Hnutie Slovo života


Roku 1970, v čase posledného ročníka strednej školy, prežil Ulf Ekman (nar. 1950) kresťanskú konverziu a rozhodol sa vydať na cestu viery. Ekman vyrastal v prístavnom, ľavicovo orientovanom meste Göteborg a hoci bol ako dieťa pokrstený v luteránskej cirkvi, kresťanstvo pre neho bolo symbolom všetkého, čo bolo „nezaujímavé, konzervatívne, poverčivé, opresívne a negatívne".1 Po strednej škole smerovali jeho kroky na Uppsalskú univerzitu, kde na bakalárskom stupni študoval najprv etnografiu, dejiny a náboženstvo a následne teológiu.

Teologické štúdium bolo pre Ekmana ambivalentnou skúsenosťou - opisujúc ho ako „stimulujúce a užitočné, ale lenivý, svetský a bezzásadový postoj mnohých spolužiakov bol neuveriteľný".2 Po skončení štúdia a vnímaní, že ho Boh povoláva do duchovnej služby, bol v roku 1979 ordinovaný vo Švédskej luteránskej cirkvi a niekoľko rokov úspešne pôsobil ako kaplán na Uppsalskej univerzite.

Počas krátkeho študijného pobytu v Spojených štátoch amerických roku 1980 navštívil Ekman v oklahomskej Tulse konferenciu, na ktorej bol jedným z rečníkov zakladateľ Hnutia viery Kenneth Hagin. Táto skúsenosť zanechala v Ekmanovi trvalú duchovnú stopu a nasledujúci rok sa stal študentom na Rhema Bible Training Center v Tulse (Oklahoma, USA), škole, ktorú založil Hagin roku 1974. Ekman bol najmä v skorších rokoch svojej služby výrazne ovplyvnený Hnutím viery známym svojím dôrazom na fyzické uzdravenie3 a materiálnu prosperitu, ktoré sú podľa učenia jeho predstaviteľov zasľúbené a skrze vieru dostupné všetkým „znovuzrodeným" kresťanom.

V roku 1983 založil Ulf Ekman vo švédskej Uppsale biblickú školu a následne cirkev Slovo života (Livets Ord), na čele ktorej stál nasledujúce tri desaťročia.4 Cirkev, ktorej členovia sa v prvých rokoch stretávali v prenajatých priestoroch priemyselnej zóny na okraji mesta, sa dynamicky rozvíjala, až sa stala jednou z najväčších protestantských cirkví vo Švédsku. Ekmanova práca neunikla ani pozornosti médií a jeho posolstvo, obsahujúce sporné teologické dôrazy, bolo najmä počas prvej etapy jeho služby predmetom mnohých kontroverzií.

Vplyv charizmatického pastora s príjemným zovňajškom, presvedčivým vystupovaním a zmyslom pre humor sa rozrástol i do ďalších krajín Európy a sveta, vrátane Slovenska a Česka.5 Jeho duchovná služba bola úspešne zameraná najmä na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, kde v súčasnosti existujú stovky zborov Slova života. Na rozmachu Ekmanovej služby v zahraničí sa výrazne podieľali jeho populárne knihy preložené do mnohých jazykov, konferencie a kľúčovú úlohu zohrávala už skôr zmienená biblická škola,6 ktorá sa stala symbolickým centrom neocharizmatického hnutia v Európe. Naproti tomu je Ekman relatívne neznámou postavou pre pentekostálne cirkvi v Spojených štátoch amerických a jeho vplyv v tejto krajine možno hodnotiť ako nevýrazný.

Vzhľadom na Ekmanovu rozsiahlu službu a vplyv je prekvapujúce až zarážajúce, ako málo pozornosti jeho osobe a práci doteraz venovali bádatelia globálneho pentekostalizmu.7 Je pravdepodobné, že Ekmanova konverzia na katolícku vieru tento relatívny nezáujem akademickej komunity v anglicky hovoriacom svete čiastočne zmení.

 

Na ceste z Uppsaly do Ríma


Počas nedeľného bohoslužobného zhromaždenia v megacirkvi, ktorú sám založil, Ekman 9. marca 2014 zhromaždeným veriacim oznámil, že sa spolu s manželkou Birgittou Ekmanovou rozhodli pripojiť ku Katolíckej cirkvi, do ktorej budú čoskoro prijatí. Stalo sa tak 21. mája toho istého roku. V predošlom roku sa k rovnakej cirkvi pripojil aj ich syn Benjamin, ktorý absolvoval štúdiá teológie na Wheaton College (Wheaton, Illinois, USA), University of Wales (Lampeter, Veľká Británia) a Lund University (Lund, Švédsko). Oznámenie Ekmanovcov prišlo niekoľko týždňov po tom, ako Ulf Ekman odišiel do dôchodku, teda v čase, keď už nezastával funkciu senior pastora v Slove života. Ekmanova cesta z Uppsaly do Ríma nebola ani rýchla, ani priamočiara - ako sa v podobných prípadoch dá očakávať. Trvala približne desať rokov.

