Prejavy pripisované Duchu Svätému
Približne
dve hodiny po začiatku bohoslužobného zhromaždenia pristupuje senior pastor KSM
v Banskej Bystrici Jaroslav Kříž k osobe sediacej v prvom rade,
položí na jej hlavu svoju ruku a ona sa vzápätí začína bujaro smiať,
kričať, až napokon zostáva ležať na zemi. Tieto neobvyklé prejavy Kříž následne
vysvetľuje zhromaždeným veriacim takto: „Haleluja. Toto nie je čarovanie, lebo
tam, kde je radosť, tam nie je čarovanie. Ľudia napríklad hovoria, môžu si
myslieť, že v cirkvi manipulujeme. Keď je tam radosť, tak tam nie je
manipulácia. Bijem ho po hlave? Nie. S cieľom čarovania? S cieľom
dobro dávania. To je veľký rozdiel. Čiže kráľovstvo Božie je spravodlivosť,
pokoj a radosť a keď pastor položí svoju ruku na tohto brata, tak
začína byť naplňovaný radosťou. Prečo? Lebo pastor je pomazaný a on to
uznal."4
S uvedenými
a ďalšími prejavmi, ktoré budeme prezentovať v tomto článku, sa
v katolíckej, pravoslávnej alebo niektorej z protestantských cirkví
počas bohoslužobných zhromaždení nestretávame. O to prekvapujúcejšie sa
môže zdať, že duchovní vodcovia KSM považujú takéto prejavy za normatívny jav,
ktorý by mal byť bežnou súčasťou bohoslužobných zhromaždení a kresťanského
života.
V pentekostálnom
hnutí je dôležitou formou náboženského diskurzu osobné svedectvo. Začnime teda
relevantnou svedeckou výpoveďou pastora Dupana: „Preto ja mám rád, keď so mnou
myká, keď jednoducho sa trasiem, keď sa smejem, keď padám, keď behám, keď
skáčem, keď kričím - jednoducho je to fantastické. Prečo? Lebo vždy pritom
niečo zažijem. A viete, ako sa mi to stalo? Nemal som také prejavy, ale
hľadal som Boha. Proste rozmýšľal som nad tým, že ako to je, Pane?
A chodieval som sa modliť von na jeden kopec. Vtedy som ešte býval na
Horehroní a tam som si vždy vyhliadol nejaké pekné miesto v prírode
a raz, ako som sa modlil, modlil, modlil, tak zrazu to na mňa prišlo.
Teraz si zober, ja som nevedel, čo mám robiť. Teda sám zo seba som bol hotový,
že zrazu sa trasiem. Čo toto je? Potom sa smejem, potom plačem, potom zrazu som
sa ocitol na zemi atď. A najhoršie na tom bolo to, že keď som prišiel na
našu skupinku, vtedy sa nás tam stretávalo nejakých päť, začal som sa modliť
a všetci sa zrazu začali napĺňať Svätým Duchom - začali sa triasť, začali
tam robiť čudné veci."5
V tomto
krátkom vyjadrení sa uvádza viacero zvláštnych prejavov pripisovaných Duchu
Svätému a zaujímavé je všimnúť si tiež dôraz na zážitkovú spiritualitu,
ako aj súvislosť medzi prejavmi Ducha a konceptom napĺňania sa Duchom
Svätým.
Napĺňanie sa Duchom Svätým
KSM kladie
vo svojom učení a praxi mimoriadne silný dôraz na skúsenosť „napĺňania sa
Duchom Svätým", ktorého priamym následkom sú vyššie uvedené „prejavy Ducha",
alebo presnejšie - vonkajšie fyzické prejavy človeka na vnútorné pôsobenie
Ducha Svätého. Tieto sa zvyknú tiež spájať s „extatickým stavom", do
ktorého má človeka uvádzať Duch Svätý: „Však určite ste už videli také prejavy,
že niekoho napríklad švaclo o stoličku a teraz jednoducho všetci (si
pomyslíte, že) určite sa mu niečo stalo - on sa zodvihne a nič, žiadna modrina,
žiadna bolesť, nič proste. Úplne je v poriadku. Prečo? Lebo je ako keby
pod narkózou ten človek, alebo je akoby necitlivý na úder, na dotyk, lebo Svätý
Duch ho tak naplní, že znecitlivie jeho telesné zmysly, všetko a teraz ten
človek zažíva extatický stav. A preto napríklad aj opitý, keď spadne, on
to necíti ako hroznú vec, ale on sa pováľa v blate, zodvihne sa a ide
ďalej. A to, že príde domov a rodina je zhrozená, aký je špinavý, to
je druhá vec, ale jemu je dobre, on to nerieši. Čiže jemu je fajn. Prečo? Lebo
