Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní založil v roku 1830 v Spojených štátoch Joseph Smith, syn vidieckeho učiteľa, hrobára a tiež veštca zažívajúceho početné náboženské vízie. Ako uvádzajú rôzne pramene, jeho matka sa zaoberala špiritizmom a mágiou. Pôvodne bola táto cirkev známa ako Cirkev Ježiša Krista (The Church of Jesus Christ) a mala iba šiestich členov. Po dvoch rokoch sa ale premenovala na Cirkev Svätých neskorších dní (The Church of the Latter-day Saints), aby napokon po určitom čase oba názvy spojila a prijala dnešný názov Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (The Church of Jesus Christ of Latter-day Saints).

V súčasnosti vo svete existuje mnoho skupín odvolávajúcich sa na proroctvá Josepha Smitha a jeho nástupcov. Medzi najznámejšie odnože patria: Reorganizovaná cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Reorganized Church of Jesus Christ of Latter-day Saints), Fundamentalistická cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Fundamentalist Church of Jesus Christ of Latter-day Saints), Zjednotení apoštolskí bratia (Apostolic United Brethren), Cirkev Prvorodeného plnosti časov (Church of the Firstborn of the Fulness of Times), Cirkev Prvorodeného (Church of the Firstborn), Cirkev Božieho Baránka (Church of the Lamb of God), Cirkev Novej zmluvy v Kristovi (Church of the New Covenant in Christ), Škola prorokov (School of the Prophets), Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní a Božieho kráľovstva (Church of Jesus Christ of Latter-day Saints and the Kingdom of God), Pravá a živá cirkev Ježiša Krista Svätých posledných dní (True and Living Church of Jesus Christ of Saints of the Last Days) a mnohé ďalšie. Okrem nich početné menšie mormónske odnože, ktoré sa odvolávajú na Knihu Mormónovu, z rozličných dôvodov úplne zanikli.

 

Kto bol zakladateľ?


Joseph Smith sa narodil roku 1805 v meste Sharon (Windsor County, štát Vermont, USA) ako štvrté z jedenástich detí vo veľmi chudobnej rodine. Vyrastal v ťaživej atmosfére, nie príliš akceptovaný svojimi súrodencami a najbližším okolím. Joseph bol človek s pomerne nízkou kultúrnou a intelektuálnou úrovňou. Jeho bratia ho často pokladali za negramotného. Preslávil sa tým, že si s veľkou ľahkosťou dokázal vymýšľať rôzne historky a rozprávania. V marci 1826 ho odsúdili za podvod potrestali pokutou za praktizovanie veštenia. Ako tínedžer mal možnosť stretnúť sa s rôznymi protestantskými denomináciami a načúvať ich učeniu. V dôsledku tejto skúsenosti sa začal spytovať sám seba, „ktorá cirkev je tá pravá a ku ktorej z nich sa má pripojiť?".1

Stúpenci považujú Josepha Smitha za najväčšieho vizionára a proroka, aký kedy na zemi žil. Dôkladnejšie štúdium jeho životopisu však vyvoláva množstvo pochybností, pokiaľ ide o hodnovernosť jeho poslania. Fawn Brodie vo svojej knihe Nikto nepozná moju históriu: Život Josepha Smitha, mormónskeho proroka (No Man Knows My History: The Life of Joseph Smith The Mormon Prophet) poznamenáva, že osvojenie si úlohy náboženského proroka bolo u Josepha Smitha postupným procesom. Začal ako veštec s krištáľovou guľou používajúci primitívne ľudové metódy mágie, v tom čase bežne prístupné, z ktorých väčšinu zanechal z dôvodu svojej transformácie na kazateľa - proroka. Zdá sa ale, že existuje hodnoverný dôkaz o tom, že keď sa rozhodol opísať tento svoj prerod v knihe Dejiny cirkvi (The History of the Church), úmyselne prekrútil svoju minulosť, aby si na verejnosti vybudoval povesť talentovaného mladého proroka majúceho značný a ustavične vzrastajúci počet stúpencov. Existovali svedectvá vzbudzujúce pochybnosti dokonca aj ohľadom autentickosti ‚prvej vízie‘, ktorú Joseph Smith zverejnil vo svojej oficiálnej histórii v roku 1820, keď mal štrnásť rokov.

