Hnutie Slovo života

Roku 1970, v čase posledného ročníka strednej školy, prežil Ulf Ekman (nar. 1950) kresťanskú konverziu a rozhodol sa vydať na cestu viery. Ekman vyrastal v prístavnom, ľavicovo orientovanom meste Göteborg a hoci bol ako dieťa pokrstený v luteránskej cirkvi, kresťanstvo pre neho bolo symbolom všetkého, čo bolo „nezaujímavé, konzervatívne, poverčivé, opresívne a negatívne".¹ Po strednej škole smerovali jeho kroky na Uppsalskú univerzitu, kde na bakalárskom stupni študoval najprv etnografiu, dejiny a náboženstvo a následne teológiu.

Teologické štúdium bolo pre Ekmana ambivalentnou skúsenosťou - opisujúc ho ako „stimulujúce a užitočné, ale lenivý, svetský a bezzásadový postoj mnohých spolužiakov bol neuveriteľný".² Po skončení štúdia a vnímaní, že ho Boh povoláva do duchovnej služby, bol v roku 1979 ordinovaný vo Švédskej luteránskej cirkvi a niekoľko rokov úspešne pôsobil ako kaplán na Uppsalskej univerzite.

Počas krátkeho študijného pobytu v Spojených štátoch amerických roku 1980 navštívil Ekman v oklahomskej Tulse konferenciu, na ktorej bol jedným z rečníkov zakladateľ Hnutia viery Kenneth Hagin. Táto skúsenosť zanechala v Ekmanovi trvalú duchovnú stopu a nasledujúci rok sa stal študentom na Rhema Bible Training Center v Tulse (Oklahoma, USA), škole, ktorú založil Hagin roku 1974. Ekman bol najmä v skorších rokoch svojej služby výrazne ovplyvnený Hnutím viery známym svojím dôrazom na fyzické uzdravenie³ a materiálnu prosperitu, ktoré sú podľa učenia jeho predstaviteľov zasľúbené a skrze vieru dostupné všetkým „znovuzrodeným" kresťanom.

V roku 1983 založil Ulf Ekman vo švédskej Uppsale biblickú školu a následne cirkev Slovo života (Livets Ord), na čele ktorej stál nasledujúce tri desaťročia.⁴ Cirkev, ktorej členovia sa v prvých rokoch stretávali v prenajatých priestoroch priemyselnej zóny na okraji mesta, sa dynamicky rozvíjala, až sa stala jednou z najväčších protestantských cirkví vo Švédsku. Ekmanova práca neunikla ani pozornosti médií a jeho posolstvo, obsahujúce sporné teologické dôrazy, bolo najmä počas prvej etapy jeho služby predmetom mnohých kontroverzií.

Vplyv charizmatického pastora s príjemným zovňajškom, presvedčivým vystupovaním a zmyslom pre humor sa rozrástol i do ďalších krajín Európy a sveta, vrátane Slovenska a Česka.⁵ Jeho duchovná služba bola úspešne zameraná najmä na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, kde v súčasnosti existujú stovky zborov Slova života. Na rozmachu Ekmanovej služby v zahraničí sa výrazne podieľali jeho populárne knihy preložené do mnohých jazykov, konferencie a kľúčovú úlohu zohrávala už skôr zmienená biblická škola,⁶ ktorá sa stala symbolickým centrom neocharizmatického hnutia v Európe. Naproti tomu je Ekman relatívne neznámou postavou pre pentekostálne cirkvi v Spojených štátoch amerických a jeho vplyv v tejto krajine možno hodnotiť ako nevýrazný.

Vzhľadom na Ekmanovu rozsiahlu službu a vplyv je prekvapujúce až zarážajúce, ako málo pozornosti jeho osobe a práci doteraz venovali bádatelia globálneho pentekostalizmu.⁷ Je pravdepodobné, že Ekmanova konverzia na katolícku vieru tento relatívny nezáujem akademickej komunity v anglicky hovoriacom svete čiastočne zmení.