on necíti tie veci tak, lebo je vypnutý. Jeho zmysly sú vypnuté, sú akoby
omámené. A preto aj Svätý Duch, keď príde, tak on určitým spôsobom ťa chce
vypnúť z tej tvojej sebakontroly a z takej kontroly, že ty máš
pod kontrolou svoj život."6
Naplnenie
Duchom Svätým a stav extázy sa v KSM prirovnáva k stavu
intoxikácie alkoholom alebo drogami. Za pôvodcu takéhoto stavu sa zvykne
označovať tretia osoba Najsvätejšej Trojice, ktorá ho sprostredkúva
a vlastne tak prináša „kúsok neba" na zem: „Takže pozri sa, Svätý Duch je
takisto taký, ktorý chce tvoj život dostať do určitej extázy. Toto teraz budem
veľa používať na tomto zhromaždení, lebo ľudia v rámci kresťanskej viery
nie sú naučení na extatické stavy, lebo proste to nechápu, že to je ako
v súvislosti s Bohom. (Čo) si myslíte, že Boh v nebi sa ako
správa? Áno, jak opitý. Normálne má extatické stavy, že z toho budeš
prekvapený. Že normálne tam nebude normálna chôdza občas, úplne tam bude taká
atmosféra, že extatická atmosféra, to znamená, ako keď sa človek napríklad
nadroguje alebo nafetuje."7 Dupan ďalej ozrejmuje, že hoci „Svätý
Duch nie je ako marihuana, nie je ako droga, ale predsa ťa vie nadrogovať,
predsa má také isté účinky spoločenstvo s ním, že si ako nadrogovaný, že
si ako nafetovaný, že si ako opitý, ale pritom ti to neškodí a pritom si
šťastný".8
Biblické zdôvodňovanie zvláštnych prejavov
Vo svojej
vyučovacej kázni Dupan ponúka základný zoznam a biblické zdôvodnenie
prejavov Ducha: opitosť (Sk 2, 12-15; Ef 5, 18), kričanie (Sk 8, 7; Zj 7,
9-10), radosť (Sk 8, 7-8), skákanie (Sk 3, 6-8; 2 Sam 6, 14-16), plač (Sk 20,
36-37) a padanie (Zj 1, 10). Predstavitelia KSM podobne ako
neocharizmatickí kazatelia zo zahraničia používajú na zdôvodnenie
a podporu kontroverznej praxe tieto a ďalšie vybrané biblické pasáže.
Autorita Biblie je invokovaná ako nevyvrátiteľný dôkaz na podporu tejto praxe:
„Takže pozrite sa, je to biblické, takéto opitie? Je. Je to v Biblii? Je
to v Biblii. Preto nech to nie je pre teba nenormálne, keď vidíš na bohoslužbe,
že sa niekto tacká, že s ním všelijako kyvoce, že má podobné prejavy ako
opitý, že sa smeje tak nepríčetne, tak nekontrolovateľne, že sa to prejavuje
akoby bol opitý, nadrogovaný, omámený atď., lebo toto spôsobuje Svätý Duch.
Čiže dneska dávam základy k prejavom Svätého Ducha, aby každý vedel, že čo
sa deje na bohoslužbe, keď sa deje a keď sa bude diať, a zároveň aby
si po tom i ty túžil, aby sa to dialo i v tvojom živote, lebo
uvidíš, že nebudeš ľutovať, nič tým nestratíš, naopak, len získaš."9
Tiež
niekoľko biblických veršov z Prvého listu apoštola Pavla Korinťanom (1 Kor
1, 25; 2, 9 a 14) býva citovaných v súvislosti so zdôvodňovaním
predmetnej praxe. Na ilustráciu možno uviesť narábanie s biblickým textom:
„Božie bláznovstvo je totiž múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia
ako ľudia." (1 Kor 1, 25) Dupanova interpretácia je nasledovná: „Tu vidíte, že
Biblia hovorí o tom, že Boh robí také veci, ktoré ľuďom pripomínajú určité
bláznovstvo, alebo vyzerajú ako bláznivé. Ale Biblia hovorí, že to bláznivé Božie
je múdrejšie ako ľudia a to slabé Božie je silnejšie ako ľudia. Vieš, ak
si už videl niekoho riadne naplneného Svätým Duchom tak, že sa zo zeme nevládal
zodvihnúť, ale proste sa rehotal nepríčetne - ako kobyla napríklad a všetci sa
pozerali, že čo mu je proste, že z čoho sa tak rehoce, alebo proste sa
triasol ten človek, alebo zažíval rôzne takéto prejavy vecí, alebo začal behať
dookola, že nikto nechápal, že čo to robí. Tak jednoducho toto je presne to, že
o tomto Biblia hovorí, že toto je to bláznivé Božie, ktoré je múdrejšie