 

Zjavenia Josepha Smitha


V roku 1820, pod vplyvom slov apoštola Jakuba: „Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju" (Jak 1, 5), mladý Joseph precítil, že má odísť do neďalekého lesa a modliť sa za svetlo pravdy. Tu však zažil démonický útok, počas ktorého sa ho zmocnila temnota. Následne nato sa mu, ako tvrdil, zjavil Boh, ktorý mu mal odhaliť pravdu o odpadnutí všetkých cirkví, z čoho vyplynulo, že sa Joseph nemôže pripojiť ku žiadnej z nich.

O tri roky neskôr, počas ďalšieho zjavenia, sa mu údajne zjavil anjel Moroni, ktorý mu povedal, že na neďalekej hore Cumorah, popri jednej z ciest do Manchestru v štáte New York, leží v zemi zakopaná tajomná kniha napísaná starodávnym reformovaným egyptským písmom na zlatých doskách. Podobne ako Biblia aj ona vraj hovorí o plnosti večného evanjelia a tiež o tom, ako Boh zaobchádzal s dávnymi obyvateľmi amerického kontinentu. Kniha, ktorá dostala pomenovanie podľa anjela Moroniho - Kniha Mormónova, bola vydaná 26. marca 1830 a v súčasnosti je najdôležitejším posvätným textom nielen pre Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ale i pre vyše 120 rozličných skupín, ktoré sa od nej odštiepili. Svetová kresťanská encyklopédia (World Christian Encyclopedia) od Davida B. Barretta sa zmieňuje o 90 cirkvách tejto sekty, Encyklopédia amerických náboženstiev (Encyclopedia of American Religions) od J. G. Meltona ich predstavila päťdesiat, a tie rozdelila do štyroch základných skupín: mormóni z Utahu, mormóni praktizujúci polygamiu, missourskí mormóni a početná skupina nezávislých mormónskych cirkví.2

 

Kniha Mormónova a základné vieroučné pravdy


V predhovore Knihy Mormónovej čítame, že táto kniha je svätým písmom porovnateľným s Bibliou. Najvýznamnejšou udalosťou, ktorú zaznamenala, je „osobná služba Pána Ježiša Krista medzi Nefitmi krátko po jeho vzkriesení. Kniha podáva náuky evanjelia, načrtáva plán spásy a hovorí ľuďom, čo musia spraviť, aby získali pokoj v tomto živote a večnú spásu v tom nastávajúcom." Joseph Smith sa o nej vyslovil: „Povedal som bratom, že Kniha Mormónova je najsprávnejšia zo všetkých kníh na zemi a že je základným kameňom nášho náboženstva a že sa človek dodržiavaním jej predpisov priblíži k Bohu väčšmi, než prostredníctvom ktorejkoľvek inej knihy."3

Avšak dôveryhodnosť Knihy Mormónovej bola už od samého počiatku spochybňovaná. Od svojho prvého vydania v roku 1830 bola modifikovaná až 3 913-krát. Tieto úpravy dôkladne zdokumentovali Jerald a Sandra Tannerovci, bývalí členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, ktorí sa neskôr stali známymi výskumníkmi mormonizmu, špeciálne histórie tejto cirkvi. Pravdivosť Knihy Mormónovej podkopáva aj moderná veda. Príkladom tohto tvrdenia môžu byť aj možnosti súčasnej archeológie, ktoré nie sú schopné potvrdiť pravdivosť tejto knihy, zatiaľ čo Biblia je jednou z najlepšie zdokumentovaných kníh v dejinách. Na rozdiel od Knihy Mormónovej väčšinu hôr, miest a regiónov uvedených v Biblii archeológovia rozpoznali.

