Hnutie Slovo života
Roku 1970, v čase posledného ročníka strednej školy,
prežil Ulf Ekman (nar. 1950) kresťanskú konverziu a rozhodol sa vydať na
cestu viery. Ekman vyrastal v prístavnom, ľavicovo orientovanom meste
Göteborg a hoci bol ako dieťa pokrstený v luteránskej cirkvi,
kresťanstvo pre neho bolo symbolom všetkého, čo bolo „nezaujímavé,
konzervatívne, poverčivé, opresívne a negatívne".1 Po strednej
škole smerovali jeho kroky na Uppsalskú univerzitu, kde na bakalárskom stupni
študoval najprv etnografiu, dejiny a náboženstvo a následne teológiu.
Teologické štúdium bolo pre Ekmana ambivalentnou skúsenosťou
- opisujúc ho ako „stimulujúce a užitočné, ale lenivý, svetský
a bezzásadový postoj mnohých spolužiakov bol neuveriteľný".2 Po
skončení štúdia a vnímaní, že ho Boh povoláva do duchovnej služby, bol
v roku 1979 ordinovaný vo Švédskej luteránskej cirkvi a niekoľko
rokov úspešne pôsobil ako kaplán na Uppsalskej univerzite.
Počas krátkeho študijného pobytu v Spojených štátoch
amerických roku 1980 navštívil Ekman v oklahomskej Tulse konferenciu, na
ktorej bol jedným z rečníkov zakladateľ Hnutia viery Kenneth Hagin. Táto
skúsenosť zanechala v Ekmanovi trvalú duchovnú stopu a nasledujúci rok sa
stal študentom na Rhema Bible Training Center v Tulse (Oklahoma, USA),
škole, ktorú založil Hagin roku 1974. Ekman bol najmä v skorších
rokoch svojej služby výrazne ovplyvnený Hnutím viery známym svojím dôrazom na
fyzické uzdravenie3 a materiálnu prosperitu, ktoré sú podľa učenia
jeho predstaviteľov zasľúbené a skrze vieru dostupné všetkým
„znovuzrodeným" kresťanom.
V roku 1983 založil Ulf Ekman vo švédskej Uppsale biblickú
školu a následne cirkev Slovo života (Livets Ord), na čele ktorej stál
nasledujúce tri desaťročia.4 Cirkev, ktorej členovia sa
v prvých rokoch stretávali v prenajatých priestoroch priemyselnej
zóny na okraji mesta, sa dynamicky rozvíjala, až sa stala jednou
z najväčších protestantských cirkví vo Švédsku. Ekmanova práca neunikla
ani pozornosti médií a jeho posolstvo, obsahujúce sporné teologické
dôrazy, bolo najmä počas prvej etapy jeho služby predmetom mnohých kontroverzií.
Vplyv charizmatického pastora s príjemným zovňajškom,
presvedčivým vystupovaním a zmyslom pre humor sa rozrástol i do ďalších
krajín Európy a sveta, vrátane Slovenska a Česka.5 Jeho
duchovná služba bola úspešne zameraná najmä na krajiny bývalého Sovietskeho
zväzu, kde v súčasnosti existujú stovky zborov Slova života. Na rozmachu
Ekmanovej služby v zahraničí sa výrazne podieľali jeho populárne knihy
preložené do mnohých jazykov, konferencie a kľúčovú úlohu zohrávala už
skôr zmienená biblická škola,6 ktorá sa stala symbolickým centrom
neocharizmatického hnutia v Európe. Naproti tomu je Ekman relatívne
neznámou postavou pre pentekostálne cirkvi v Spojených štátoch amerických
a jeho vplyv v tejto krajine možno hodnotiť ako nevýrazný.
Vzhľadom na Ekmanovu rozsiahlu službu a vplyv je
prekvapujúce až zarážajúce, ako málo pozornosti jeho osobe a práci doteraz
venovali bádatelia globálneho pentekostalizmu.7 Je pravdepodobné, že
Ekmanova konverzia na katolícku vieru tento relatívny nezáujem akademickej komunity
v anglicky hovoriacom svete čiastočne zmení.