ako to, čo chcú ľudia, ako to, čo ľudia považujú za múdre. A preto
i ty buď taký človek, že to bláznivé Božie prijmeš za dobré do svojho
života, lebo charizmatické prejavy Svätého Ducha nikdy nebudú pre triezvych
ľudí, ale pre opitých. Čiže pre takých, ktorí sa dokážu opiť zo Svätého Ducha,
ktorí vedia, že čo to je opitosť zo Svätého Ducha, ktorí to už zažili
a ktorí s tým majú skúsenosť, že Svätý Duch v ich živote už
takto pôsobí a že nežijú len tak triezvo, ale že sa nechajú Svätým Duchom
vždy z času na čas naplniť, občerstviť a že toto im veľmi dobre robí, lebo
ich to vypne napríklad, dostanú sa akoby pod narkózu - zrazu nič necítia."10
Exkluzivistické sebaponímanie
Predstavitelia
KSM vítajú prítomnosť bizarných prejavov na bohoslužobných zhromaždeniach
a považujú ich za niečo, čím sa ako „prebudenecká cirkev" zásadne odlišujú
od „mŕtvych cirkví". Sú presvedčení, že ako spoločenstvo zažívajú Božie
navštívenie, ktoré je pre súčasnú cirkev zasľúbené v Biblii a prináša
blahodarný účinok pre tých, ktorí sa pre Božie pôsobenie otvoria. Kříž
vysvetľuje, že „skutočné prebudenie nie je veľmi pekné" a je spojené
s „množstvom zmätkov" a súčasne nabáda veriacich, aby sa bohoslužobné
zhromaždenia vyznačovali nie „kostolným poriadkom", ale „charizmatickým
neporiadkom".11 Podobne Dupan tvrdí, že vôľou Ducha Svätého pre
veriacich KSM je, aby neboli „nejaký ten tradičný, nejaký Boží ľud, ktorý sa
zíde, muchy počujeme bzučať a nič sa nedeje, a tak, ako sme prišli,
tak aj odídeme. Ale pekne sa máme pováľať, zasmiať, potriasť, podupotať, odísť
úplne v extatickom stave."12
Jednou
z praktík prítomných počas bohoslužobných zhromaždení KSM je
povzbudzovanie veriacich k spoločnému vyznávaniu, respektíve
k opakovaniu kratších alebo dlhších vyhlásení predriekaných duchovnou
autoritou. Kříž napríklad nabáda zhromaždených veriacich, aby nahlas vyhlásili:
„Som milovník Svätého Ducha. Milujem Ježiša, ale milujem aj Svätého Ducha,
hovorenie v jazykoch, padanie. V zhromaždení môžeme hovoriť
v jazykoch, radi sa naplňujeme, keď niekto spadne - tešíme sa."13 Pastor KSM v Liptovskom Mikuláši Mário Ovčar tiež radikálne porovnáva ráz
prostredia vo vlastnom zhromaždení s prostredím v kostole: „A je
tu silná charizmatická atmosféra, nezabudni. Náboženská atmosféra je taká tichá,
trápna. Kde je kráľovstvo Božie, tam je radosť, jasot, plesanie, sila. Duch
Svätý je duch sily. V náboženskej atmosfére, keď sa v kostole
stretnú, kde sú kosti mŕtvych, rozumieš, tam je mŕtvolná (atmosféra), tam je
duch smrti."14
Interpretácia prejavov a rozsudzovanie
Čo sa
vlastne deje na bohoslužobných zhromaždeniach KSM? Odpoveď na túto otázku bude
závisieť od toho, komu ju položíme. Antropológovia nám pravdepodobne ponúknu
inú odpoveď ako psychológovia, a tí zase inú ako sociológovia, religionisti
alebo odborníci na nové náboženské hnutia. Tieto odpovede môžu byť
v rôznej miere komplementárne alebo kontradiktórne. Hoci každý
z vyššie uvedených prístupov môže obohatiť naše porozumenie predmetného
fenoménu, v tomto článku ho budeme hodnotiť z perspektívy kresťanskej
teológie. Pre túto perspektívu sú relevantnými prameňmi autority - popri
ľudskom rozume a skúsenosti - aj Biblia a Tradícia. Napriek tomu, že
kresťania zastávajú rôzne názory na to, akú váhu majú jednotlivé pramene autority
a aká je ich vzájomná súvislosť, zhodnú sa, že teológia sa nesmie
odvodzovať od skúsenosti, ale že skúsenosť sa musí posudzovať vo svetle
biblického zjavenia. A v procese posudzovania je nielen dovolené, ale
tiež nevyhnutné pochybovať - konštruktívna pochybnosť je nevyhnutnou podmienkou
inteligentného ľudského myslenia a nie je identická s neverou.
