SOUL – Vyše 6 000 juhokórejských policajtov dnes podniklo mohutný záťah v sídle náboženskej komúny, kde podľa agentúry Reuters dúfali nájsť doteraz utekajúceho miliardára Ju Pjong-una (na snímke). Práve jemu údajne patrí firma prevádzkujúca trajekt Sewol, pri ktorého potopení 16. apríla zahynulo vyše 300 ľudí. Traja stúpenci cirkvi boli zadržaní a obvinení z napomáhania pri úteku. Členovia komúny nazvanej Evanjelická baptistická cirkev policajtov do svojho komplexu asi dve hodiny jazdy od Soulu vpustili až po krátkom konflikte, počas ktorého niektorí spievali náboženské piesne a iní vinili vládu z perzekúcie. Komúna sídli na ploche asi desiatich futbalových ihrísk a policajti postupne prehľadávali všetky budovy.

V Južnej Kórei sa v utorok začal ostro sledovaný proces s kapitánom trajektu a 14 členmi jeho posádky. Najvážnejšie obvinenia vznesené proti kapitánovi a trom ďalším znie: „vražda spôsobená úmyselným zanedbaním povinnosti". Ju Pjong-una polícia stíha v súvislosti s obvinením zo sprenevery, zanedbania povinností a daňových únikov v neprehľadnej sieti podnikov sústredených okolo investičnej firmy I-One-I, ktorú vlastnia alebo vlastnili jeho synovia a ktorá okrem iného prevádzkovala lodnú spoločnosť Chonghaejin Marine, ktorej patril trajekt Sewol.

Evanjelická baptistická cirkev je niekedy nazývaná ako Sekta spásy. Jej členovia vraj Pjong-una oslovujú „Mojžiš". To ale oni sami popierajú. Cirkev sa dostala do centra mediálnej pozornosti v roku 1987, keď sa 32 ľudí údajne spojených s odštiepeneckou skupinou sekty našlo mŕtvych na pôde jednej továrne blízko Soulu. Podľa úradov išlo o hromadnú samovraždu.

Kórejsko-nemecký filozof Han Bjung-čul, profesor na Univerzite umení v Berlíne a autor knihy Spoločnosť únavy (Müdigkeitsgesellschaft), napísal 26. apríla v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung, že potopenie trajektu Sewol (na snímke) bolo tragickým dôsledkom dehumanizácie spoločnosti, ktorej zdrojom je neoliberalizmus. V Južnej Kórei vyvolala Spoločnosť únavy isté pozdvihnutie, modernú spoločnosť tu totiž väčšinou považujú za „spoločnosť výkonu". Podľa Hana sú dnes ľudia schopní upracovať sa na smrť, alebo sa priviesť na pokraj úplného vyčerpania, hoci ich k tomu nikto nenúti. Informáciu priniesol finmag.penize.cz. V spomínanom článku s názvom Všetci sme na jednej lodi Han píše, že z tragédie Sewolu „nemôžeme viniť nepozornosť posádky, nedostatok profesionalizmu, ani špecifiká Južnej Kórey. Tá tragédia je metaforou modernej spoločnosti."

Han pripomína, že juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje označila kapitána trajektu za „vraha", avšak namieta: „Tým, kto je za tragédiu zodpovedný predovšetkým, je predchodca dnešnej prezidentky I Mjong-bak, ktorý v krajine presadzoval neoliberálnu politiku." Han podotýka, že ešte v roku 2009 bola maximálna životnosť osobných lodí stanovená zákonom na dvadsať rokov. Prezident I, ktorý krajinu viedol medzi rokmi 2008 a 2013, ale v rámci svojich opatrení „naklonených biznisu" lehotu predĺžil na tridsať rokov. „Táto politika zameraná na výkonnosť biznisu dramaticky zvýšila riziko nehôd," uzatvára Han.