 

Na ceste z Uppsaly do Ríma

Počas nedeľného bohoslužobného zhromaždenia v megacirkvi, ktorú sám založil, Ekman 9. marca 2014 zhromaždeným veriacim oznámil, že sa spolu s manželkou Birgittou Ekmanovou rozhodli pripojiť ku Katolíckej cirkvi, do ktorej budú čoskoro prijatí. Stalo sa tak 21. mája toho istého roku. V predošlom roku sa k rovnakej cirkvi pripojil aj ich syn Benjamin, ktorý absolvoval štúdiá teológie na Wheaton College (Wheaton, Illinois, USA), University of Wales (Lampeter, Veľká Británia) a Lund University (Lund, Švédsko). Oznámenie Ekmanovcov prišlo niekoľko týždňov po tom, ako Ulf Ekman odišiel do dôchodku, teda v čase, keď už nezastával funkciu senior pastora v Slove života. Ekmanova cesta z Uppsaly do Ríma nebola ani rýchla, ani priamočiara - ako sa v podobných prípadoch dá očakávať. Trvala približne desať rokov.

V prvej etape svojej služby Ekman prejavoval antikatolícke sentimenty a dokonca sa modlil proti historickej návšteve pápeža Jána Pavla II. vo Švédsku v roku 1989.⁸ Neskôr svoj rozporný postoj verejne oľutoval a 9. apríla 2014 sa v Ríme stretol so súčasným pápežom Františkom. Čo viedlo Ekmana k takej radikálnej zmene postoja voči Katolíckej cirkvi?

V tejto súvislosti je dôležité si všimnúť, že Ekman vníma svoju duchovnú službu v troch etapách, z ktorých každá sa vyznačovala špecifickým dôrazom. Akcentom tej poslednej etapy bola kresťanská jednota. Počas diskutovaného obdobia prichádzali Ekmanovci spolu do častého kontaktu s Katolíckou cirkvou a dochádzalo k zbližovaniu s jej veriacimi, čo následne viedlo k „priateľstvu, hlbšiemu porozumeniu, postupnému odstraňovaniu predsudkov a silnejšej túžbe po jednote".⁹ Intenzívne štúdium, modlitba a reflexia boli pre Ekmana prostriedkom uvedomenia si mnohých styčných bodov medzi jeho teologickými presvedčeniami a katolíckou vierou.

Uvedomujúc si nesprávnosť niektorých svojich skorších postojov voči katolíkom Ekman uvádza: „Zistil som, ako málo som o nich, ich spiritualite a učení skutočne vedel. Nevedomky som v sebe prechovával mnohé predsudky a zlé postoje - rýchlo ich súdil bez toho, aby som skutočne poznal, čo vlastne veria. Bolo to dobré zistiť a činiť pokánie z nonšalantných a plytkých názorov, ktoré neboli založené na ich vlastných zdrojoch, ale na ich oponentoch. A zároveň objaviť veľmi bohaté dedičstvo, silný teologický základ a hlbokú lásku k Ježišovi Kristovi medzi nimi."¹⁰

Dôvody Ekmanovho rozhodnutia konvertovať na katolícku vieru sú možno najvýstižnejšie zosumarizované v jeho nasledovnom vyjadrení: „Videli sme veľkú lásku k Ježišovi a zdravú teológiu založenú na Biblii a klasickej dogme. Zažili sme bohatstvo sviatostného života. Pochopili sme logiku pevných štruktúr kňazstva, ktorá udržuje vieru Cirkvi a odovzdáva ju z generácie na generáciu. Stretli sme sa s etickou a morálnou silou a konzistenciou, ktoré sa odvažujú čeliť všeobecnej mienke, a tiež s láskavosťou voči chudobným a slabým. V neposlednom rade sme prišli do kontaktu so zástupcami miliónov charizmatických katolíkov a videli ich živú vieru."¹¹ Ekmanovi na katolíckej viere imponovala zvláštna schopnosť uchvátiť myseľ a srdce. O Katechizme Katolíckej cirkvi sa vyjadril, že je to „najlepšia kniha, ktorú kedy čítal".¹²