Na ceste z Uppsaly do Ríma
Počas nedeľného bohoslužobného zhromaždenia
v megacirkvi, ktorú sám založil, Ekman 9. marca 2014 zhromaždeným veriacim
oznámil, že sa spolu s manželkou Birgittou Ekmanovou rozhodli pripojiť ku
Katolíckej cirkvi, do ktorej budú čoskoro prijatí. Stalo sa tak 21. mája toho
istého roku. V predošlom roku sa k rovnakej cirkvi pripojil aj ich
syn Benjamin, ktorý absolvoval štúdiá teológie na Wheaton College (Wheaton, Illinois,
USA), University of Wales (Lampeter, Veľká Británia) a Lund University
(Lund, Švédsko). Oznámenie Ekmanovcov prišlo niekoľko týždňov po tom, ako Ulf
Ekman odišiel do dôchodku, teda v čase, keď už nezastával funkciu senior
pastora v Slove života. Ekmanova cesta z Uppsaly do Ríma nebola ani
rýchla, ani priamočiara - ako sa v podobných prípadoch dá očakávať. Trvala
približne desať rokov.
V prvej etape svojej služby Ekman prejavoval
antikatolícke sentimenty a dokonca sa modlil proti historickej návšteve
pápeža Jána Pavla II. vo Švédsku v roku 1989.8 Neskôr svoj
rozporný postoj verejne oľutoval a 9. apríla 2014 sa v Ríme stretol so
súčasným pápežom Františkom. Čo viedlo Ekmana k takej radikálnej zmene postoja
voči Katolíckej cirkvi?
V tejto súvislosti je dôležité si všimnúť, že Ekman
vníma svoju duchovnú službu v troch etapách, z ktorých každá sa
vyznačovala špecifickým dôrazom. Akcentom tej poslednej etapy bola kresťanská
jednota. Počas diskutovaného obdobia prichádzali Ekmanovci spolu do častého
kontaktu s Katolíckou cirkvou a dochádzalo k zbližovaniu
s jej veriacimi, čo následne viedlo k „priateľstvu, hlbšiemu
porozumeniu, postupnému odstraňovaniu predsudkov a silnejšej túžbe po
jednote".9 Intenzívne štúdium, modlitba a reflexia boli pre
Ekmana prostriedkom uvedomenia si mnohých styčných bodov medzi jeho
teologickými presvedčeniami a katolíckou vierou.
Uvedomujúc si nesprávnosť niektorých svojich skorších
postojov voči katolíkom Ekman uvádza: „Zistil som, ako málo som o nich,
ich spiritualite a učení skutočne vedel. Nevedomky som v sebe
prechovával mnohé predsudky a zlé postoje - rýchlo ich súdil bez toho, aby
som skutočne poznal, čo vlastne veria. Bolo to dobré zistiť a činiť
pokánie z nonšalantných a plytkých názorov, ktoré neboli založené na
ich vlastných zdrojoch, ale na ich oponentoch. A zároveň objaviť veľmi
bohaté dedičstvo, silný teologický základ a hlbokú lásku k Ježišovi
Kristovi medzi nimi."10
Dôvody Ekmanovho rozhodnutia konvertovať na katolícku vieru
sú možno najvýstižnejšie zosumarizované v jeho nasledovnom vyjadrení:
„Videli sme veľkú lásku k Ježišovi a zdravú teológiu založenú na
Biblii a klasickej dogme. Zažili sme bohatstvo sviatostného života.
Pochopili sme logiku pevných štruktúr kňazstva, ktorá udržuje vieru Cirkvi
a odovzdáva ju z generácie na generáciu. Stretli sme sa
s etickou a morálnou silou a konzistenciou, ktoré sa odvažujú
čeliť všeobecnej mienke, a tiež s láskavosťou voči chudobným
a slabým. V neposlednom rade sme prišli do kontaktu so zástupcami
miliónov charizmatických katolíkov a videli ich živú vieru."11 Ekmanovi na katolíckej viere imponovala zvláštna schopnosť uchvátiť myseľ
a srdce. O Katechizme Katolíckej cirkvi sa vyjadril, že je to
„najlepšia kniha, ktorú kedy čítal".12
Ekman bol presvedčený, že ho počas celého procesu duchovného
hľadania a rozhodovania prirodzeným i nadprirodzeným spôsobom viedol
Duch Svätý. V tejto súvislosti je dôležité poznamenať, že po svojej
konverzii na katolícku vieru nezanevrel na pentekostálnu formu spirituality a
ani na pentekostálnych veriacich. Ako sám výstižne zdôrazňuje, neodvrátil sa
„od niečoho, ale k niečomu".13
Reakcie
Rozhodnutie Ulfa Ekmana pripojiť sa ku Katolíckej cirkvi
sprevádzali rôzne reakcie - niektorí jeho rozhodnutiu hlasno aplaudovali, iní
o jeho správnosti v tichosti pochybovali a našli sa aj takí,
ktorí ho považovali za jednoznačne chybné. Napriek tomu, že v ostatných
rokoch existovali indikátory, že k takému rozhodnutiu môže dôjsť, väčšina
zostala prekvapená až šokovaná, keď sa tak skutočne stalo. Vcelku veľkoryso
pojalo Ekmanovo rozhodnutie súčasné vedenie zboru Slovo života v Uppsale,
ktoré rešpektovalo „osobnú cestu" Ekmana a vyjadrilo dôveru, že Boh ho
bude i naďalej viesť.14 Súčasný senior pastor uppsalského zboru
Joakim Lundqvist podčiarkol, že Ekmanovo rozhodnutie negatívne neovplyvní ich
vzájomné priateľstvo a spolu s ďalšími veriacimi vyprosoval pre
Ekmanovcov požehnania od Boha pre ich ďalší život a službu.15 Zhromaždenie veriacich po Ekmanovom príhovore tlieskalo, z čoho možno
usúdiť, že jeho rozhodnutie bolo prijaté s porozumením a rešpektom.
