Nik nemôže spochybniť fakt, že Ježiš Kristus je ten,
o ktorom sa vo svete najviac diskutuje. Mnohí sa odvolávajú na jeho
autoritu, rozprávajú o jeho výnimočnosti či božskosti, ale ak by sme dnes
položili ľuďom otázku, za koho ho pokladajú, zrejme by sme sa dočkali veľmi
rôznorodých odpovedí. Podobne, ako to bolo i v minulosti. Celými
dejinami, počínajúc Kristovým narodením, sa tiahne niť rozličných heréz
a každá z nich videla Ježiša v inom svetle: jedni hlásali, že
nie je Bohom, ale iba človekom (arianizmus), iní naopak, že má iba jednu,
a to božskú prirodzenosť (monofyzitizmus) či vôľu (monotheletizmus).
Apollinarizmus učil, že Ježiš má iba ľudské telo, ale Božieho ducha
a rozum. Konštantínopolský patriarcha Nestor zase tvrdil, že sú v ňom
obe podstaty - božská i ľudská - navzájom nezávislé a že keď trpel na
kríži, trpel iba ako človek, nie ako Boh. Ešte vyhrotenejšiu náuku hlásal
doketizmus, podľa ktorého mal Ježiš počas svojho pozemského života iba zdanlivé
ľudské telo, preto jeho utrpenie na kríži nebolo skutočné. Podobne gnostici
vidia v Ježišovi a Kristovi dve odlišné bytosti: podľa nich bol Ježiš
do svojho krstu iba obyčajným človekom a až počas krstu do neho vstúpil
Kristus, slnečný Logos, Lúč stvorenia, ktorý je ako energia príčinou vzniku
všetkých existujúcich javov. Tento Kristus ho však pred jeho ukrižovaním
opustil.
Ale nielen medzi kresťanmi sa viedli spory o tom, kto
je vlastne Ježiš Kristus. O židoch je známe, že ho ako mesiáša dodnes
odmietajú uznať (výnimkou sú tzv. mesiášski židia). Islam ho síce považuje za
jedného z najväčších Božích poslov a prorokov, ale už ho nekladie na
roveň Boha. Osobité postavenie má Ježiš v mystickej vetve islamu,
v súfizme, kde sa považuje za vzor askézy a zjednotenia s Bohom.
V hinduizme a budhizme sa o Ježišovi veľa nevraví. V súčasných
hinduistických smeroch, ktoré sa rozširujú na Západe, sa prezentuje ako veľký
duchovný majster, ba niektorí sú presvedčení, že je to avatár - inkarnácia boha
Višnu, resp. Krišnu, alebo že Krišna a Kristus sú tou istou osobou, ale to
snáď iba preto, aby ich angažovaní stúpenci zmiatli dôverčivých, neistých a už i tak pomerne dezorientovaných kresťanov.
Pohľadov na Ježiša je i v súčasnosti skutočne mnoho.
Jedni tvrdia, že bol iba výnimočnou historickou osobnosťou, Jehovovi svedkovia
ho považujú za prvú stvorenú bytosť a za archanjela Michaela, nehovoriac
o početných tzv. gnostických či apokryfných evanjeliách, ktoré ohlasujú
Krista úplne odlišne ako tradičné cirkvi. Zo všetkých strán teda na nás
doliehajú mnohokrát protichodné náhľady, ktoré svedčia o tom, že tento
svet je duchovne hlboko roztrieštený, až chaotický. Je neľahké sa v ňom
orientovať. A aj keď ako kresťania vychádzame
z Nicejsko-carihradského vyznania viery a denne čítame Sväté písmo, i
nám Ježiš adresuje tú istú otázku ako apoštolom: A za koho ma pokladáte
vy? Úprimne na ňu odpovedať nie je ale vôbec jednoduché. „Nie každý, kto mi
hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu
môjho Otca," napomína Ježiš svojich poslucháčov. Preto sa nazdávam, že ak
v nás a našich činoch skutočne prebýva Kristov duch, potom i náš
vnútorný pohľad na neho bude jasný a správny. Nezávislý od toho, čo si
o ňom myslí tento tápajúci svet.
biblické slovo
A za koho ma pokladáte vy?
BORIS RAKOVSKÝ
Ježiš sa vybral aj s učeníkmi do dedín pri Cézarei
Filipovej. Cestou položil učeníkom otázku: Za koho ma ľudia pokladajú?
Odpovedali mu: Za Jána Krstiteľa, jedni za Eliáša a iní za jedného
z prorokov. On sa ich opýtal: A za koho ma pokladáte vy? Peter mu
odpovedal: Ty si Kristus! No Ježiš im dôrazne prikázal, aby o ňom pred
nikým nehovorili. (Mk 8, 27–30)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 4775x