V prvej etape svojej služby Ekman prejavoval antikatolícke sentimenty a dokonca sa modlil proti historickej návšteve pápeža Jána Pavla II. vo Švédsku v roku 1989.8 Neskôr svoj rozporný postoj verejne oľutoval a 9. apríla 2014 sa v Ríme stretol so súčasným pápežom Františkom. Čo viedlo Ekmana k takej radikálnej zmene postoja voči Katolíckej cirkvi?

V tejto súvislosti je dôležité si všimnúť, že Ekman vníma svoju duchovnú službu v troch etapách, z ktorých každá sa vyznačovala špecifickým dôrazom. Akcentom tej poslednej etapy bola kresťanská jednota. Počas diskutovaného obdobia prichádzali Ekmanovci spolu do častého kontaktu s Katolíckou cirkvou a dochádzalo k zbližovaniu s jej veriacimi, čo následne viedlo k „priateľstvu, hlbšiemu porozumeniu, postupnému odstraňovaniu predsudkov a silnejšej túžbe po jednote".9 Intenzívne štúdium, modlitba a reflexia boli pre Ekmana prostriedkom uvedomenia si mnohých styčných bodov medzi jeho teologickými presvedčeniami a katolíckou vierou.

Uvedomujúc si nesprávnosť niektorých svojich skorších postojov voči katolíkom Ekman uvádza: „Zistil som, ako málo som o nich, ich spiritualite a učení skutočne vedel. Nevedomky som v sebe prechovával mnohé predsudky a zlé postoje - rýchlo ich súdil bez toho, aby som skutočne poznal, čo vlastne veria. Bolo to dobré zistiť a činiť pokánie z nonšalantných a plytkých názorov, ktoré neboli založené na ich vlastných zdrojoch, ale na ich oponentoch. A zároveň objaviť veľmi bohaté dedičstvo, silný teologický základ a hlbokú lásku k Ježišovi Kristovi medzi nimi."10

Dôvody Ekmanovho rozhodnutia konvertovať na katolícku vieru sú možno najvýstižnejšie zosumarizované v jeho nasledovnom vyjadrení: „Videli sme veľkú lásku k Ježišovi a zdravú teológiu založenú na Biblii a klasickej dogme. Zažili sme bohatstvo sviatostného života. Pochopili sme logiku pevných štruktúr kňazstva, ktorá udržuje vieru Cirkvi a odovzdáva ju z generácie na generáciu. Stretli sme sa s etickou a morálnou silou a konzistenciou, ktoré sa odvažujú čeliť všeobecnej mienke, a tiež s láskavosťou voči chudobným a slabým. V neposlednom rade sme prišli do kontaktu so zástupcami miliónov charizmatických katolíkov a videli ich živú vieru."11 Ekmanovi na katolíckej viere imponovala zvláštna schopnosť uchvátiť myseľ a srdce. O Katechizme Katolíckej cirkvi sa vyjadril, že je to „najlepšia kniha, ktorú kedy čítal".12

Ekman bol presvedčený, že ho počas celého procesu duchovného hľadania a rozhodovania prirodzeným i nadprirodzeným spôsobom viedol Duch Svätý. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že po svojej konverzii na katolícku vieru nezanevrel na pentekostálnu formu spirituality a ani na pentekostálnych veriacich. Ako sám výstižne zdôrazňuje, neodvrátil sa „od niečoho, ale k niečomu".13

 