V spisoch
Novej zmluvy nachádzame množstvo priamych aj nepriamych výziev súvisiacich
s potrebou rozsudzovania a tieto sú adresované tak cirkevným vodcom,
ako aj individuálnym veriacim. Jedna z najznámejších je výzva apoštola
Pavla, ktorý po tom, ako nabáda veriacich, aby „Ducha neuhášali"
a „proroctvami nepohŕdali", ich povzbudzuje, aby „všetko skúmali". (1 Tes
5, 21) Kresťanskí veriaci majú teda zodpovednosť rozlišovať medzi duchovnými
prejavmi, čo nevyhnutne implikuje, že niektoré z nich nemusia byť
autentické. Zodpovednosť rozsudzovať prináleží najmä duchovným vodcom, ktorí
boli povolaní viesť Cirkev, majú adekvátne teologické vzdelanie, pastoračné
skúsenosti a sú tak pre Cirkev darom od Boha. Pre našu diskusiu je
namieste otázka: ak sú extatické prejavy naozaj spôsobené Duchom Svätým, prečo
toto nie je rozpoznané, validované a propagované vedeniami kresťanských
cirkví a tiež absolútnou väčšinou radových veriacich?
Niekedy sa
stretávame s názorom, že pochybujúci alebo kritizujúci kresťania by sa
mali riadiť radou váženého židovského farizeja Gamaliela. (Sk 5, 38-39) Tento
biblický príbeh na jednej strane povzbudzuje veriacich k uvážlivému
rozsudzovaniu a upozorňuje na pokušenie unáhlených záverov, avšak na
druhej strane ich nezbavuje zodpovednosti rozsudzovať a zaujať stanovisko.
Navyše, Gamalielova rada by sa nemala používať ako tromfová karta na vyrovnanie
sa s legitímnou kritikou.
Príčina zvláštnych prejavov
Väčšina kresťanských
teológov a duchovných verí, že Boh môže - a to
i v súčasnosti - konať nadprirodzene. Je potrebné byť pokorný
a opatrný, aby sme predčasne nezavrhli možnosť Božej aktivity, ktorá sa
môže vymykať nášmu rozumovému poznaniu alebo doterajším skúsenostiam. To ale
neznamená, že každý prejav, ktorý sa vydáva za dôsledok práce Božieho Ducha,
ním aj skutočne je. Niektorí pozorovatelia fenoménu tzv. Torontského požehnania
tvrdia, že extrémne prejavy ľudského správania, ktoré sa v súvislosti
s ním vyskytujú, možno rozdeliť do troch základných kategórií: 20
% duchovné, 70
% prirodzené a 10
% démonické.15 Bez ohľadu na to, čo si môžeme myslieť o percentuálnom rozdelení týchto
prejavov, zjednodušene je možné konštatovať, že z pohľadu kresťanskej
teológie môžu mať príčinu či impulz v Bohu, človeku alebo diablovi.
Z môjho pohľadu možno väčšinu zvláštnych prejavov v KSM vysvetliť
prirodzene, ako spôsobených človekom - či už jeho externým pričinením, alebo
samoindukovanou manipuláciou.
V Biblii
sa sporadicky vyskytujú prejavy ľudského správania, ktoré by mohli niekomu
pripomínať tie, s ktorými sa stretávame na bohoslužobných zhromaždeniach
KSM. Dôležitou otázkou ale je, či ide o identické prejavy, aký bol
kontext, v ktorom sa manifestovali, ako sa vysvetľovali a aké priniesli
ovocie. Rovnaké otázky sú relevantné aj pri prejavoch, ktoré sa objavili napríklad
počas prebudení Johna Wesleyho (1703 - 1791), Georgea Whitefielda (1714 - 1770)
alebo Jonathana Edwardsa (1703 - 1758) a zväčša sa uvádzajú ako dôkaz, že
v KSM a podobných spoločenstvách ide o legitímne prejavy Ducha
Svätého. Takéto porovnanie by vyžadovalo seriózny výskum, ktorý by ponúkol
odpovede i na vyššie postulované otázky, avšak niektoré zásadné rozdiely
sú zrejmé na prvý pohľad. Na jeden z nich upozorňuje aj teológ Reinhard
Hempelmann (nar. 1953), ktorý poukazuje, že na rozdiel od prejavov, ktoré sa
vyskytovali v súvislosti s Torontským požehnaním, boli prejavy počas
niektorých historických prebudení „sporadickými manifestáciami, o ktoré
nie je usilované počas formálnych bohoslužieb, ani nie sú vyzdvihované
a vyhľadávané ako pravidelná skúsenosť Ducha".16
Torontské požehnanie
Z globálnej
perspektívy vyššie diskutované prejavy nereprezentujú nejaké nóvum. Identické
alebo similárne prejavy bolo možné v znásobenej miere pozorovať
v kanadskom neocharizmatickom spoločenstve Toronto Airport Christian
