Najväčším víťazstvom Zlého je, že popierame jeho existenciu, skutočnú existenciu. Množstvo populárnych filmov s témou posadnutosti na našich televíznych obrazovkách, knihy na pultoch predajní, ktoré ponúkajú najrozličnejšie obdoby zviazanosti a exorcizmov, túto tematiku len svetsky popularizujú. Dnes predovšetkým mladý človek stráca pravý význam slova zotročenie, posadnutosť či zviazanosť Zlým a v spoločnosti sa stáva novým fenoménom fascinácia démonmi a ich silou. Uvedomovanie si Božej veleby, moci a prítomnosti v živote človeka, ako aj túžba Boha po našom šťastí v týchto prípadoch ustupuje do úzadia a do popredia sa derie záujem o čo najzaujímavejší prípad posadnutia.

Preto je pre mňa veľkým potešením, že na sklonku predošlého roka sa na knižné pulty dostala spolu s ďalšími titulmi i pozoruhodná publikácia Znamenie exorcistu. Ide o voľné pokračovanie bestselleru Posledný exorcista, ktorý vyšiel koncom roka 2012. Autorom oboch kníh je známy vatikánsky exorcista, kazateľ, učiteľ, spisovateľ a žurnalista Gabriele Amorth. Páter Amorth mnohé roky viedol mesačník Madre di Dio. Je členom Spoločnosti svätého Pavla a Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie, ako aj čestným predsedom Medzinárodnej asociácie exorcistov. Zaslúžil sa tiež o zasvätenie Talianska Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.

Uvedenú publikáciu by sme mohli zaradiť k bestsellerom, svojím obsahom a štruktúrou však presahuje populárny žáner. Páter Amorth nepopularizuje posadnutosť, ani ju nekladie na úroveň fascinácie, ale na príklade Angela a Federicy, respektíve jej dvoch synov, poukazuje na potrebu hlbokého duchovného života a vernosti Božej prozreteľnosti.

S prvým prípadom sa páter Amorth stretol ešte v začiatkoch svojej služby, kde pod vedením pátra Candida sledoval prípad Angela, priateľa a dôverníka pátra Pia z Pietrelciny, ktorý po dlhých rokoch pôsobenia vo Vatikáne odišiel do dôchodku a z nevysvetliteľného dôvodu sa u neho prejavovali znaky posadnutosti. Druhý prípad zase približuje životné osudy Federicy, respektíve jej dvoch synov zviazaných zlými duchmi. Postupne, každou kapitolou sa čitateľovi odkrýva hĺbka obidvoch prípadov, odhaľujú sa pred ním možné vysvetlenia, čitateľ sa dozvedá viac o živote hlavných protagonistov pred a po posadnutí a v závere knihy dochádza k definitívnemu odhaleniu dôvodov zviazanosti.

Význam a vytýčenie tém, ktorých sa publikácia dotýka, sú v súčasnosti viac ako aktuálne. Páter Amorth vníma problémy dneška, zamýšľa sa nad nimi a demonštruje ich posolstvo na konkrétnych udalostiach vychádzajúc pri tom zo svojej dlhoročnej praxe kňaza exorcistu. Úvahy a reflexie, ktorými je popretkávaná celá kniha, formujú čitateľa, definujú postupne jeho vieru, pozývajú ho zaujať jednoznačný postoj k životu, k sebe samému či k poznaniu Boha. Hneď v úvode je poslucháč pozvaný spoznávať vlastné vnútro, vnoriť sa hlboko do seba a vstúpiť do večnosti s Kristom, aby väčšmi chápal Zjavenie.

Nasledujúce kapitoly, nadväzujúc na opisy prípadov, podávajú akoby svedectvo celých dejín spásy. Počnúc úvahami o slobode človeka, láske Boha, ktorý sa necháva poznávať, až po výzvu, aby, keď sa čas naplní a priblíži sa Božie kráľovstvo (porov. Mk 1, 15), hľadel človek verný evanjeliu na Pána z tváre do tváre. Na tejto skutočnosti máme možnosť anticipovať už dnes, keď sa nám Kristus prítomný v Eucharistii ponúka a pozýva nás ku kontemplácii a častému prijímaniu sviatostí - viditeľných znakov neviditeľnej Božej milosti, ktorých sa nám prostredníctvom Cirkvi dostáva.

Druhá časť publikácie je zameraná väčšmi na človeka a jeho odpoveď na Božie volanie. Tu sa autor pozastavuje nad slobodnou vôľou a jej dôsledkami. Prepája svedectvo Starého a Nového zákona s potrebou správnej výchovy mladého človeka. Za vzor materstva, čistoty, modlitby a poslušnosti Božiemu slovu kladie Máriu, Božiu Matku a jej ženícha, svätého Jozefa.

Azda najpodstatnejšou, respektíve najaktuálnejšou témou publikácie je človek, jeho život a postoj k životu. Zastavenie sa a vnímanie Božieho hlasu je v uponáhľanom dnešku skôr luxusom ako samozrejmosťou. Dopriať si prepych z modlitby a poznávať svojho Stvoriteľa, stáť, počúvať, nechať sa niesť na pleciach Ukrižovaného v ťažkých dňoch je výzvou pre každého z nás. Hodnota človeka, ochrana jeho života už od počatia, predovšetkým v súčasnej spoločnosti, keď zažívame útoky na tradičnú rodinu, je v čase prenikania „kultúry smrti" jednou z najdôležitejších otázok dneška, pričom sa od kresťana očakáva, že sa jednoznačne má postaviť na stranu života.

Po prečítaní knihy Znamenie exorcistu si čitateľ uvedomí, že v popredí nestoja prípady posadnutosti, ale čitateľ sám. Jeho život, rozhodnutia, postoj, ktorý zaujme v konkrétnych životných situáciách, vzory sprevádzajúce jeho existenciu. Publikácia sa tak stáva akoby zrkadlom postaveným priamo pred človeka: „Čím si, ak nevieš, kto ťa utvoril, kto utvoril všetko, čo máš vôkol seba? Čím si, ak nevieš, z akej ruky pochádzaš?"