Taktiež Josh McDowell a Don Stewart zaujali veľmi skeptický postoj ku Knihe Mormónovej a svoje závery zhrnuli do nasledovných bodov: a) žiadne mesto uvedené v tejto knihe nebolo identifikované; b) ani žiadne mená, ktoré kniha uvádza, sa nenašli v záznamoch nového sveta; c) v Amerike sa nenašli nijaké autentické hebrejské záznamy z čias Knihy Mormónovej; d) nenašli sa tu ani žiadne autentické egyptské záznamy či akékoľvek iné podobné egyptským, ktoré by mohli zodpovedať „reformovanému" egyptskému jazyku, o ktorom sa zmieňoval Joseph Smith; e) takisto sa nenašli ani žiadne staroveké kópie Knihy Mormónovej; f) v Amerike sa nenašiel ani akýkoľvek staroveký záznam, ktorý by čo i len naznačoval, že by pôvodní domorodí obyvatelia vyznávali židovskú alebo kresťanskú vieru; g) a nenašla sa ani žiadna zmienka o osobách, národoch či miestach uvedených v Knihe Mormónovej.4

Okrem Knihy Mormónovej a Biblie považuje Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní za posvätné aj dva ďalšie spisy: Náuka a zmluvy a Drahocenná perla. Náuka a zmluvy (Doctrine and Convenants) je zbierkou približne stopäťdesiatich zjavení (z nich približne jedna tretina sa mala udiať až po smrti Josepha Smitha) a obsahuje i základné vieroučné princípy, ktoré sú pre všetkých členov tejto mormónskej cirkvi záväzné. Drahocenná perla (The Pearal of Great Price) sa skladá z piatich kníh. Jedna z nich sa nazýva Články viery a obsahuje trinásť článkov tejto mormónskej cirkvi. Zostavil ich Joseph Smith, „prvý prorok novodobej éry" v reakcii na potreby dynamicky sa rozvíjajúcej cirkvi. Tieto princípy sú všeobecným súhrnom vierouky Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a ich znenie je nasledovné:

1. Veríme v Boha, večného Otca, jeho Syna Ježiša Krista a v Svätého Ducha;

2. Veríme, že všetci ľudia budú potrestaní za svoje vlastné hriechy a nie za priestupok Adamov;

3. Veríme, že zmiernou obetou Kristovou môže byť spasené celé ľudstvo dodržiavaním zákonov a nariadení evanjelia;

4. Veríme, že základné princípy a nariadenia evanjelia sú tieto: viera v Pána Ježiša Krista, pokánie, krst ponorením na odpustenie hriechov a vkladanie rúk na hlavu pre dar Svätého Ducha;

5. Veríme, že na to, aby človek kázal evanjelium a v jeho nariadeniach úradoval, musí byť povolaný od Boha zjavením a vkladaním rúk tých, ktorí majú plnú moc;

6. Veríme v rovnakú organizáciu, aká bola v pôvodnej cirkvi - a to apoštolov, prorokov, pastierov, učiteľov, evanjelistov atď.;

7. Veríme v dar jazykov, proroctva, zjavenia, videní, uzdravovania, vykladania jazykov atď.;

8. Veríme, že Biblia je Božie slovo, pokiaľ je správne preložená; veríme tiež, že Kniha Mormónova je Božie slovo;

9. Veríme všetkému, čo Boh zjavil, všetkému, čo teraz zjavuje, a veríme, že zjaví ešte mnoho pozoruhodných a dôležitých vecí týkajúcich sa Božieho kráľovstva;

10. Veríme v doslovné zhromaždenie Izraela a v znovuobnovenie desiatich kmeňov, že Sion (Nový Jeruzalem) bude vybudovaný na Americkom kontinente, že Kristus bude osobne panovať na zemi a že zem bude obnovená a nadobudne svoju rajskú slávu;

11. Domáhame sa práva ctiť všemohúceho Boha podľa svojho svedomia a žičíme všetkým ľuďom to isté právo, aby uctievali akokoľvek, kdekoľvek a čokoľvek podľa svojho svedomia;

12. Veríme, že sa máme podrobiť kráľom, prezidentom, vládcom a úradom nimi zriadených tým, že dodržiavame, ctíme a podporujeme zákony;