K takto pozitívnej reakcii nepochybne prispel - popri väčšej ekumenickej
otvorenosti Slova života v poslednej dekáde - aj fakt, že Ekmanovo
oznámenie o plánovanom pripojení sa ku Katolíckej cirkvi bolo načasované a prezentované
spôsobom, ktorý sa snažil minimalizovať potenciálne negatívne dôsledky.
Na Ekmanovu konverziu reagoval i generálny tajomník Švédskej
evanjelikálnej aliancie Stefan Gustavsson. Po tom, ako vyzdvihol Ekmanovu
integritu „vždy postupovať podľa jeho viery", súčasne poukázal na
rozporuplnosť, ktorá charakterizuje Ekmanovo vodcovstvo z dôvodu posunov
v teologických presvedčeniach počas jeho služby. Hoci v Ekmanovom
prípade ide o jeho osobné rozhodnutie, Gustavsson upozorňuje, že nemožno
podceniť „bolesť a dezilúziu", ktoré Ekmanovo rozhodnutie u mnohých
vyvoláva.16
V našom geografickom priestore je dôležitá predovšetkým
reakcia predstaviteľov Slova života v Česku (pastor Michal Vaněk)
a na Slovensku (pastor Peter Čuřík), ktorí v spoločnom oficiálnom
vyhlásení uvádzajú, že Ekmanovo „oznámenie mnohých šokovalo, vrátane nás".17 Svoj opatrne formulovaný, rešpektujúci a súčasne nesúhlasný postoj
odôvodňujú nasledovne: „Napriek tomu, že v Katolíckej cirkvi sú tiež
úprimní kresťania a zhodujeme sa v Apoštolskom vyznaní viery, máme rovnaké
učenie o Trojici, kristológii a niektoré ďalšie náuky, predsa
existujú doktríny, s ktorými sa jednoznačne nedokážeme stotožniť."18 Po vymenovaní doktrinálnych rozdielov predstavitelia potvrdzujú, že Slovo
života „naďalej ostáva evanjelikálnou a charizmatickou cirkvou, rovnako to
deklaroval aj zbor Slovo života v Uppsale so všetkými svojimi lídrami.
Napriek tomu, že Ulf Ekman je zakladateľom hnutia Slova života a že
oceňujeme skvelú prácu, ktorú na Božom diele za posledných tridsať rokov konal,
v tomto momente sa jeho cesta a cesta zborov Slova života
rozchádzajú".19
Na niektorých webových stránkach a sociálnych sieťach
sa však možno stretnúť aj s jednoznačne negatívnymi reakciami. Pre
niektorých Ekman rozhodnutím stať sa súčasťou Katolíckej cirkvi „stroskotal vo
viere" a stal sa „reprezentantom iného evanjelia". Základným predpokladom
takýchto názorov je a priori negatívny postoj voči Katolíckej cirkvi.
Začiatok nového trendu?
Všeobecne možno konštatovať, že v procese dozrievania
si pentekostálne cirkvi v čoraz väčšej miere uvedomujú nielen svoj prínos
pre kresťanskú cirkev, ale i nedostatky svojej vlastnej teológie
a praxe. Medzi tieto nedostatky patrí nedocenenie kresťanskej tradície
a cirkvi ako inštitúcie20 - problém, s ktorým
v súčasnosti zápasia najmä mnohé neocharizmatické cirkvi, ktoré vzišli
z tzv. tretej vlny pentekostálneho hnutia. Ide zväčša o mladé
a nezávislé spoločenstvá s nízkym stupňom inšitucionalizácie, pohybujúce
sa na kultúrnej periférii.