Fellowship (TACF) už v 90. rokoch 20. storočia, odkiaľ sa Torontské
požehnanie šírilo do rôznych krajín sveta a prostredníctvom zahraničných
kazateľov zasiahlo aj KSM. Torontské požehnanie sa považuje za ambivalentný
náboženský fenomén, čo potvrdzuje aj fakt, že napriek ohromujúcej popularite -
ktorej výrazne napomohlo, že TACF sa nachádzalo v blízkosti medzinárodného
letiska - bolo toto spoločenstvo v roku 1996 kvôli „(údajne) kultom
podobným a manipulatívnym praktikám"17 vylúčené
z Association of Vineyard Churches, ktoré v tom čase združovalo vyše
500 cirkevných spoločenstiev. Hoci v slovenskom kontexte je diskutovaný
náboženský fenomén zatiaľ nedostatočne preskúmaný, v zahraničí sa už dve
desaťročia o ňom vedú diskusie,18 ktoré môžu pomôcť osvetliť aj
prejavy prítomné v KSM. Nezvyčajné prejavy bolo možné sledovať nielen
v TACF, ale tiež na zhromaždeniach kontroverzných kazateľov, ako Rodney
Howard-Browne, Claudio Freidzon, Benny Hinn či Kenneth Hagin. Je zaujímavé, že
niektoré z týchto prejavov sa vyskytujú aj vo východnom mysticizme
a hnutí New Age.
Na jednej
strane nemožno ignorovať, že bizarné prejavy v KSM sú podobné tým, ktoré
sa objavujú - z perspektívy kresťanskej teológie alebo teológií hlavného
prúdu - skoro výlučne v rozporuplných náboženských kontextoch. Na druhej
strane je nevyhnutné ku KSM pristupovať ako k náboženskému subjektu sui
generis a nepripisovať mu vinu z dôvodov spoluúčasti.
V záverečnej časti tohto článku sa pozrieme na niektoré dôvody, ktoré vo
mne vyvolávajú pochybnosti o autenticite a neškodnosti diskutovaných
prejavov v KSM.
Manipulatívne praktiky kontroly
Jednou
z kľúčových otázok je, či sú diskutované prejavy dôsledkom autentickej
práce Božieho Ducha, alebo ľudskej manipulácie s vedomím, emóciami
a vôľou človeka. Zodpovedať túto otázku nám môže uľahčiť zamyslenie nad
kontextom, v ktorom sa tieto prejavy vyskytujú. KSM je - napriek tomu, že
sa hlási ku kresťanstvu - silne kontroverzným náboženským spoločenstvom, ktoré
vykazuje známky deštruktívnych náboženských skupín.19 Boris
Rakovský, riaditeľ Centra pre štúdium siekt pri Ekumenickej rade cirkví,
uvádza, že „percentuálne najviac dotazov, ktoré naše Centrum pre štúdium siekt
za posledné roky dostalo, sa týkalo práve neocharizmatických spoločenstiev
hlásiacich sa k Hnutiu viery. Konkrétne ide o Kresťanské spoločenstvo
Milosť, ktoré pre svoj silný exkluzivizmus a konfrontačné postoje voči
iným kresťanským cirkvám a denomináciám vzbudzuje najväčšiu pozornosť
a odmietavé reakcie."20 Otázkou je, prečo by sa mali autentické
prejavy Ducha Svätého vyskytovať práve v takomto spoločenstve
a neprejavovať sa v žiadnej inej kresťanskej cirkvi pôsobiacej
na Slovensku.
Pozrime sa
teraz na užší kontext, v ktorom sa tieto zvláštne manifestácie odohrávajú,
respektíve čo im obvykle predchádza. Priebeh pozorovaných zhromaždení sa
odohrával pod pevnou taktovkou duchovného vodcu, ktorý riadil každý aspekt
bohoslužobného zhromaždenia, či už priamo alebo skrze delegovanie úloh. Zväčša
na priamu výzvu duchovnej autority sa u veriacich hromadne prejavovala glosolália
a pastor ju praktizoval cez mikrofón. Glosolalické prejavy ani
v jednom prípade nesprevádzal verejný výklad (porov. 1 Kor 14, 27).
Zvláštne prejavy sa začali manifestovať počas dlhotrvajúceho hrania hudobnej
skupiny, ktorej úlohou je skrze pôsobivé chválospevy navodiť atmosféru, ktorá
má veriacim uľahčiť „dostať sa do Božej prítomnosti". Inokedy sa prejavovali
počas kázne senior pastora na veriacich zhromaždených v jeho
bezprostrednej blízkosti (väčšinou v prvom rade), kde má byť Božie pomazanie
„najhustejšie".21 Hromadnejšie sa zvláštne prejavy vyskytujú na
konci niekoľkohodinových bohoslužobných alebo konferenčných zhromaždení počas
takzvanej služby, keď sa duchovný vodca za veriacich modlí a kladie na
nich ruky.