13. Veríme, že máme byť poctiví, verní, cudní, dobročinní a cnostní a že máme všetkým ľuďom činiť dobro. Dalo by sa povedať, že sa riadime učením apoštola Pavla: Veríme všetko, všetko dúfame, mnoho sme už vytrpeli a dúfame, že budeme schopní zniesť všetko. Vyhľadávame všetko, čo je cnostné, krásne, čo sa teší dobrej povesti alebo čo je chvályhodné.5

 

Ekonomická a politická moc


Štruktúra Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je založená na dvojakom kňazstve: na kňazstve Áronovom a Melchizedechovom.6 Mormóni veria, že 15. mája 1829, v blízkosti mestečka Harmony v Pennsylvánii, sa Josephovi Smithovi a jeho spoločníkovi Oliverovi Cowderymu zjavil Ján Krstiteľ a udelil im tzv. Áronovo kňazstvo, ktoré tomu, kto ho prijme, dáva právomoc hlásať evanjelium pokánia a krstiť. Následne nato sa obaja navzájom pokrstili v neďalekej rieke Susquehanna. Táto udalosť bola podľa nich predzvesťou znovuzriadenia kňazstva, ktoré bolo, ako sami mormóni tvrdia, „v čase odpadlíctva vzaté zo zeme". Čoskoro po tejto udalosti, vďaka ďalšiemu videniu, tentoraz od Petra, Jána a Jakuba prijali právomoc kňazstva Melchizedechovho.

V mormónskej cirkvi všetci muži v príslušnom veku (t. j. nad 12 rokov), ktorí absolvovali zodpovednú prípravu, môžu prijať Áronovo kňazstvo, aby pomáhali pri riadení cirkvi a aby slúžili druhým. Tí, čo sa stanú kňazmi, vedú cirkevný zbor, vykonávajú „posvätné obrady", medzi ktoré patrí krst, žehnanie sviatosti či konfirmácia, a do kompetencie mormónskeho kňaza spadá aj udeľovanie požehnania chorým.

Na čele Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní stojí prezident zvaný tiež „žijúci prorok", „vidiaci" alebo „zjaviteľ" (Božej vôle na zemi). Pomáhajú mu dvaja radcovia a dovedna tvoria Prvé predsedníctvo, ktoré spoločne s Kvórom dvanástich apoštolov spravuje cirkev po celom svete. Rade dvanástich apoštolov podlieha tzv. Prvé kvórum sedemdesiatnikov, tomu sú zase podriadené ďalšie kvóra sedemdesiatnikov, a tiež predsedníctva území a kolov (diecéz). Koly tvoria jednotlivé zbory a pobočky, ktoré vedú biskupi a prezidenti pobočiek.

Súčasným, v poradí už šestnástym prezidentom cirkvi je Thomas Spencer Monson,7 ktorý od roku 1985 pôsobil ako radca v Prvom predsedníctve (rade prezidenta cirkvi), ktoré je najvyšším cirkevným orgánom. Monson sa narodil 21. augusta 1927 v Salt Lake City. Roku 1948 absolvoval s vyznamenaním bakalárske štúdium podnikového manažmentu na Univerzite Utah a neskôr na Univerzite Brighama Younga získal magisterský titul. Práve táto univerzita mu v apríli 1981 udelila čestný titul doktor práv honoris causa. V roku 1948 sa Monson oženil s Frances Beverly Johnsonovou, s ktorou má tri deti, osem vnúčat a jedného pravnuka.

Prezident Monson má za sebou pozoruhodnú profesijnú kariéru vo vydavateľskom a tlačiarenskom priemysle. Od roku 1948 bol spájaný s Deseret News, denníkom vydávaným v Salt Lake City. Stal sa riaditeľom reklamného oddelenia tohto periodika a tiež Korporácie novinových agentúr. Neskôr ho vymenovali za manažéra obchodného oddelenia Deseret News Press, v tom čase jednej z najväčších komerčných tlačiarenských firiem na západe Spojených štátov. Neskôr sa stal dokonca aj jej generálnym riaditeľom a na tejto pozícii zotrval až do svojho vymenovania do Kvóra dvanástich apoštolov v roku 1963. V decembri 1981 ho prezident Ronald Reagan vymenoval do funkcie poradcu prezidenta pre súkromné zákonodarné iniciatívy. V roku 1998 Národná konferencia spoločenstiev a práva (bývalá Národná konferencia kresťanov a židov) Monsona ocenila za jeho „celoživotnú obhajobu, službu a zasvätenie pre štát Utah a zlepšenie ľudských práv".8

