Na 21. decembra Mayovia prorokovali, že nastane koniec sveta
- aspoň podľa mnohých vedátorov z prostredia new age a autorov
prekvapivého množstva kníh. V skutočnosti však Mayovia nič také
nepredpovedali. V nápisoch vzťahujúcich sa k mimoriadne zložitému
mayskému kalendáru sa nachádza iba jeden odkaz na dátum, ktorý môže byť zhodný
s 21. decembrom 2012 - a to (navzdory presvedčeniu apokalyptikov) bez
jasného náznaku, čo by sa malo v tomto dni stať. Navyše existujú stovky
mayských nápisov, ktoré odkazujú na iné dátumy - a značný počet
z nich sa vzťahuje na dátumy ďaleko po roku 2012.1, 2 Médiá si
kurióznu tému náležite užívali, no keď sa ako obyčajne nič nestalo, máloktorým
sa chcelo k tomu vracať.
Niečo podobné sa stalo (či nestalo) rok predtým: americký
evanjelista Harold Camping po prvýkrát predpovedal Kristov možný návrat na 21.
mája, a potom - keď sa neuskutočnil - na 21. októbra. Menej je však známe,
že Camping takto prorokoval už skôr, na 6. septembra 1994, a predtým
dokonca na 21. mája 1988. Po októbri 2011 sa na nejaký čas odmlčal
a následne dal vedieť, že upúšťa od predpovedania; len Boh vraj vie, kedy
sa Kristus vráti.
Všetci proroci (zriedkavejšie prorokyne), ktorí stanovili
dátum konca sveta, Kristovho návratu alebo príchodu našich bratov
z vesmíru, majú jedno spoločné - mýlili sa. Akým spôsobom sa vyrovnávajú
s faktom, že Kristus alebo lietajúce taniere nedodržali termíny, ktoré pre
nich iní ustavične chystajú?
Klasickou štúdiou na túto tému je Keď zlyhá proroctvo:
Sociálna a psychologická štúdia modernej skupiny, ktorá predpovedala zánik
sveta.3 Roku 1956 ju napísal Leon Festinger a jeho
spolupracovníci a skúmala malú skupinu veriacich v UFO, ktoré ich
malo zachrániť od zničenia sveta. Festingerova teória kognitívnej disonancie,
ktorá z tohto výskumu vychádza, sa venuje psychologickým dôsledkom
vyvrátených očakávaní. Festingerova teória i metodológia boli však
spochybnené najvýraznejšou vodcovskou osobnosťou americkej vedy o nových
náboženstvách, J. Gordonom Meltonom, ktorý poukázal na trhliny vo
Festingerových predpokladoch a argumentácii i na nedostatok porozumenia
miléniovým náboženstvám.4
V nasledujúcich odsekoch budeme sledovať, aké techniky
zvládania5 rozvinuli naprieč storočiami proroci a náboženské
skupiny na to, aby sa vyrovnali so sklamaním svojich hlbokých presvedčení.
Apokalyptické presvedčenia v judaizme a kresťanstve
Viera v bezprostredný Ježišov návrat má počiatok priamo
u pisateľov Nového zákona6 a v takmer každom
nasledujúcom storočí bola definujúcim rysom kresťanských miléniových skupín.7 Myšlienku, že svet sa skončí kataklizmou alebo transformáciou, môžeme sledovať
už od čias Zarathuštru, zakladateľa prvého monoteistického náboženstva na
Strednom východe. Podľa Zarathuštru nastane posledný konflikt, keď Ahura Mazdá
(Boh) porazí Angra Mainjua (Ahrimana - toho Zlého). To povedie k tzv.
frashā‘-kar (doslova utváraniu zázračného) - večnému blahu pravoverných. Ak sa
nám táto myšlienka zdá povedomá, je to pre veľký vplyv mazdaizmu (zoroastrizmu)
na rozvíjajúci sa judaizmus, kresťanstvo a islam: keď sa okolo roku 538
pred Kr. vrátili Izraeliti z babylonského zajatia, priniesli si so sebou
súbor nových presvedčení a mýtov, ktoré sa vstrebali do vznikajúceho judaizmu
a zahrnuli do Starého zákona. Je medzi nimi tiež príbeh stvorenia, potopy
a mazdaistickej predstavy, okrem iných i jedného Boha so zlým náprotivkom,
posmrtného života v nebi alebo pekle a posledného súdu - myšlienky
apokalypsy (gréc. odkrytie, zjavenie, odhalenie), ktorá je s dokonale
farbistou obraznosťou opísaná v starozákonnej knihe proroka Daniela.