Ako sme už
v tomto článku naznačili, z perspektívy kresťanskej teológie stojí
prítomnosť špecifických fyzických prejavov - ktoré nemožno jednoducho
stotožňovať s charizmatickými prejavmi Ducha (1 Kor 12, 7) - na
bohoslužobných zhromaždeniach KSM a spôsob ich zdôvodňovania na značne sporných
základoch. V tejto súvislosti je obzvlášť vypuklé problematické narábanie
s biblickým textom, čo je z časti spôsobené absenciou adekvátneho
teologického vzdelania na strane hlavných predstaviteľov KSM. Za závažný
problém možno považovať, že sa tieto prejavy vyskytujú s výrazným pričinením
manipulatívneho správania duchovnej autority a že prítomnosť týchto
prejavov slúži na legitimizovanie autority duchovného predstaviteľa, ktorého
veriaci vnímajú ako „pomazaného" a niekoho, skrze koho „Boh pôsobí". Niektorí
odborníci považujú hypnózu za pravdepodobnú príčinu diskutovaných prejavov22 a existuje podozrenie, že hypnotické postupy sa (vedome alebo nevedome)
využívajú aj v prostredí KSM.
Za
problematický aspekt tiež možno považovať uzavretosť a netransparentnosť
KSM v danej oblasti a fakt, že o týchto zvláštnych prejavoch nie
je dovolené v spoločenstvách KSM pochybovať, alternatívne ich
interpretovať, alebo ich z odbornej perspektívy hodnotiť. Spochybňovanie
či kritika týchto prejavov sa prezentuje ako „satanova práca", nielen
v nejakom abstraktnom alebo symbolickom význame, pretože „satan sa
prejavuje skrze ľudí". KSM sa jednoznačne vyhradzuje proti tým, ktorí tieto
prejavy neprijímajú či ich verejne kritizujú.
Jedna
z používaných metód na odradenie od reálnej či potenciálnej kritiky je
duchovné zastrašovanie. Dupan napríklad uvádza: „Prejavy Svätého Ducha sú
jedným znamením toho, že Boh koná svoju prácu v našich životoch a kto
nimi pohrdne alebo to začne kritizovať, alebo začne to ohovárať, alebo začne
ísť proti tomu, tak sa postaví vlastne proti Bohu."23 Kříž
prezentuje konkrétny prípad toho, čo sa môže stať kritikom prejavov
pripisovaných Duchu Svätému: „Viackrát sme videli, keď sa niekto začal rúhať
proti Božiemu dielu, ako skončil. Jedna žena prišla o majetok v hodnote
desiatok miliónov v priebehu pár mesiacov. Prečo? Lebo verejne, na
verejnom mieste sa postavila proti nám. Na verejnom mieste išla ohovárať to, čo
robí Svätý Duch medzi nami."24 Pastor KSM v Prievidzi Ján Hudec
podobne spomína prípad muža, ktorému po lekárskom zákroku „prerušili nerv
a pol tváre mu ochrnulo. (...) On ráno vedel, že sa mu to stalo preto,
lebo bojoval proti charizmatickému hnutiu a proti mne hlavne. Hneď to
vedel. Nech nemusíme dopadnúť takto, lebo niekto dopadne aj takto alebo až
takto."25
Vplyv praktík a prejavov na život veriaceho
Ďalšou
dôležitou otázkou je, či môžu mať diskutované praktiky a prejavy
deštruktívny vplyv na osobnosť a konanie veriacich. Teológ sa môže pokúsiť
o posúdenie predovšetkým duchovnej prospešnosti konkrétneho spoločenstva
na život veriaceho a z môjho pohľadu je tento v prípade KSM
prevažne negatívny. Exkluzivistické sebavnímanie, autoritárske praktiky,
egocentrická spiritualita, triumfalizmus a niektoré ďalšie efekty
heterodoxnej teológie robia z KSM duchovne škodlivé náboženské
spoločenstvo. Vážnym problémom, ktorý so zvláštnymi prejavmi úzko súvisí, sú
praktiky duchovného boja a oslobodzovania od démonov - táto problematika si
však vyžaduje osobitné spracovanie.