Polygamia, praktizovaná do roku 1890, existencia organizovaných mormónskych vojenských oddielov, spájanie politickej a náboženskej moci (v roku 1844 oznámil Joseph Smith svoju kandidatúru v prezidentských voľbách), slobodomurárske praktiky za chrámovou železnou oponou, toto všetko už od počiatku vzbudzuje mnohé kontroverzie. Dnes mormóni disponujú značným ekonomickým a politickým vplyvom. Štát Utah je v súčasnosti takmer úplne pod ich kontrolou a od konca druhej svetovej vojny vo všetkých nasledujúcich vládnucich ekipách - s výnimkou Jimmyho Cartera - bol prinajmenej jeden z ministrov mormón.9

Navyše sa mormóni hrdia i svojou exkluzivitou, keď tvrdia, že sú jedinou pravou cirkvou Ježiša Krista a že všetky ostatné cirkvi, najmä Katolícka, sa odklonili od pravdy evanjelia, ktoré vedome sfalšovali.10

 

Rodina


Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní rôznymi spôsobmi zdôrazňuje dôležitosť manželstva a rodiny. Vo vyhlásení Prvého predsedníctva z roku 1995 nájdeme nasledujúcu formuláciu: „Rodina je ustanovená Bohom. Manželstvo medzi mužom a ženou je základom jeho večného plánu. Deti majú právo na to, aby sa narodili v manželskom zväzku a boli vychovávané otcom a matkou, ktorí ctia manželské sľuby s bezvýhradnou vernosťou.

Šťastie v rodinnom živote je najpravdepodobnejšie možné dosiahnuť vtedy, keď je založené na učení Pána Ježiša Krista. Úspešné manželstvá a rodiny sú založené a udržiavané na zásadách viery, modlitby, pokánia, odpustenia, úcty, lásky, súcitu, práce a prospešných oddychových činností. Podľa božského vzoru otcovia predsedajú svojim rodinám v láske a spravodlivosti a sú zodpovední za to, že sa postarajú o životné potreby a ochranu svojich rodín. Matky sú predovšetkým zodpovedné za výchovu svojich detí. V týchto posvätných zodpovednostiach sú otcovia a matky povinní pomáhať si jeden druhému ako rovnocenní partneri. Postihnutie, smrť alebo iné okolnosti si môžu vyžiadať individuálne úpravy. Keď je to potrebné, majú pomoc poskytnúť ďalší príbuzní."11

Jedným z charakteristických bodov mormónskeho učenia je náuka o večnom trvaní manželstva. V istej brožúre zaoberajúcej sa touto témou sa píše: „Členovia Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní majú možnosť uzavrieť večné manželstvo, ktoré je ‚na čas a na celú večnosť‘, nielen ‚kým nás smrť nerozdelí‘. Na základe Kristovho prísľubu daného Petrovi: »Dám ti kľúče od nebeského kráľovstva; čo zviažeš na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané aj v nebi« (Mt 16, 19) sú večné manželstvá uzatvárané Božou právomocou. Večné manželstvá sú platné taktiež v budúcom živote, vďaka čomu rodinný zväzok môže existovať večne. Podmienkami pre večný sobáš sú chrám (alebo Dom Pána), ktorý je miestom, kde sa sobáš uskutočňuje; osobná pripravenosť, ktorou je život manželov založený na kresťanských princípoch; a kňazská právomoc. Možnosť uzavrieť túto večnú zmluvu sa vzťahuje na všetkých členov rodiny a podmienky sú rovnaké pre všetkých."12

 

Zákon desiatku


Takzvaný zákon desiatku predstavuje hlavný zdroj príjmov pre neustále dynamicky sa rozvíjajúcu Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. V súčasnosti každý jej člen dobrovoľne prispieva jednou desatinou svojho príjmu pre potreby cirkvi. Mormóni sú presvedčení, že takýmto spôsobom „Pán financuje svoju cirkev". Takto získané finančné prostriedky cirkev používa predovšetkým na výstavbu chrámov, zhromaždovacích domov a iných budov, na financovanie správy cirkvi a svojho misionárskeho programu, poskytovanie učebných a ďalších materiálov, chrámovú prácu, genealógiu, ako aj ďalšie cirkevné aktivity a vzdelávacie ciele.