Po niekoľkých storočiach okolo Ježišovej doby bol židovský
svet zaplavený apokalyptickým vzrušením, ako Židia dychtivo očakávali príchod
mesiáša. Kniha Zjavenie Jána, ktorá sa skoro ani nedostala do kánonu Nového
zákona, bola svojho času len jednou z mnohých podivných
a podivuhodných apokalyptických diel; proroctvá Ježišovho nadchádzajúceho
návratu by bez nej boli oveľa menej pestré. Kresťanský koncept Krista ako
univerzálneho záchrancu ľudstva z jeho hriechov je mimochodom veľmi
odlišný od predstavy židovského mesiáša (Pomazaného), kňazskej a kráľovskej
postavy, ktorá ich vyslobodí od nepriateľov a okupantov - človeka, zrejme
ustanoveného samotným Bohom, ale v žiadnom prípade nie bohočloveka známeho
ako Kristus.8
Raní cirkevní otcovia - Hippolytus, Origenes, Hieronym,
dokonca aj smerodajný Augustín z Hippa v 4. storočí - tvrdili, že
druhý príchod by sa mal chápať alegoricky, a nie doslovne. Kazatelia
a proroci ich však ustavične úplne ignorujú. Každý z nich to zjavne
vie lepšie než Ježiš, ktorý povedal: „No o tom dni a o tej hodine nevie
nik, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec". (Mt 24, 36)
Navzdory tomuto výroku ľudia od prvých storočí predpovedali
blízkosť konca časov. Montanus v 2. storočí po Kr. veril, že Nový
Jeruzalem zostúpi z nebies neďaleko mesta vo Frýgii (dnes Turecko). Biskup
Hilarion napísal v roku 397 po Kr., že posledná bitka bude o 101
rokov a biskup Gregor z Tours v 6. storočí určil dátum medzi rokmi
799 a 806. Obaja stanovili dátumy múdro až na roky dávno po svojej smrti.
Jachym z Fiore (tal. Gioacchino de Fiore, 1135 - 1202)
učil, že sú tri veky, vek Otca, Syna a Svätého Ducha. Tretí vek mal prísť
okolo roku 1260 (znovu prezieravo až po jeho smrti), počínajúc krátkou vládou
Antikrista, po ktorej mal nasledovať príchod nového Adama alebo nového Krista.
Jachym z Fiore veľmi ovplyvnil medzi inými i Danteho a Františka
z Assisi.
Ale predstava, že tisíce veriacich vo vrecovine
a popole očakávali Ježišov druhý príchod v roku 1000 (presne
tisícročie po jeho prvom príchode na svet), je len „romantickým výmyslom, ktorý
nevznikol skôr ako v 16. storočí".9 Práve v 16. storočí
bol súdny deň predpovedaný na roky 1524, 1525, 1528, 1533, 1534, 1535, 1544,
1555, 1556, 1558 (tomuto dátumu veril matematik, kartograf a okultista
John Dee a kráľovná Alžbeta) a 1593. V 16. storočí predpovedal
Martin Luther Ježišov návrat o 300 rokov - teda okolo obdobia 1830 až
1850. Na konci 18. storočia to prorokoval John Wesley o roku 1836.
Ale s proroctvom neprichádzali vždy len kazatelia.
Krištof Kolumbus (1451 - 1506) veril, že koniec príde roku 1656. John Napier
(1550 - 1617), objaviteľ logaritmov a prvého logaritmického pravítka,
určil posledný súd na rok 1688 (podľa knihy Zjavenie Jána) či 1700 (podľa knihy
proroka Daniela). Sir Isaac Newton (1642 - 1727) neskôr hovoril o roku
1948 - alebo možno 2060, takže ešte stále môže mať pravdu...
Aj devätnáste storočie bolo semeniskom miléniových
očakávaní. Dodnes najznámejším hnutím sú Jehovovi svedkovia, ktorí urobili už
mnoho predpovedí konca. Ich zakladateľ Charles Taze Russel určil rok 1874,
neskorší svedkovia potom 1914, a tiež 1925, 1941 a 1975. Russelov
nástupca „Sudca" Joseph Rutherford, ktorý dal hnutiu jeho súčasné meno, razil
do roku 1920 majstrovský slogan: „Milióny teraz žijúcich nikdy nezomrú!"
