Hovorí sa, že svet funguje na polaritách. Poznáme kladný
a záporný pól, sever a juh, svetlo a tieň, dobro a zlo,
pravdu a lož. Aj hojdačka je funkčná vtedy, keď sa dokáže vychyľovať
z jednej polohy do druhej. Ľudské poznanie má zvláštnu schopnosť
náklonnosti k extrémom, akoby rovnováha a harmónia mala charakter
nedosiahnuteľnej vratkosti.
Prednedávnom publikoval fenomenálny fyzik Stephen Hawking
spolu so svojím kolegom knihu Veľký dizajn, v ktorej autori rozvíjajú
koncept pôvodu sveta. Príčinou vzniku sveta je podľa nich gravitácia, teda sila
príťažlivosti hmoty. Na rozdiel od inej svojej knihy spred desiatich rokov,
v ktorej Hawking tvrdil, že o pôvode sveta nevieme takmer nič
a myšlienka Stvoriteľa sa nijako nezdá byť neprijateľná, tentoraz
radikálne zmenil názor. Sú totiž len dve možnosti - alebo má príčina vzniku
univerza charakter osobný, alebo neosobný. Hawking sa teraz priklonil na opačnú
stranu. Svojimi tvrdeniami sa zaradil do pomerne rozsiahleho zoznamu vedcov
a mysliteľov, ktorí vyznávajú tzv. naturalistický pohľad na svet. Podľa neho
svet má fyzikálnu podstatu a všetky fenomény, ktoré sa vyskytujú
v univerze, sú vysvetliteľné a objasniteľné prostredníctvom
prírodných zákonov, pretože neexistuje nič „zvonka" univerza.
Hawkingov naturalizmus vidí človeka ako zložitý kvantový
stroj a univerzum ako prísne deterministický systém. Aj preto autor hovorí, že
sloboda človeka je ilúzia, takže slobodný človek neexistuje. Súčasné výskumy
z oblasti neurovedy však poukazujú na javy, ktoré nie je možné vysvetliť
deterministicky. Potvrdzujú názor svetoznámeho fyzika Richarda Feynmana na
vedu, ktorá nemá mandát určiť priamo, čo je dobré a čo zlé. Naturalizmus
má pred sebou nevyriešiteľný problém: ako stanoviť kategórie dobra a zla,
odkiaľ zobrať súradný systém pre tvorbu etických normatívnych rámcov? Americký
profesor bioetiky a ekológie Erazim Kohák pôsobiaci v Prahe upozorňuje na
riziko vedeckého redukcionizmu v poznaní človeka, lebo osvietená myseľ
more geometrico nemôže nikdy vyriešiť otázky hodnoty a zmyslu.
Na druhej strane spektra sa ocitá svet ezoteriky
a novodobej rozmanitej spirituality, ktorý uviazol v inom druhu
absolútneho subjektivizmu. Podľa súčasných trendov etika, hodnoty, zmysel
života a existencie sveta má svoj pôvod v tajomnom centre človeka,
ktoré treba prebudiť a človek tak duchovne ožije a môže vstupovať do
večnosti. Problém však je, že tento typ duchovnosti a večnosti je
projekciou ľudského subjektu, a teda celá spiritualita je sebareferenčná.
Nemá historickú validitu ani objektívne ukotvenie, preto je nebezpečnou ilúziou.
Spolu s naturalizmom bráni človeku poznávať pravdu o svete,
v ktorom žije, a najmä pravdu o sebe samom. To nie je
zanedbateľné.
Dnešný biblický text nás nasmerúva k adventným
udalostiam a ich dôsledkom nielen pre svet poznania, ale aj pre dejiny
ľudstva všeobecne. Byť „zrodený z Boha" totiž odkazuje na realitu, ktorá
presahuje naturalistické vnímanie sveta, pretože Boh nemá svoj pôvod vo svete.
Prišiel na tento svet, aby človeku pomohol, aby ho zachránil pre večnosť. To
nie je ilúzia, ale historická skutočnosť inkarnácie Boha. Boh ako bytie je
odlišné od bytia človeka, preto „nie z vôle muža" sa človek duchovne môže
zrodiť. Duchovné narodenie totiž nie je ukotvené v človeku. Nevychádza
z jeho vnútra a nesmeruje opäť k nemu. Iniciatívu má v rukách
Boh. On poslal svojho Syna. A ponúka tiež nám možnosť stať sa jeho synom
a dcérou. My zase skrze Krista, s Kristom a v Kristovi máme
„právo a moc" žiť z jeho smrti. Záleží na nás.
biblické slovo
Okamih adventu
TIBOR MÁHRIK
Tým však, čo ho prijali a veria v jeho meno, dal
moc stať sa Božími deťmi; tí, čo sa nenarodili ani z krvi, ani
z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. (Jn 1, 12–13)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 4850x