Mormóni často radi zdôrazňujú biblický význam odovzdávania desiatkov. Názorným príkladom poukazujúcim na biblické korene tejto praxe je intervencia Malachiáša, skrze ktorého Boh pripomenul svojmu ľudu zákon desiatku a prisľúbil požehnávať tých, ktorí chcú poctivo platiť túto sumu: „Prinášajte celé desiatky do zásobárne. Keď bude potrava v mojom dome, potom ma vyskúšajte - vraví Hospodin zástupov -, či vám neotvorím okná nebies a nevylejem na vás nadmieru požehnania. A bude po nedostatku." (Mal 3, 10)

 

Mormóni v Poľsku


Stretnúť ich možno na uliciach našich miest. Nosia väčšinou čierne elegantné obleky a na prsiach majú pripnutú vizitku informujúcu, že máme do činenia s členmi Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Sú milí, usmievaví, pozitívne naladení voči životu, svetu a ľuďom. Ochotní nadviazať diskusiu. Zdá sa, ako keby mali práve teraz čas. Ponúkajú nám rôzne letáky a brožúry, pre záujemcov o štúdium angličtiny zase bezplatné lekcie v malých skupinkách. Ba tým, čo prejavia hlbší a trvalejší záujem, dokonca ponúknu možnosť vycestovať do Spojených štátov.

V Poľsku má sekta niekoľko stredísk. Do tejto krajiny mormonizmus prenikol v roku 1922 pričinením Fritza Fischera, obyvateľa Zelwagov, obce ležiacej medzi Mikolajkami a Mragovom. V roku 1926 zavítala do Poľska prvá oficiálna mormónska misia. V júli 1929 tu posvätili prvú mormónsku kaplnku. Roku 1971 bola mormónska obec v dôsledku viacerých problémov formálne rozpustená. O šesť rokov neskôr, v roku 1977, však zdecimovaní poľskí mormóni, žijúci hlavne na severe krajiny, dosiahli registráciu svojho vierovyznania ako náboženského spoločenstva. Avšak skutočná reaktivácia mormonizmu nastala až po roku 1989. Ústredná a v súčasnosti taktiež jediná mormónska kaplnka sa nachádza vo Varšave. V iných poľských mestách sekta na svoje ciele prenajíma rôzne sály a súkromné byty, v ktorých prebiehajú školenia misionárov, stretnutia so záujemcami, ako aj nedeľné pobožnosti. Táto sekta, podobne ako mnoho iných siekt, počas náboru nehovorí ľuďom o sebe celú pravdu. Informácie podávané záujemcom sú často skreslené a niekedy dokonca i nepravdivé.

Je potrebné podotknúť, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní sa napriek výraznej kritike zo strany tradičných kresťanských cirkví rozvíja veľmi dynamicky. K tejto celosvetovej spoločnosti sa dnes hlási približne 13 miliónov členov,13 z ktorých takmer polovica žije v Spojených štátoch, a okolo 60 000 misionárov, ktorí ju navonok reprezentujú, možno stretnúť v 162 krajinách sveta. Tí s cieľom šíriť svoju pravdu rozdávajú Knihu Mormónovu, ktorej náklad presiahol už 100 miliónov výtlačkov vydaných v 93 jazykoch. Mormóni majú po celom svete v prevádzke 115 chrámov a ďalších trinásť je vo výstavbe. Okrem toho vlastnia veľký počet tzv. zhromaždovacích domov, v ktorých sa každú nedeľu stretávajú členovia a návštevníci, aby načúvali prednáškam a slávili sviatosti.14

Súčasným prezidentom Poľskej mormónskej misie sídliacej vo Varšave je Američan Stanford W. Nielson, ktorý v tejto funkcii nahradil Torbena Engbjerga. Nielson má 56 rokov a narodil sa v meste Mesa v Arizone, dnes však žije v Las Vegas v Nevade.