Napriek tomu, že niektorí z ľudí, ktorí žili v roku 1920, sú stále
medzi nami, môžeme zrejme bezpečne povedať, že i toto proroctvo sklamalo.
Zakladateľ mormónskeho náboženstva Joseph Smith vyhlásil
roku 1832, že sa Ježiš vráti v roku 1890. Dr. John Thomas, zakladateľ
christadelfiánov, povedal roku 1866: „Je celkom isté, že sa Ježiš vráti za
života dnešnej generácie."
Katolícka apoštolská cirkev, založená Edwardom Irvingom
v raných tridsiatych rokoch 18. storočia verila, že Kristus sa vráti medzi
rokmi 1838 a 1855. Hnutie zaniklo, lebo po dátume Kristovho návratu
nenašlo nijaký spôsob, ako oprávnene ustanoviť nové duchovenstvo.
Americký kazateľ William Miller vyhlásil, že sa Kristus
vráti „niekedy medzi 21. marcom 1843 a 21. marcom 1844". Keď sa tak
nestalo, zdráhal sa stanovovať ďalšie dátumy; boli to jeho nasledovníci, ktorí
stanovili 22. október 1844. Tento dátum je teraz známy ako tzv. veľké
sklamanie. Z neho však vyrastá v 60. rokoch 19. storočia cirkev
Adventisti siedmeho dňa. Z toho istého hnutia tiež vzišli davidiáni
(ktorým nastal ich vlastný hrozný deň súdu roku 1993) a Svetová cirkev
Božia (WCG) založená roku 1934 Herbertom W. Armstrongom.
Armstrong roku 1958 vydal brožúru Rok 1975
v proroctvách, z ktorej bolo jasné, že vtedy sa Kristus vráti.
Brožúra sa preto stala od polovice sedemdesiatych rokov ťažko obhájiteľnou
a WCG stratila pomerne dosť členov. Ale Armstrongova odpoveď bola
jednoduchá: jeho slová boli údajne prekrútené a on nikdy nepovedal, že sa
Kristus hodlá v roku 1975 vrátiť. Po Armstrongovej smrti nastali vo viere
WCG radikálne zmeny. Stovky duchovných a tisíce členov odišli, aby
založili nové cirkvi, ktoré neprestanú zvestovať blízky Kristov návrat.
Zaoberal som sa týmito odštiepenými cirkvami a priebehom schizmy vo svojej
rigoróznej práci a tento záujem som neopustil ani potom.10
Jednou z mnohých malých odnoží Svetovej cirkvi Božej je
Cirkev Božia pripravujúca sa na Božie kráľovstvo (Church of God - Preparing for
the Kingdom of God) vedená Ronaldom Weinlandom, „prorokom tohto posledného
času".11 V jeho knihách Prorokovaný koniec času (2004) a 2008:
posledný Boží svedok (2006) opisuje veľmi skoré udalosti a vyhlasuje sa za
jedného z dvoch svedkov z knihy Zjavenie Jána (11. kap.) a knihy
Zachariáš (Zach 4, 14);12 neskôr oznámil, že tým druhým je jeho
žena.13 Za jedného z dvoch svedkov sa vyhlásilo tiež niekoľko
ďalších bývalých členov WCG (jeden duchovný mi povedal, že už stretol spolu päť
z dvojice svedkov), avšak Weinland je z nich výrazne najvýznamnejší,
a to aj napriek tomu, že - ako to už býva - jeho internetová popularita
značne prevyšuje počet skutočných nasledovníkov.