Ekman bol presvedčený, že ho počas celého procesu duchovného hľadania a rozhodovania prirodzeným i nadprirodzeným spôsobom viedol Duch Svätý. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že po svojej konverzii na katolícku vieru nezanevrel na pentekostálnu formu spirituality a ani na pentekostálnych veriacich. Ako sám výstižne zdôrazňuje, neodvrátil sa „od niečoho, ale k niečomu".¹³

 

Reakcie

Rozhodnutie Ulfa Ekmana pripojiť sa ku Katolíckej cirkvi sprevádzali rôzne reakcie - niektorí jeho rozhodnutiu hlasno aplaudovali, iní o jeho správnosti v tichosti pochybovali a našli sa aj takí, ktorí ho považovali za jednoznačne chybné. Napriek tomu, že v ostatných rokoch existovali indikátory, že k takému rozhodnutiu môže dôjsť, väčšina zostala prekvapená až šokovaná, keď sa tak skutočne stalo. Vcelku veľkoryso pojalo Ekmanovo rozhodnutie súčasné vedenie zboru Slovo života v Uppsale, ktoré rešpektovalo „osobnú cestu" Ekmana a vyjadrilo dôveru, že Boh ho bude i naďalej viesť.¹⁴ Súčasný senior pastor uppsalského zboru Joakim Lundqvist podčiarkol, že Ekmanovo rozhodnutie negatívne neovplyvní ich vzájomné priateľstvo a spolu s ďalšími veriacimi vyprosoval pre Ekmanovcov požehnania od Boha pre ich ďalší život a službu.¹⁵ Zhromaždenie veriacich po Ekmanovom príhovore tlieskalo, z čoho možno usúdiť, že jeho rozhodnutie bolo prijaté s porozumením a rešpektom. K takto pozitívnej reakcii nepochybne prispel - popri väčšej ekumenickej otvorenosti Slova života v poslednej dekáde - aj fakt, že Ekmanovo oznámenie o plánovanom pripojení sa ku Katolíckej cirkvi bolo načasované a prezentované spôsobom, ktorý sa snažil minimalizovať potenciálne negatívne dôsledky.

Na Ekmanovu konverziu reagoval i generálny tajomník Švédskej evanjelikálnej aliancie Stefan Gustavsson. Po tom, ako vyzdvihol Ekmanovu integritu „vždy postupovať podľa jeho viery", súčasne poukázal na rozporuplnosť, ktorá charakterizuje Ekmanovo vodcovstvo z dôvodu posunov v teologických presvedčeniach počas jeho služby. Hoci v Ekmanovom prípade ide o jeho osobné rozhodnutie, Gustavsson upozorňuje, že nemožno podceniť „bolesť a dezilúziu", ktoré Ekmanovo rozhodnutie u mnohých vyvoláva.¹⁶

V našom geografickom priestore je dôležitá predovšetkým reakcia predstaviteľov Slova života v Česku (pastor Michal Vaněk) a na Slovensku (pastor Peter Čuřík), ktorí v spoločnom oficiálnom vyhlásení uvádzajú, že Ekmanovo „oznámenie mnohých šokovalo, vrátane nás".¹⁷ Svoj opatrne formulovaný, rešpektujúci a súčasne nesúhlasný postoj odôvodňujú nasledovne: „Napriek tomu, že v Katolíckej cirkvi sú tiež úprimní kresťania a zhodujeme sa v Apoštolskom vyznaní viery, máme rovnaké učenie o Trojici, kristológii a niektoré ďalšie náuky, predsa existujú doktríny, s ktorými sa jednoznačne nedokážeme stotožniť."¹⁸ Po vymenovaní doktrinálnych rozdielov predstavitelia potvrdzujú, že Slovo života „naďalej ostáva evanjelikálnou a charizmatickou cirkvou, rovnako to deklaroval aj zbor Slovo života v Uppsale so všetkými svojimi lídrami. Napriek tomu, že Ulf Ekman je zakladateľom hnutia Slova života a že oceňujeme skvelú prácu, ktorú na Božom diele za posledných tridsať rokov konal, v tomto momente sa jeho cesta a cesta zborov Slova života rozchádzajú".¹⁹