Potvrdiť
prítomnosť deštruktívneho vplyvu v iných oblastiach, prípadne určiť rozsah
a mieru jeho závažnosti, je úloha pre odborníkov z oblasti
psychológie. Podľa vyhlásení Dupana aj ďalších vodcov KSM sa však javí, že
počas bohoslužobných zhromaždení KSM dochádza pod vplyvom psychomanipulácie
k zmene stavu vedomia u niektorých participantov, čo môže mať
negatívny až nebezpečný dopad na ich fyzické a duševné zdravie. Silný
akcent na potrebu napĺňať sa Duchom Svätým - čo Dupan označuje tiež ako
„tankovanie" a zhromaždenia, kde Svätý Duch pôsobí ako „dobíjací"26 - vytvára vo veriacich nielen povzbudzovanú túžbu takéto extatické stavy
opätovne zažívať, ale môže budovať u nich aj určitú nelátkovú závislosť od
osoby pastora a spoločenstva, ktoré takúto skúsenosť sprostredkuje.
Počas
svojej výskumnej činnosti v oblasti pentekostálnych štúdií som sa stretol
s viacerými prípadmi bývalých členov KSM a podobných spoločenstiev
v zahraničí, ktorí tvrdili, že v týchto spoločenstvách sa „vyrába
zdanie prítomnosti moci Ducha Svätého". Duchovný vodca v snahe
demonštrovať, že prostredníctvom neho „prúdi Božia moc" pri vkladaní rúk na
veriacich, vyvíjal fyzický tlak a oni následne spadli na zem. Relatívne
často sa tiež možno stretnúť s imitáciou zvláštnych prejavov pripisovaných
Duchu Svätému - najčastejšie sa to deje z dôvodu, že veriaci nechce byť
v očiach duchovnej autority a spoločenstva vnímaný ako „menej
duchovný", alebo sa obáva, že absenciou očakávanej reakcie by mohol spochybniť
autoritu duchovného vodcu. Tvrdenia, „že to ľudia hrajú, že sme dopredu dohodnutí,
že tento má spadnúť, tá sa má smiať, ten má plakať atď."27 Dupan ale
odmieta.
Ako osobitý
problém možno vnímať prítomnosť maloletých detí, ktoré boli súčasťou niektorých
pozorovaných zhromaždení. Podľa vyjadrenia Dupana sa s uvedenými prejavmi
deti môžu niekedy stretnúť aj v domácom prostredí a pýtajú sa: „Otec,
čo ti je?" a čo sa týka ich vlastného správania „najskôr sa začnú hrať,
hej, na to, že čo to je naplnenie Svätým Duchom, ale potom to aj budú zažívať".28 Ani táto problematika nie je zatiaľ hlbšie preskúmaná, avšak nie je vylúčené,
že vystavenie detí extrémnym prejavom ľudského správania či dokonca
povzbudzovanie k ich prežívaniu môže mať negatívny dopad na všeobecné
blaho a rozvoj osobnosti dieťaťa.
Záver
Sami predstavitelia
KSM nepopierajú, že zvláštne prejavy pripisované Duchu Svätému sú „veľmi
kontroverznou témou" a môžu pôsobiť pohoršujúco a inkompatibilne
s učením obsiahnutým v kresťanskej tradícii. O tom, že ide
o sporné praktiky, svedčí i súdne konanie v susednom Maďarsku,
ku ktorému sa István Meszáros, jeden z pastorov maďarských Zborov viery,
vyjadril na konferencii KSM nasledovne: „Máme v Budapešti teraz jeden
prebiehajúci súdny proces s radikálnym poslancom a jedna žaloba,
ktorú na nás vzniesli, je práve kvôli prejavom Svätého Ducha. Strana Jobbik
podala na súd ako dôkaz videonahrávku, kde sa ľudia naplnia Svätým Duchom.
Týmto chcú dokázať, že my sme sektou a nie sme hodní cirkevného štatútu."29
Jedno zo
zlých ovocí, ktoré tieto dramatické prejavy z globálnej perspektívy so
sebou priniesli, bolo okrem chaosu a zmätku (pozri 1 Kor 14, 40) tiež
rozdelenie medzi kresťanmi, čo je paradoxné, ak si uvedomíme, že autentická
práca Ducha Svätého prispieva k budovaniu kresťanskej jednoty medzi
veriacimi a napomáha tým vypočutie Ježišovej modlitby k Otcovi „aby všetci
boli jedno". (Jn 17, 21) Pozitívnou správou je, že mnohí veriaci
a spoločenstvá, ktoré boli v minulosti zasiahnuté rozporuplným
vplyvom Torontského požehnania alebo príbuzných fenoménov, od kontroverzných
prejavov neskôr upustili. To okrem iného svedčí o tom, že Duch Svätý,
ktorý je duchom pravdy, pracuje aj v dnešných časoch.
Poznámky:
1 V rámci výskumu som sa popri
iných prameňoch oboznámil s vyše 250 kázňami a vyučovaniami pastorov
KSM a nimi pozvaných hostí a s priebehom približne 60
bohoslužobných zhromaždení.