V knihe 2008: posledný Boží svedok Weinland napísal:
„Keby sa udalosti vypísané v tejto knihe čoskoro nevyplnili, potom je to
falošné a falošný som aj ja."14 Avšak nezdá sa, že by ho
zlyhanie všetkých jeho konkrétnych proroctiev na rok 2008 akokoľvek
znepokojovalo. Podľa zásady, že najlepšia obrana je útok, namiesto toho karhá
tých, ktorí ho kritizujú: „Sú takí blázni, ktorí sa ponáhľajú, aby našli chybu
a mohli povedať, že sme sa zmýlili alebo že som falošný prorok, pretože
k hmotnej deštrukcii nedošlo v čase, ktorú som určil."15 Na vysvetlenie, prečo sa Kristus neobjavil, používa obvyklú copingovú
stratégiu: „Boh je milosrdný a dočasne pozastavil príchod dňa,
v ktorom zaznie druhá poľnica a nastane hmotná deštrukcia... Toto
,pozastavenie‘ je z veľkej časti Božia odpoveď na modlitby jeho ľudu, ktorý
si vyhradil čas na pôst."16
Potom R. Weinland predpovedal Kristov návrat na 27. mája
2012. Vo svojej „poslednej kázni", uverejnenej online pri sobotnej bohoslužbe
26. mája, deň pred „veľkým dňom", vyhlásil: „Od Kristovho návratu do atmosféry
našej Zeme nás delia už iba hodiny."17 O tri dni neskôr
napísal: „27. máj prišiel a odišiel, tak ako môžem povedať, že je to stále
deň Kristovho návratu?" Jeho odpoveďou bolo: „Pozeral som sa na to fyzickým
spôsobom, kým Boh neodhalil, že ide o duchovný proces."18 O ďalšie týždne bol schopný výrok spresniť a použil dve ďalšie bežné
stratégie zvládania: redefiníciu pojmov (posunutím „cieľovej čiary") a presun
dátumu: „Áno, ‚deň Pána‘ trvá v skutočnosti rok. Dvadsiaty siedmy máj 2012
bol začiatkom ‚dňa Pána‘ a Ježiš Kristus sa vráti v posledný deň
svätodušných sviatkov 2013" - teda 19. mája 2013.19 Jeho posledné
vysvetlenie, prečo sa nemýlil, hoci sa Kristus neobjavil, je dokonca ešte
dôvtipnejšie. Boh mu teraz odhalil, že „sú dva oddelené dni predvídaného ‚dňa
Pána‘", jeden pre cirkev a jeden pre svet. Devätnásteho mája 2013 „Boh odhalil,
že tento zvláštny ‚deň Pána‘ sa týkal jeho cirkvi a že ten druhý ešte
príde. Kristus sa vráti na konci prorokovaného dňa, ktorý sa týka tohto sveta."20
Pre Weinlanda, ktorý si práve odpykáva trest odňatia slobody
na tri a pol roka za daňový únik, bude Kristov príchod (nech už nastane
kedykoľvek) vítaným oslobodením. Sudca zjavne preukázal porozumenie pre
Weinlandovo presvedčenie a „strážcovia apokalypsy" určite čoskoro
rozoznajú 3,5 roka ako prvú polovicu času súženia.21
Iné náboženstvá
Deštruktívny výhľad konca sveta nemajú iba kresťania. Iní
proroci skazy sú v predpovedaní ale rovnako zlí.
Obľúbeným dátumom bol rok 1999. Šoko Asahara, vodca hnutia
Óm šinrikjó a strojca sarínových útokov v tokijskom metre roku 1995,
vyhlásil, že Armageddon nastane 2. či 3. septembra 1999. Philip Berg,
predstaviteľ Kabalistického centra, tvrdil, že 11. septembra 1999 Zem zasiahne
veľká ohnivá guľa, ibaže by sa podarilo zhromaždiť dostatok peňazí na otvorenie
mnohých ďalších kabalistických centier...
Zo zdvorilosti ponechajme bokom množstvo spletitých
interpretácií Nostradama, vrátane knihy V. J. Hewitta a Petra Lorieho
z roku 1991, v ktorej sa píše (okrem mnohých iných vecí), že 2. mája
1992 uvidíme korunováciu kráľa Karola III. a jeho ženy, kráľovnej Diany,
že 8. mája 1993 nastanú ohromné zemetrasenia v Kalifornii, že Margaret
Thatcherová sa stane roku 1996 opäť predsedníčkou britskej Konzervatívnej
strany a že roku 2000 sa uskutoční let na Mars s ľudskou posádkou.22
Roku 1982 ohlásil pôvodom škótsky umelec Benjamin Creme
(nar. 1922), že Maitreya, dlho prorokovaný piaty Budha, žijúce vtelenie Majstra
a nový učiteľ sveta, žije anonymne v ázijskej komunite vo východnom
Londýne a že sa čoskoro dá poznať svetu. Médiá musia byť pripravené.
V roku 1985 sa 22 novinárov stretlo v indickej reštaurácii
v londýnskom East Endu. Dúfali, že Maitreya príde. Boli však sklamaní. To,
že sa Maitreya neobjavil v daný čas, Creme vysvetlil nedostatkom
úprimnosti a viery novinárov, ktorí sa zhromaždili, aby ho uvítali (alebo
neuvítali).23
Napokon sa krátko pozrime na dve ufologické náboženstvá.