Na niektorých webových stránkach a sociálnych sieťach sa však možno stretnúť aj s jednoznačne negatívnymi reakciami. Pre niektorých Ekman rozhodnutím stať sa súčasťou Katolíckej cirkvi „stroskotal vo viere" a stal sa „reprezentantom iného evanjelia". Základným predpokladom takýchto názorov je a priori negatívny postoj voči Katolíckej cirkvi.

 

Začiatok nového trendu?

Všeobecne možno konštatovať, že v procese dozrievania si pentekostálne cirkvi v čoraz väčšej miere uvedomujú nielen svoj prínos pre kresťanskú cirkev, ale i nedostatky svojej vlastnej teológie a praxe. Medzi tieto nedostatky patrí nedocenenie kresťanskej tradície a cirkvi ako inštitúcie²⁰ - problém, s ktorým v súčasnosti zápasia najmä mnohé neocharizmatické cirkvi, ktoré vzišli z tzv. tretej vlny pentekostálneho hnutia. Ide zväčša o mladé a nezávislé spoločenstvá s nízkym stupňom inšitucionalizácie, pohybujúce sa na kultúrnej periférii.

V určitom kontraste s nimi sú cirkevné spoločenstvá a denominácie, ktoré povstali z prvej vlny diskutovaného hnutia - predovšetkým Assemblies of God (Zbory Božie) pripomínajúce si nedávno sté výročie svojho vzniku. U nás sa k tejto denominácii hlási Apoštolská cirkev, jedna z osemnástich registrovaných cirkví na Slovensku, ktorá má na národnej úrovni dlhodobo dobré vzťahy s inými kresťanskými cirkvami a ďalšími inštitúciami spoločnosti. Niektoré cirkevné zbory príkladne ekumenicky spolupracujú v rámci svojich miest a pozitívne sa angažujú vo svojich komunitách. Jedným z nich je zbor Apoštolskej cirkvi v Novom Meste nad Váhom (pastor Jozef Gabovič), ktorý patrí medzi najstaršie pentekostálne zbory na Slovensku.

Z globálnej perspektívy - a rovnako to platí aj o Slovenskej republike - tvoria výraznú časť členskej základne pentekostálnych cirkví bývalí príslušníci iných cirkví, najmä cirkvi Rímskokatolíckej. Jedna z dôležitých otázok je, či tento trend „jednosmernej ulice" bude pokračovať aj v 21. storočí, zastaví sa, alebo dôjde k výraznejšiemu obratu a členovia pentekostálnych cirkví sa vo väčšom množstve začnú pripájať ku tradičným cirkvám.

Už dnes sa relatívne často možno stretnúť s prestupom teologicky vzdelaných osôb do tradičných cirkví, a to najmä v prípadoch, keď pentekostálni veriaci študovali teológiu na nepentekostálnych teologických seminároch alebo univerzitách. Toto pozorovanie ilustruje v článku už zmienený Ekmanov syn Benjamin. Osobitne známy je príbeh bývalého evanjelikálneho protestanta s pentekostálnou skúsenosťou Scotta Hahna, ktorý konvertoval na katolícku vieru niekoľko rokov po tom, ako absolvoval Gordon-Conwell Theological Seminary a v súčasnosti pôsobí ako katolícky teológ a apologét.²¹ Je však aj mnoho ďalších a verejnosti menej známych osôb, ktoré prestúpili z pentekostálnej (alebo evanjelikálnej) do tradičnej cirkvi. Jedným z nich je jeden z najvýznamnejších teológov súčasnosti Miroslav Volf, ktorý vyrastal v rodine pentekostálneho kazateľa a dnes patrí k Anglikánskej cirkvi.²²