2 Kázeň Charizmatické prejavy Svätého
Ducha prednesená Milanom Dupanom 17. marca 2013 v domovskom zbore
v Nitre a rovnomenná kázeň, ktorú tento pastor predniesol o tri
dni neskôr z pozície hosťujúceho kazateľa v spriaznenom zbore
v Poprade - pomerne jasným a detailným spôsobom (dĺžka každej kázne
presahuje 80 minút) objasňujú skúmaný fenomén.
3 Prášil, J.: Letnično-charizmatické
hnutie na Slovensku po roku 1989. Diplomová práca. Szent Pál Akadémia, Budapešť
2012, s. 44
4 Kříž, J.: Bohoslužobné
zhromaždenie, KSM Banská Bystrica, 7. 7. 2013
5 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013
6 Tamže
7 Tamže
8 Tamže
9 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Svätého Ducha, KSM Nitra, 17. 3. 2013
10 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013
11 Kázeň J. Kříža Milování pravdy,
Církev víry Milost Praha, 24. 8. 2013
12 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013
13 Kříž, J.: Bohoslužobné
zhromaždenie, KSM Banská Bystrica, 20. 6. 2013
14 Kázeň M. Ovčara Silné charizmatické
uctievanie, KSM Liptovský Mikuláš, 5. 5. 2013
15 The Theological Commission of the
Charismatic Renewal in the Catholic Church of Germany: Concerning Extraordinary
Bodily Phenomena in the Context of Spiritual Occurences. In: Pneuma, 18:1,
Spring 1996, s. 25
16 Hempelmann, R.: Der Segen von
Toronto. Materialdienst der Evangelische Zentralle für Weltanschauungsfragen
2/95, s. 37. In: Concerning Extraordinary Bodily Phenomena in the Context of
Spiritual Occurences, c. d., s. 21
17 Pozri viac: Percy, M.: Power and
the Church: Ecclesiology in an Age of Transition. Cassell, Washington DC 1998,
s. 102
18 Pozri napr.: Beverly, J. A.: Holy
Laughter & The Toronto Blessings: An Investigative Report. Zondervan
Publishing House, Grand Rapids 1995; Hunt, S.: The „Toronto Blessing":
A Rumour of Angels?. Journal of Contemporary Religion, 10/3, 1995; Porter,
S. E., Richer, P. J. (eds.): The Toronto Blessing - or is it? Longman and Todd,
London 1995; Hilborn, D. (ed.): Toronto in Perspective: Papers on the New
Charismatic Wave of the Mid 1990s. Paternoster, Carlisle 2001
19 Pozri viac: Ondrášek, Ľ. M.:
Neocharizmatické hnutie na Slovensku: Analýza základných aspektov teológie
a praxe Kresťanských spoločenstiev. Ústav pre vzťahy štátu a cirkví,
Bratislava 2011; Ondrášek, Ľ. M.: Náboženský radikalizmus, náboženská sloboda
a registrácia náboženských subjektov v Slovenskej republike. In:
Šmíd, M., Moravčíková, M. (eds.): Konvergencie a divergencie
v slovenských a českých štátno-cirkevných vzťahoch - dvadsať rokov od
vzniku samostatnej SR a ČR. Trnavská univerzita, Trnava 2014, s. 129-153;
Moďoroši, I.: Zázraky, démoni a triumfálna viera. In: Rozmer 3/2011, s.
21-24; Sú náboženstvá nebezpečenstvom pre štát a spoločnosť?, TV Lux, 11.
3. 2014; Kulty a sekty - Kresťanské spoločenstvo Milosť, Rádio Lumen, 18. 8.
2013
20 Rakovský, B.: Extrémistické prejavy
a tendencie v neocharizmatických spoločenstvách hlásiacich sa
k Hnutiu viery. In: Klátik, M. (ed.): Misia a charizmatické hnutia.
GBÚ ECAV na Slovensku, Martin 2011, s. 178
21 Kázeň M. Ovčara Silné charizmatické
uctievanie, KSM Liptovský Mikuláš, 5. 5. 2013
22 Pozri viac: Middlemiss, D.:
Interpreting Charismatic Experience. SCM Press, London 1996, s. 241-252
23 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Svätého Ducha, KSM Nitra, 17. 3. 2013
24 Kázeň J. Kříža Boh je láska -
chodenie v láske, KSM Banská Bystrica, 22. 1. 2006
25 Kázeň J. Hudeca Ako nebyť zahorknutý,
KSM Prievidza, 27. 7. 2014
26 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Ducha, Dom viery Poprad, 20. 3. 2013
27 Kázeň M. Dupana Charizmatické
prejavy Svätého Ducha, KSM Nitra, 17. 3. 2013
28 Tamže
29 Meszáros, I.: Kresťanská konferencia,
KSM Banská Bystrica, 20. 7. 2013