Ruth Normanová alias Uriel (1900 - 1993), spoluzakladateľka hnutia Unarius
v San Diegu, povedala svojim stúpencom, že mimozemšťania zreteľne prídu na
Zem v roku 1974, potom 1975, 1976 a nakoniec 2001. Vtedy ju už
nesplnené proroctvo nemohlo uviesť do rozpakov. Hnutie Unarius ospravedlňovalo
fakt, že mimozemšťania neprišli tým, že naši vesmírni bratia sa teraz rozhodli
neukázať sa viditeľne, „kým ľudia neupustia od agresívnych postojov
a praktík".24 To si možno ešte chvíľu počkajú.
Roku 1973 bol mladý francúzsky športový novinár Claude
Vorilhon (dnes známy ako Rael) kontaktovaný stvorením z inej planéty, od
ktorého dostal posolstvo pre ľudstvo: boli sme stvorení manipuláciou
s DNA, ktorú uskutočňovala mimozemská rasa, na ktorú odkazuje kniha
Genezis ako na Elohim. Nie je to boh alebo bohovia, ale ľudia, v mnohom
ako my. O dva roky neskôr navštívil Rael ich planétu. Ako sa ukázalo, Rael
je Ježišovým nevlastným bratom, lebo mali rovnakého biologického otca. Elohim
sa zjavili Raelovi ako prorokovi nášho veku, vysvetlili svoju podstatu
zrozumiteľnou vedeckou terminológiou a zakrátko sa fyzicky vrátia na Zem,
aby nás pozdravili. Raela inštruovali, aby vybudoval veľvyslanectvo, kde sa
budú môcť stretnúť so svetovými vodcami. Raeliáni očakávajú príchod Elohim na
Zem pred rokom 2030, ale už teraz oznámili, že vesmírni návštevníci neprídu,
kým budú cítiť, že nie sú vítaní väčšinou ľudstva. Zdá sa, že táto podmienka už
v predstihu umožňuje bezpečný únik.
Záver
Rozumné je prorokovať Kristov návrat alebo prílet vesmírnych
lodí na čas, o ktorom predpokladáte, že sami už na tomto svete nebudete.
Tým sa človek vyhne ťažkostiam. Ale ak trváte na stanovení konkrétneho dátumu,
pripravte si nejaký typ racionalizácie, keď hnutia (aby sme citovali
neskoroviktoriánskeho spisovateľa píšuceho o Katolíckej apoštolskej
cirkvi): „sú prinútené prísnou logikou života, aby sa obrátili chrbtom
k histórii a prispôsobili svoje doktríny faktom, keď sa fakty zaťato
odmietajú prispôsobiť doktrínam,"25 čo je mimochodom bravúrne
vyjadrenie kognitívnej disonancie z 19. storočia. Navrhol som typológiu
(model ideálnych typov) na kategorizáciu stratégií, ako zvládať nesplnené
proroctvá.
Príkladmi dvoch aspektov ľudskej chyby môžu byť na jednej
strane Jehovovi svedkovia a Harold Camping (v jeho poslednom
prípade), a na druhej strane Herbert W. Armstrong a jeho Svetová cirkev
Božia. Oba typy duchovného vysvetlenia môžu každému prorokovi priniesť len
úžitok. Keď povie: „Prosil som Boha o milosť a on ma vypočul", vzbudí
dobrý dojem. Tvrdením, že viera ľudí nebola dostatočne silná, presmeruje
príčinu zlyhania na druhých. Ronald Weinland je príkladom prvého prípadu,
Benjamin Creme a raeliáni toho druhého.
V prípade prehodnotenia situácie sú mnohým prorokom
spoločné zmeny dátumov. Takto postupoval William Miller, Harold Camping, Ronald
Weinland, hnutie Unarius a mnoho ďalších. Dôvtipnejšie vyhýbavé
prehodnotenie spočíva v zmene zmyslu slov, ako to urobil Weinland
s „dňom Pána" alebo Adventisti siedmeho dňa vo vyhlásení, že sa Kristus
vlastne vrátil v stanovený čas, ale nie viditeľne, lež na duchovnej
úrovni. To má dve obrovské výhody: jednak môžu stále tvrdiť, že majú pravdu
a jednak to nikto nemôže vyvrátiť.
Vyzývam všetkých budúcich prorokov konca časov na štúdium
tejto typológie, aby boli pripravení na čas, keď budú musieť vysvetľovať, prečo
ich proroctvo zlyhalo.
