemu „duchu času"; 2. scenár stabilizácie či dokonca revitalizácie religiozity a Cirkvi v mládežníckych prostrediach; 3. scenár náboženského synkretizmu v globalizovanom svete; 4. scenár náboženského fundamentalizmu a napokon 5. scenár pluralizácie religiozity a Cirkvi v podmienkach globalizácie. Načrtnuté základné pojmy, ako i scenáre náboženských transformácií v súčasnom svete jasne naznačujú, že vývoj v religióznej oblasti nie je ani jednosmerný, ani nezvratný. Kým mnohí sociológovia 19. storočia boli presvedčení o skorom zániku náboženstva - minimálne vo verejnom živote, dnes to vonkoncom nie je také jednoznačné. Súčasní sociológovia náboženstva nehovoria len o postupujúcej sekularizácii, „odcirkevnení", alebo individualizácii, ale aj o nových náboženských hnutiach, revitalizácii tradičných svetových náboženstiev a desekularizácii. Každý solídny prístup k fenoménu náboženstva a religiozity musí tieto skutočnosti brať do úvahy.

V tomto kontexte prof. Mariański uniká všetkým pokúšajúcim zjednodušeniam na tému postmodernej doby a jej trendov, ktoré málo prinášajú, hoci dobre znejú. Nenachádzame uňho ani rétoriku ohrozenia prezentovanú z pozície „hovorcu" Cirkvi. Namiesto toho ponúka vecnú diagnózu, vysokú intelektuálnu kultúru a umiernenosť vo vyjadrovaní vlastnej svetonázorovej orientácie. Všetky tieto charakteristiky, ktoré sú čitateľom jeho početných publikácií dôverne známe, možno aplikovať aj na publikáciu Marka Marczewského, ktorý vhodným spôsobom usporadúva a predstavuje hlavné myšlienky prof. Janusza Mariańského v jednej z hlavných oblastí jeho záujmu - v oblasti sociológie náboženstva.

Druhá, nemenej dôležitá časť publikácie ponúka stručné predstavenie sociológie náboženstva. Ide o pomerne mladú sociologickú subdisciplínu, ktorej zakladateľmi sú francúzsky filozof a sociológ Émile Durkheim (1858 - 1917) a nemecký sociológ, ekonóm a politik Max Weber (1864 - 1920). Títo významní učenci boli tiež autormi prvých klasických teórií sociológie náboženstva: funkcionálnej a substanciálnej. Neskôr sa objavili i mnohé ďalšie teórie, ktoré sú navzájom komplementárne; napríklad teória sekularizácie, individualizácie, deinštitucionalizácie či teória desekularizácie a pod.

V závere knihy čitateľ nájde aj praktický slovník zahrnujúci 84 pojmov, z ktorých za zmienku stoja napríklad: anómia, autorita, bricolage, dechristianizácia, dekonfesionalizácia, difúzna spiritualita, ezoterika, fundamentalizmus, indiferentizmus, konzumizmus, digitálna cirkev, ľudová cirkev, laicizmus, hnutie New Age, neviditeľné náboženstvo, paranáboženstvo, parareligiozita, permisivizmus, postmodernizmus, postsekulárna spoločnosť, relativizmus, difúzna religiozita, cirkevná a mimocirkevná religiozita, zástupná religiozita, resakralizácia, sacrum - profanum, sekularizácia, náboženská socializácia, synkretizmus, teória náboženského trhu, tolerancia, tradícia, transcendencia atď.

Je očividné, že premeny v náboženskej oblasti neprebiehajú lineárne. Skôr naopak, v religiozite súčasníkov pozorujeme mnoho rozmanitých smerov premien - progresívnych i regresívnych. V skutočnosti máme do činenia s „džungľou premien", ktoré poukazujú tak na rozpad náboženských štruktúr, ako i na ich rekonštrukciu. Zmeny v náboženskej oblasti sú omnoho zložitejšie, ako by nám to chceli nahovoriť predstavitelia sekularizačných teórií. Hoci v súčasných mládežníckych prostrediach pozorujeme skôr proces sekularizácie a individualizácie religiozity, predsa ani proces desekularizácie a revitalizácie religiozity nie je súčasnému svetu úplne cudzí. O tom a mnohom inom sa odborným, ale pritom pútavým spôsobom zmieňuje aj recenzovaná publikácia.