Reakcie


Rozhodnutie Ulfa Ekmana pripojiť sa ku Katolíckej cirkvi sprevádzali rôzne reakcie - niektorí jeho rozhodnutiu hlasno aplaudovali, iní o jeho správnosti v tichosti pochybovali a našli sa aj takí, ktorí ho považovali za jednoznačne chybné. Napriek tomu, že v ostatných rokoch existovali indikátory, že k takému rozhodnutiu môže dôjsť, väčšina zostala prekvapená až šokovaná, keď sa tak skutočne stalo. Vcelku veľkoryso pojalo Ekmanovo rozhodnutie súčasné vedenie zboru Slovo života v Uppsale, ktoré rešpektovalo „osobnú cestu" Ekmana a vyjadrilo dôveru, že Boh ho bude i naďalej viesť.14 Súčasný senior pastor uppsalského zboru Joakim Lundqvist podčiarkol, že Ekmanovo rozhodnutie negatívne neovplyvní ich vzájomné priateľstvo a spolu s ďalšími veriacimi vyprosoval pre Ekmanovcov požehnania od Boha pre ich ďalší život a službu.15 Zhromaždenie veriacich po Ekmanovom príhovore tlieskalo, z čoho možno usúdiť, že jeho rozhodnutie bolo prijaté s porozumením a rešpektom. K takto pozitívnej reakcii nepochybne prispel - popri väčšej ekumenickej otvorenosti Slova života v poslednej dekáde - aj fakt, že Ekmanovo oznámenie o plánovanom pripojení sa ku Katolíckej cirkvi bolo načasované a prezentované spôsobom, ktorý sa snažil minimalizovať potenciálne negatívne dôsledky.

Na Ekmanovu konverziu reagoval i generálny tajomník Švédskej evanjelikálnej aliancie Stefan Gustavsson. Po tom, ako vyzdvihol Ekmanovu integritu „vždy postupovať podľa jeho viery", súčasne poukázal na rozporuplnosť, ktorá charakterizuje Ekmanovo vodcovstvo z dôvodu posunov v teologických presvedčeniach počas jeho služby. Hoci v Ekmanovom prípade ide o jeho osobné rozhodnutie, Gustavsson upozorňuje, že nemožno podceniť „bolesť a dezilúziu", ktoré Ekmanovo rozhodnutie u mnohých vyvoláva.16

V našom geografickom priestore je dôležitá predovšetkým reakcia predstaviteľov Slova života v Česku (pastor Michal Vaněk) a na Slovensku (pastor Peter Čuřík), ktorí v spoločnom oficiálnom vyhlásení uvádzajú, že Ekmanovo „oznámenie mnohých šokovalo, vrátane nás".17 Svoj opatrne formulovaný, rešpektujúci a súčasne nesúhlasný postoj odôvodňujú nasledovne: „Napriek tomu, že v Katolíckej cirkvi sú tiež úprimní kresťania a zhodujeme sa v Apoštolskom vyznaní viery, máme rovnaké učenie o Trojici, kristológii a niektoré ďalšie náuky, predsa existujú doktríny, s ktorými sa jednoznačne nedokážeme stotožniť."18 Po vymenovaní doktrinálnych rozdielov predstavitelia potvrdzujú, že Slovo života „naďalej ostáva evanjelikálnou a charizmatickou cirkvou, rovnako to deklaroval aj zbor Slovo života v Uppsale so všetkými svojimi lídrami. Napriek tomu, že Ulf Ekman je zakladateľom hnutia Slova života a že oceňujeme skvelú prácu, ktorú na Božom diele za posledných tridsať rokov konal, v tomto momente sa jeho cesta a cesta zborov Slova života rozchádzajú".19

Na niektorých webových stránkach a sociálnych sieťach sa však možno stretnúť aj s jednoznačne negatívnymi reakciami. Pre niektorých Ekman rozhodnutím stať sa súčasťou Katolíckej cirkvi „stroskotal vo viere" a stal sa „reprezentantom iného evanjelia". Základným predpokladom takýchto názorov je a priori negatívny postoj voči Katolíckej cirkvi.

 

Začiatok nového trendu?


Všeobecne možno konštatovať, že v procese dozrievania si pentekostálne cirkvi v čoraz väčšej miere uvedomujú nielen svoj prínos pre kresťanskú cirkev, ale i nedostatky svojej vlastnej teológie a praxe. Medzi tieto nedostatky patrí nedocenenie kresťanskej tradície a cirkvi ako inštitúcie20 - problém, s ktorým v súčasnosti zápasia najmä mnohé neocharizmatické cirkvi, ktoré vzišli z tzv. tretej vlny pentekostálneho hnutia. Ide zväčša o mladé a nezávislé spoločenstvá s nízkym stupňom inšitucionalizácie, pohybujúce sa na kultúrnej periférii.

V určitom kontraste s nimi sú cirkevné spoločenstvá a denominácie, ktoré povstali z prvej vlny diskutovaného hnutia - predovšetkým Assemblies of God (Zbory Božie) pripomínajúce si nedávno sté výročie svojho vzniku. U nás sa k tejto denominácii hlási Apoštolská cirkev, jedna z osemnástich registrovaných cirkví na Slovensku, ktorá má na národnej úrovni dlhodobo dobré vzťahy s inými kresťanskými cirkvami a ďalšími inštitúciami spoločnosti. Niektoré cirkevné zbory príkladne ekumenicky spolupracujú v rámci svojich miest a pozitívne sa angažujú vo svojich komunitách. Jedným z nich je zbor Apoštolskej cirkvi v Novom Meste nad Váhom (pastor Jozef Gabovič), ktorý patrí medzi najstaršie pentekostálne zbory na Slovensku.