Tento fenomén medzi evanjelikálmi si už v roku 2002 všimol teológ Scot McKnight, ktorý sa vo svojom rozsiahlom odbornom článku pýta, „prečo sa evanjelikáli stávajú rímskokatolíkmi".²³ McKnight sa zamýšľa nad dôvodmi, ktoré viedli evanjelikálnych kresťanov ako John Michael Talbot, Scott Hahn, Marcus Grodi, Patrick Madrid alebo Thomas Howard k pripojeniu sa ku Katolíckej cirkvi. Je zaujímavé, že samotný McKnight, ako dlhoročný evanjelikál v minulosti pôsobiaci na evanjelikálnych inštitúciách North Park University a Trinity Divinity Evangelical School, bol roku 2014 ordinovaný za diakona v Anglikánskej cirkvi.

Konverzia Ulfa Ekmana na katolícku vieru je výnimočná v tom, že ide o zakladateľa hnutia Slovo života a medzinárodne vplyvného pastora. V súčasnosti ešte nie je možné hodnotiť, ako sa odchod Ekmana prejaví na živote spoločenstiev, ktoré založil alebo ovplyvnil. Touto otázkou sa nepochybne budú v budúcnosti bližšie zaoberať teológovia a možno aj spoločenskí vedci a bude zaujímavé sledovať výsledky ich bádania.

Interesantné bude tiež pozorovať, ako sama Katolícka cirkev všeobecne a Hnutie charizmatickej obnovy konkrétne prijme službu Ekmana a či jeho vplyv v rámci Cirkvi bude podobne zreteľný ako napríklad vplyv Scotta Hahna. Nech to už bude akokoľvek, v každom prípade konverzia Ulfa Ekmana na katolícku vieru reprezentuje veľmi významnú udalosť v dejinách pentekostálneho hnutia, ktorej impakt môže byť citeľný. Či pôjde o viac-menej izolovaný prípad, alebo sa Ekmanova konverzia stane súčasťou začiatku nového trendu v pentekostalizme, ukáže budúcnosť.

 

Poznámky:

 
¹ Ekman, U.: I Found My Destiny: The Story of Ulf Ekman and Word of Life, Sweden. Livets Ords Förlag, Uppsala 1997, s. 63

² Tamže, s. 71

³ Pozri napríklad Ekman, U.: Bůh chce uzdravit všechny. Voda života, Brno 1990

⁴ Pre stručné zhrnutie histórie Slova života z perspektívy slovenského predstaviteľa tohto hnutia pozri Čuřík, P.: 30 rokov Slova života: Európska konferencia a výnimočná história mladého hnutia. Víťazný život 3/2013, s. 11-13. Pozri tiež Coleman, S.: Why Health and Wealth? Dimensions of Prosperity among Swedish Charismatics. In: Brown, C. G. (ed.): Global Pentecostal and Charismatic Healing. Oxford University Press, New York 2011, s. 47-60

⁵ Pozri napríklad Kyša, L.: Boží muž Ulf Ekman. Dingir 4/2006, s. 118-119

⁶ Biblickú školu Slova života v Uppsale počas prvých tridsiatich rokov jej existencie absolvovalo viac než desaťtisíc študentov.