Členovia mormónskej cirkvi sa už mnoho rokov angažujú v rozličných charitatívnych a sociálnych projektoch. Mormóni pomáhajú v núdzi predovšetkým svojim členom, ale ako radi zdôrazňujú, humanitárnu pomoc poskytujú taktiež iným ľuďom po celom svete, bez ohľadu na ich vierovyznanie, farbu pleti či národnosť. Faktom je, že po skončení druhej svetovej vojny Európania, bez rozdielu svojej náboženskej príslušnosti, dostali jedlo, šatstvo a iné potreby, a to nielen od európskych mormónov, ale aj od mormónov žijúcich na iných kontinentoch. Humanitárnu pomoc mormóni podľa ich oficiálnych údajov poskytli ľuďom zo 147 krajín a každoročne predstavuje niekoľko desiatok miliónov dolárov.

Na svojej internetovej stránke mormóni zoširoka opisujú predovšetkým pomoc poskytovanú deťom. Jeden z titulkov znie: Splnenie aspoň malých snov - Cirkevná akcia na pomoc v Zelwagoch. Pod obrázkom usmievajúceho sa malého chlapca si môžete prečítať informácie o danej kampani: „Osem rokov pomáhame rodinám nachádzajúcim sa v ťažkej finančnej situácii žijúcich v obci Zelwagi, neďaleko mesta Mikolajky, a v jeho okolí. Už po niekoľko rokov sú predmetom tejto pomoci potravinové balíčky. Každý rok pred Vianocami sme rozdali stovky kilogramov potrebných produktov. (...) Pomáhame nielen potravinami, ale aj podporou rôznych aktivít organizovaných Kultúrno-osvetovým strediskom v Zelwagoch, ktoré v priestoroch niekdajšej školy usporadúva rad zaujímavých podujatí zameraných na deti, mládež a dospelých. Pred dvoma rokmi sme priviezli vybavenie pre tamojšie predškolské zariadenie a minulý rok sme sa zase zamerali na deti vo veku šesť až osem rokov. Chceme, aby táto akcia rástla spoločne s deťmi - preto sme v roku 2009 zabezpečili niečo atraktívne pre deti vo veku deväť až jedenásť rokov. Boli to predmety výbavy ochotníckeho divadla, ktoré pre deti v tomto veku organizuje Združenie. Do Zelwagov sme priniesli takisto niekoľko stoviek knižiek, ktoré pre svojich rovesníkov vyzbierali deti zo Základnej školy Jana Twardowského vo Varšave, za čo im srdečne ďakujeme. Naša akcia je možná vďaka štedrým darcom a nasadeniu dobrovoľníkov."15 Uvedený príklad je názornou ukážkou odhodlania zaangažovanosti mormónskej cirkvi v sociálnom živote miestnych komunít. Charitatívna pomoc sa prostredníctvom rôznych cirkevných inštitúcií poskytuje od samého vzniku mormónskej cirkvi, čo si zaiste zaslúži uznanie.

Avšak ak zhrnieme doposiaľ povedané, je potrebné poznamenať, že Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, a to i napriek mnohoročnému maximálnemu úsiliu o spoločenskú akceptáciu, naďalej zjavne vzbudzuje skôr verejnú skepsu a nedôveru ako všeobecné uznanie. Niet pochýb o tom, že v jej radoch možno stretnúť mnoho správnych ľudí, ktorí vo svojich srdciach prechovávajú ušľachtilé ideály a ktorí chcú žiť v súlade s najvyššími etickými a morálnymi normami, no sociálne vnímanie tejto cirkvi má prevažne negatívny charakter. A to aj z nasledovných príčin:

Jednak sú to samotné dejiny cirkvi, ktorá sa odvoláva na kontroverzné súkromné zjavenie Josepha Smitha; taktiež ide o nehodnovernosť základného zdroja mormónskej autority, t. j. Knihy Mormónovej (tzv. Ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi), ktorej textová analýza a nedostatok pôvodných rukopisov výrazne potvrdzuje jej ľudský pôvod. Toto dielo je skôr plagiátom Biblie a súhrnom Smithových osobných fantázií, než nejakým skutočným božským zjavením. Ďalší rozpor sa týka úlohy mormónskych prorokov a ich v priebehu času meniacich sa proroctiev.