Z globálnej perspektívy - a rovnako to platí aj o Slovenskej republike - tvoria výraznú časť členskej základne pentekostálnych cirkví bývalí príslušníci iných cirkví, najmä cirkvi Rímskokatolíckej. Jedna z dôležitých otázok je, či tento trend „jednosmernej ulice" bude pokračovať aj v 21. storočí, zastaví sa, alebo dôjde k výraznejšiemu obratu a členovia pentekostálnych cirkví sa vo väčšom množstve začnú pripájať ku tradičným cirkvám.

Už dnes sa relatívne často možno stretnúť s prestupom teologicky vzdelaných osôb do tradičných cirkví, a to najmä v prípadoch, keď pentekostálni veriaci študovali teológiu na nepentekostálnych teologických seminároch alebo univerzitách. Toto pozorovanie ilustruje v článku už zmienený Ekmanov syn Benjamin. Osobitne známy je príbeh bývalého evanjelikálneho protestanta s pentekostálnou skúsenosťou Scotta Hahna, ktorý konvertoval na katolícku vieru niekoľko rokov po tom, ako absolvoval Gordon-Conwell Theological Seminary a v súčasnosti pôsobí ako katolícky teológ a apologét.21 Je však aj mnoho ďalších a verejnosti menej známych osôb, ktoré prestúpili z pentekostálnej (alebo evanjelikálnej) do tradičnej cirkvi. Jedným z nich je jeden z najvýznamnejších teológov súčasnosti Miroslav Volf, ktorý vyrastal v rodine pentekostálneho kazateľa a dnes patrí k Anglikánskej cirkvi.22

Tento fenomén medzi evanjelikálmi si už v roku 2002 všimol teológ Scot McKnight, ktorý sa vo svojom rozsiahlom odbornom článku pýta, „prečo sa evanjelikáli stávajú rímskokatolíkmi".23 McKnight sa zamýšľa nad dôvodmi, ktoré viedli evanjelikálnych kresťanov ako John Michael Talbot, Scott Hahn, Marcus Grodi, Patrick Madrid alebo Thomas Howard k pripojeniu sa ku Katolíckej cirkvi. Je zaujímavé, že samotný McKnight, ako dlhoročný evanjelikál v minulosti pôsobiaci na evanjelikálnych inštitúciách North Park University a Trinity Divinity Evangelical School, bol roku 2014 ordinovaný za diakona v Anglikánskej cirkvi.

Konverzia Ulfa Ekmana na katolícku vieru je výnimočná v tom, že ide o zakladateľa hnutia Slovo života a medzinárodne vplyvného pastora. V súčasnosti ešte nie je možné hodnotiť, ako sa odchod Ekmana prejaví na živote spoločenstiev, ktoré založil alebo ovplyvnil. Touto otázkou sa nepochybne budú v budúcnosti bližšie zaoberať teológovia a možno aj spoločenskí vedci a bude zaujímavé sledovať výsledky ich bádania.

Interesantné bude tiež pozorovať, ako sama Katolícka cirkev všeobecne a Hnutie charizmatickej obnovy konkrétne prijme službu Ekmana a či jeho vplyv v rámci Cirkvi bude podobne zreteľný ako napríklad vplyv Scotta Hahna. Nech to už bude akokoľvek, v každom prípade konverzia Ulfa Ekmana na katolícku vieru reprezentuje veľmi významnú udalosť v dejinách pentekostálneho hnutia, ktorej impakt môže byť citeľný. Či pôjde o viac-menej izolovaný prípad, alebo sa Ekmanova konverzia stane súčasťou začiatku nového trendu v pentekostalizme, ukáže budúcnosť.

 

Poznámky:

 
1 Ekman, U.: I Found My Destiny: The Story of Ulf Ekman and Word of Life, Sweden. Livets Ords Förlag, Uppsala 1997, s. 63

2 Tamže, s. 71

3 Pozri napríklad Ekman, U.: Bůh chce uzdravit všechny. Voda života, Brno 1990

4 Pre stručné zhrnutie histórie Slova života z perspektívy slovenského predstaviteľa tohto hnutia pozri Čuřík, P.: 30 rokov Slova života: Európska konferencia a výnimočná história mladého hnutia. Víťazný život 3/2013, s. 11-13. Pozri tiež Coleman, S.: Why Health and Wealth? Dimensions of Prosperity among Swedish Charismatics. In: Brown, C. G. (ed.): Global Pentecostal and Charismatic Healing. Oxford University Press, New York 2011, s. 47-60

5 Pozri napríklad Kyša, L.: Boží muž Ulf Ekman. Dingir 4/2006, s. 118-119

6 Biblickú školu Slova života v Uppsale počas prvých tridsiatich rokov jej existencie absolvovalo viac než desaťtisíc študentov.