⁷ Štandardná literatúra v oblasti pentekostálnych štúdií, ako napríklad: The New Dictionary of Pentecostal and Charismatic Movements (Burgess, S. M. a Van der Maas, E. M., eds.), Encyclopedia of Pentecostal and Charismatic Christianity (Burgess, S. M., ed.), An Introduction to Pentecostalism (Anderson, A.), Fire From Heaven: The Rise Of Pentecostal Spirituality And The Reshaping Of Religion In The 21st Century (Cox, H.), Century of the Holy Spirit: 100 Years of Pentecostal and Charismatic Renewal, 1901-2001 (Synan, V.), European Pentecostalism (Kay, W. K. a Dyer, A. E.) sa nezmieňuje o Ekmanovi buď vôbec, alebo mu venuje len malú pozornosť.

⁸ Coppen, L.: Megachurch pastor Ulf Ekman: ‘We need what the Lord has given to the Catholic Church to live fully as Christians'. Interview s Ulfom Ekmanom. Catholic Herald, 24. apríl 2014 - http://www.catholicherald.co.uk/features/2014/04/24/megachurch-pastor-ulf-ekman-we-need-what-the-lord-has-given-to-the-catholic-church-to-live-fully-as-christians

⁹ List Ulfa Ekmana adresovaný pastorom The International Word of Life, 9. marec 2014 - https://dl.dropboxusercontent.com/u/48677789/A%20letter%20from%20Ulf%20Ekman%20to%20WOLI.pdf

¹⁰ Tamže

¹¹ Coulter, D. M.: Ulf Ekman's Charismatic Conversion. First Things, 11. marec 2014 - http://www.firstthings.com/web-exclusives/2014/03/ulf-ekmans-charismatic-conversion

¹² Berggren, L.: Ulf Ekman Says Prophetic Word Confirmed His Catholic Conversion. Charisma News, 14. marec 2014 - http://www.charismanews.com/world/43126-ulf-ekman-says-prophetic-word-confirmed-his-catholic-conversion

¹³ Ekman, U.: Bohoslužobné zhromaždenie, Livets Ord Uppsala, 9. marec 2014 - https://www.youtube.com/watch?v=dvLXMMwezCU

¹⁴ Åkerhielm, C.: This is Word of Life! Word of Life International, 11. marec 2014 - http://woli.info/2014/03/11/this-is-word-of-life

¹⁵ Lundqvist, J.: Joakim Lundqvist answers questions. Word of Life International, 10. marec 2014 - http://woli.info/2014/03/10/joakim-lundqvist-answers-questions

¹⁶ Moon, R.: Conversion of Sweden‘s Most Influential Pastor Causes ‚Pain and Disillusion‘. Christianity Today, 14. marec 2014 - http://www.christianitytoday.com/gleanings/2014/march/sweden-pentecostal-converts-catholicism-ulf-ekman-word-life.html?paging=off

¹⁷ Ulf Ekman katolíkom - vyhlásenie zborov Slova života v ČR a SR. Slovo života 19. marec 2014 - http://www.slovozivota.sk/index.php/sk/aktuality/539-ulf-ekman-katolikom-vyhlasenie-zborov-slova-zivota-v-cr-a-sr

¹⁸ Tamže

¹⁹ Tamže

²⁰ Pozri viac Ondrášek, Ľ. M.: Svedectvo ako forma náboženského diskurzu: Osobná reflexia o pentekostalizme po dvadsiatich rokoch. In: Ondrášek, Ľ. M., Moďoroši, I. (eds.): Pentekostalizmus v súčasnom náboženskom a spoločenskom kontexte. Katolícka univerzita v Ružomberku, Ružomberok 2013, s. 109-110

²¹ Pozri viac Hahn, S., Hahn, K.: Rome Sweet Home: Our Journey to Catholicism. Ignatious Press, San Francisco 1993

²² Volf, M.: Faith and Reconciliation: A Personal Journey. In: Shortt, R.: God‘s Advocates: Christian Thinkers in Conversation. Wm. B. Eerdmans Publishing, Grand Rapids 2005, s. 214

²³ McKnight, S.: From Wheaton to Rome: Why Evangelicals Become Roman Catholic. The Journal of Evangelical Theological Society 45/3, September 2002, s. 451-472