Okrem toho pochybnosti vyvoláva i hermetickosť cirkevnej štruktúry a učenia a taktiež negatívny postoj k iným náboženstvám a kresťanským cirkvám Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní klasifikuje ako kontroverzný súdobý americký kult so silným politickým vplyvom. Bývalí členovia tejto mormónskej cirkvi vypovedajú, že počas svojho pobytu v sekte boli prinútení k neplatenej práci pre cirkev a po vystúpení z jej radov ich zase opakovane sledovali ich niekdajší cirkevní predstavení, respektíve ľudia na to špeciálne určení. Ale aj verní členovia cirkvi sú vystavení častej intenzívnej vnútrocirkevnej kontrole. Mnohé kontroverzie vzbudzujú rovnako náboženské praktiky a súčasné symboly mormónskej cirkvi, ktoré nadväzujú na pohanské a slobodomurárske obrady. Taktiež v súvislosti s mormonizmom treba spomenúť, že vo svete v súčasnosti pôsobí veľký počet mormónskych odnoží, z ktorých viaceré sú obviňované z toho, že dodnes praktizujú polygamiu a zneužívajú na to svojich členov, a to dokonca vrátane detí a mladistvých.

 

Poznámky:

 
1 Gordon, M. J.: Encyclopedic Handbook of Cults in America, New York 1986

2 Cammans, H. M.: Sekten - Ein Ratgeber, Düsseldorf 1997

3 Kniha Mormónova: Ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi vydaná v Nemecku roku 1981

4 Mc Dowell, J., Stewart, D.: Oszukani: W co wierza kulty i jak przycia gaja wyznawcow? Pojednanie, Lublin 1994

5 Drahocenná perla. In: Náuka a zmluvy: Drahocenná perla, Salt Lake City 1989, s. 55

6 Nižšie kňazstvo sa nazýva Áronovo a nesie meno po starozákonnom prorokovi a prvom židovskom veľkňazovi Áronovi. Jeho nositeľ má právomoc hlásať evanjelium pokánia a vykonávať obrad krstu. Vyššie kňazstvo sa nazýva Melchizedechovo a tomu, kto je jeho nositeľom, udeľuje právomoc viesť cirkev a vykonávať všetky posvätné obrady, vrátane darovania daru Svätého Ducha - pozri https://www.mormoni.sk/informacie-o-cirkvi/historia-cirkvi/znovuzriadenie.html

7 Oficiálne bol Thomas Spencer Monson povolaný do služby prezidenta Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní 4. februára 2008. V tejto funkcii vystriedal Gordona Bitnera Hinckleyho, ktorý stál na čele cirkvi dvanásť rokov a ktorý zomrel v pokročilom veku 97 rokov. Od okamihu svojho zvolenia sa stal Monson zároveň prorokom cirkvi.

8 http://www.mormoni.pl

9 Barker, E.: Nowe Ruchy Religijne, Kraków 1997

10 Pawłowicz, Z.: Kościół i sekty w Polsce, Gdańsk 1992

11 Toto vyhlásenie prečítal vtedajší prezident Gordon B. Hinckley ako súčasť svojho posolstva na Generálnej konferencii Združenia pomoci, ktoré sa konalo 23. septembra 1995 v Salt Lake City v Utahu.

12 Vernette, J.: Sekty, Warszawa 1998; Ships, J.: Mormonism: The Story of New Religious Tradition, Salt Lake City 1984

13 Odhady sa ale rôznia, niektoré hovoria až o 14, ba dokonca 15 miliónoch členov tejto cirkvi.

14 http://www.mormoni.pl

15 Tamže