7 Štandardná literatúra v oblasti pentekostálnych štúdií, ako napríklad: The New Dictionary of Pentecostal and Charismatic Movements (Burgess, S. M. a Van der Maas, E. M., eds.), Encyclopedia of Pentecostal and Charismatic Christianity (Burgess, S. M., ed.), An Introduction to Pentecostalism (Anderson, A.), Fire From Heaven: The Rise Of Pentecostal Spirituality And The Reshaping Of Religion In The 21st Century (Cox, H.), Century of the Holy Spirit: 100 Years of Pentecostal and Charismatic Renewal, 1901-2001 (Synan, V.), European Pentecostalism (Kay, W. K. a Dyer, A. E.) sa nezmieňuje o Ekmanovi buď vôbec, alebo mu venuje len malú pozornosť.

8 Coppen, L.: Megachurch pastor Ulf Ekman: ‘We need what the Lord has given to the Catholic Church to live fully as Christians'. Interview s Ulfom Ekmanom. Catholic Herald, 24. apríl 2014 - http://www.catholicherald.co.uk/features/2014/04/24/megachurch-pastor-ulf-ekman-we-need-what-the-lord-has-given-to-the-catholic-church-to-live-fully-as-christians

9 List Ulfa Ekmana adresovaný pastorom The International Word of Life, 9. marec 2014 - https://dl.dropboxusercontent.com/u/48677789/A%20letter%20from%20Ulf%20Ekman%20to%20WOLI.pdf

10 Tamže

11 Coulter, D. M.: Ulf Ekman's Charismatic Conversion. First Things, 11. marec 2014 - http://www.firstthings.com/web-exclusives/2014/03/ulf-ekmans-charismatic-conversion

12 Berggren, L.: Ulf Ekman Says Prophetic Word Confirmed His Catholic Conversion. Charisma News, 14. marec 2014 - http://www.charismanews.com/world/43126-ulf-ekman-says-prophetic-word-confirmed-his-catholic-conversion

13 Ekman, U.: Bohoslužobné zhromaždenie, Livets Ord Uppsala, 9. marec 2014 - https://www.youtube.com/watch?v=dvLXMMwezCU

14 Åkerhielm, C.: This is Word of Life! Word of Life International, 11. marec 2014 - http://woli.info/2014/03/11/this-is-word-of-life

15 Lundqvist, J.: Joakim Lundqvist answers questions. Word of Life International, 10. marec 2014 - http://woli.info/2014/03/10/joakim-lundqvist-answers-questions

16 Moon, R.: Conversion of Sweden‘s Most Influential Pastor Causes ‚Pain and Disillusion‘. Christianity Today, 14. marec 2014 - http://www.christianitytoday.com/gleanings/2014/march/sweden-pentecostal-converts-catholicism-ulf-ekman-word-life.html?paging=off

17 Ulf Ekman katolíkom - vyhlásenie zborov Slova života v ČR a SR. Slovo života 19. marec 2014 - http://www.slovozivota.sk/index.php/sk/aktuality/539-ulf-ekman-katolikom-vyhlasenie-zborov-slova-zivota-v-cr-a-sr

18 Tamže

19 Tamže

20 Pozri viac Ondrášek, Ľ. M.: Svedectvo ako forma náboženského diskurzu: Osobná reflexia o pentekostalizme po dvadsiatich rokoch. In: Ondrášek, Ľ. M., Moďoroši, I. (eds.): Pentekostalizmus v súčasnom náboženskom a spoločenskom kontexte. Katolícka univerzita v Ružomberku, Ružomberok 2013, s. 109-110

21 Pozri viac Hahn, S., Hahn, K.: Rome Sweet Home: Our Journey to Catholicism. Ignatious Press, San Francisco 1993

22 Volf, M.: Faith and Reconciliation: A Personal Journey. In: Shortt, R.: God‘s Advocates: Christian Thinkers in Conversation. Wm. B. Eerdmans Publishing, Grand Rapids 2005, s. 214

23 McKnight, S.: From Wheaton to Rome: Why Evangelicals Become Roman Catholic. The Journal of Evangelical Theological Society 45/3, September 2002, s. 451-472