(Edičná poznámka: Z pôvodného originálu Coping
Strategies for Failed Prophecies do češtiny preložil Ondřej Vojtíšek.)
Poznámky:
1 Päť výborných článkov Teda Harrisona, Josepha
Gelfera, Johna Hoopsa, Kevina Whitesidesa a Richarda Stanleyho vo Fortean
Times (roč. 285, marec 2012, s. 33-47 a 72-75) poskytujú vyvážený, vnímavý
a informatívny prehľad fenoménu „mayských proroctiev", vrátane
zrozumiteľného vysvetlenia systému mayského kalendára.
2 Greer, J. M.: Apocalypse: A History of the
End of Time. Quercus, London 2012, s. 6, 184
3 Festinger, L., Riecken, H. W., Schachter, S.:
When Prophecy Fails: A Social and Psychological Study of a Modern
Group that Predicted the Destruction of the World. University of Minnesota
Press 1956
4 Melton, J. G.: Spiritualisation and
Reaffirmation: What Really Happens When Prophecy Fails. American Studies No.
26, 1985, s. 17-29
5 Coping (techniques, strategies) prekladáme ako
„zvládanie" - v českej psychológii sa taktiež vyskytuje výraz copingové
stratégie (pozn. prekl.).
6 Prvý Petrov list 4, 17; Prvý Jánov list 2, 18
a i.
7 Pozri kap. 7: It´s the End of the World as We
Know It v publikácii: Barrett, D. V.: The New Believers: A Survey of
Sects, Cults and Alternative Religions. Cassell, London 2001, s. 70-81; tiež:
Weber, E.: Apocalypses: Prophecies, Cults and Millennial Beliefs throughout the
Ages. Hutchinson, London 1999; Thompson, D.: The End of Time: Faith and Fear in
the Shadow of the Millennium. Random House/Minerva, London 1996 atď.
8 Barrett, D. V., c. d., 2001, s. 72-74; Aslan,
R.: Zealot: The Life and Times of Jesus of Nazareth. Westbourne Press, London
2013, s. 27-28, 131-136, 165-168 atď.
9 Thompson, D., c. d., 1996, s. 37
10 Pre viac informácií o Svetovej cirkvi
Božej a jej zhruba 400 odnožiach pozri: Barrett, D. V.: The Fragmentation
of a Sect. Oxford University Press, Oxford 2013
11 Weinland, R.: The Prophesied End-Time. TX:
The-end.com, Dallas 2004 (záložka knižného obalu)
12 Weinland, R.: 2008: God´s Final Witness. TX: The-end.com,
Dallas 2006, s. 16
13 Ronald Weinland - http://ronaldweinland.com/?p=75, 18.
apríla 2008
14 Weinland, R., c. d., 2004, s. 145
15 Ronald Weinland - http://ronaldweinland.com/?p=80, 6.
marca 2009
16 Tamže
17 Kázeň A New Word - http://www.cog-pkg.org/audio/docs/2012-05-26_A_New_World.pdf,
26. mája 2012
18 Ronald Weinland - http://ronaldweinland.com/?p=115, 30.
mája 2012
19 Ronald Weinland - http://ronaldweinland.com/?p=117, 15.
júna 2012
20 Still Pentecost to Pentecost: Ronald Weinland
- http://www.ronaldweinland.com/2013/05/19/stillpentecost-to-pentecost-2
21 Kniha Daniel 9, 27; 12, 11; Zjavenie Jána 11,
3
22 Hewitt, V. J. & Lorie, P.: Nostradamus:
The End of the Millennium - Prophecies 1992-2001. Bloomsbury, London 1991, s.
25, 72-97, 110, 130
23 Barrett, D. V.: A Brief Guide to Secret
Religions. Constable & Robinson, London 2011, s. 41-43
24 Tumminia, D.: When the Archangel Died. In:
Patridge, C. (ed.): UFO Religions. Routledge, London 2003, s. 78; Barrett, D.
V.: c. d., 2011, s. 116-117
25 Miller, E.: Irvingism: or the Catholic
Apostolic Church. In: Religious Systems of the World, 9th edition 1908, s. 598
Dr. David V. Barrett – získal titul PhD. v odbore sociológia náboženstva na Londýnskej škole ekonómie a politických vied v roku 2009. Iné znenie svojich téz publikoval ako The Fragmentation of a Sect (Oxford University Press, 2013). Napísal i množstvo ďalších kníh o menšinových náboženstvách a ezoterických hnutiach.