Diabol, démoni či oslobodzovanie od temných síl prostredníctvom exorcizmu sú – pre mnohých prekvapivo – aj v 21. storočí stále relevantné témy, a to nielen v menej rozvinutých kultúrach. Pre väčšinu nenábožensky založených ľudí predstavujú tieto termíny nanajvýš symbol alebo metaforu, zatiaľ čo pre mnohých kresťanov odrážajú reálnu skutočnosť. C. S. Lewis v úvode svojej populárnej knihy Rady skúseného diabla hovorí o dvoch chybách, ktorých sa môžu ľudia dopustiť vo vzťahu k „diablom": neveriť v ich existenciu, alebo naopak „mať o nich prílišný a nezdravý záujem".¹ Cieľom tohto príspevku je upozorniť na druhú chybu – zameraním sa na extrémne učenie a prax prítomné v Kresťanskom spoločenstve Milosť.