V určitom kontraste s nimi sú cirkevné
spoločenstvá a denominácie, ktoré povstali z prvej vlny diskutovaného
hnutia - predovšetkým Assemblies of God (Zbory Božie) pripomínajúce si nedávno
sté výročie svojho vzniku. U nás sa k tejto denominácii hlási
Apoštolská cirkev, jedna z osemnástich registrovaných cirkví na Slovensku,
ktorá má na národnej úrovni dlhodobo dobré vzťahy s inými kresťanskými
cirkvami a ďalšími inštitúciami spoločnosti. Niektoré cirkevné zbory
príkladne ekumenicky spolupracujú v rámci svojich miest a pozitívne
sa angažujú vo svojich komunitách. Jedným z nich je zbor Apoštolskej
cirkvi v Novom Meste nad Váhom (pastor Jozef Gabovič), ktorý patrí medzi
najstaršie pentekostálne zbory na Slovensku.
Z globálnej perspektívy - a rovnako to platí aj
o Slovenskej republike - tvoria výraznú časť členskej základne
pentekostálnych cirkví bývalí príslušníci iných cirkví, najmä cirkvi
Rímskokatolíckej. Jedna z dôležitých otázok je, či tento trend
„jednosmernej ulice" bude pokračovať aj v 21. storočí, zastaví sa, alebo
dôjde k výraznejšiemu obratu a členovia pentekostálnych cirkví sa vo
väčšom množstve začnú pripájať ku tradičným cirkvám.
Už dnes sa relatívne často možno stretnúť s prestupom
teologicky vzdelaných osôb do tradičných cirkví, a to najmä v prípadoch,
keď pentekostálni veriaci študovali teológiu na nepentekostálnych teologických
seminároch alebo univerzitách. Toto pozorovanie ilustruje v článku už
zmienený Ekmanov syn Benjamin. Osobitne známy je príbeh bývalého
evanjelikálneho protestanta s pentekostálnou skúsenosťou Scotta Hahna,
ktorý konvertoval na katolícku vieru niekoľko rokov po tom, ako absolvoval
Gordon-Conwell Theological Seminary a v súčasnosti pôsobí ako
katolícky teológ a apologét.21 Je však aj mnoho ďalších a verejnosti
menej známych osôb, ktoré prestúpili z pentekostálnej (alebo
evanjelikálnej) do tradičnej cirkvi. Jedným z nich je jeden
z najvýznamnejších teológov súčasnosti Miroslav Volf, ktorý vyrastal
v rodine pentekostálneho kazateľa a dnes patrí k Anglikánskej
cirkvi.22
Tento fenomén medzi evanjelikálmi si už v roku 2002
všimol teológ Scot McKnight, ktorý sa vo svojom rozsiahlom odbornom článku
pýta, „prečo sa evanjelikáli stávajú rímskokatolíkmi".23 McKnight sa
zamýšľa nad dôvodmi, ktoré viedli evanjelikálnych kresťanov ako John Michael
Talbot, Scott Hahn, Marcus Grodi, Patrick Madrid alebo Thomas Howard
k pripojeniu sa ku Katolíckej cirkvi. Je zaujímavé, že samotný McKnight,
ako dlhoročný evanjelikál v minulosti pôsobiaci na evanjelikálnych
inštitúciách North Park University a Trinity Divinity Evangelical School,
bol roku 2014 ordinovaný za diakona v Anglikánskej cirkvi.
Konverzia Ulfa Ekmana na katolícku vieru je výnimočná
v tom, že ide o zakladateľa hnutia Slovo života a medzinárodne
vplyvného pastora. V súčasnosti ešte nie je možné hodnotiť, ako sa odchod
Ekmana prejaví na živote spoločenstiev, ktoré založil alebo ovplyvnil. Touto
otázkou sa nepochybne budú v budúcnosti bližšie zaoberať teológovia
a možno aj spoločenskí vedci a bude zaujímavé sledovať výsledky ich
bádania.
Interesantné bude tiež pozorovať, ako sama Katolícka cirkev
všeobecne a Hnutie charizmatickej obnovy konkrétne prijme službu Ekmana
a či jeho vplyv v rámci Cirkvi bude podobne zreteľný ako napríklad
vplyv Scotta Hahna. Nech to už bude akokoľvek, v každom prípade konverzia
Ulfa Ekmana na katolícku vieru reprezentuje veľmi významnú udalosť
v dejinách pentekostálneho hnutia, ktorej impakt môže byť citeľný. Či
pôjde o viac-menej izolovaný prípad, alebo sa Ekmanova konverzia stane
súčasťou začiatku nového trendu v pentekostalizme, ukáže budúcnosť.
Poznámky:
1 Ekman, U.: I Found My Destiny: The Story
of Ulf Ekman and Word of Life, Sweden. Livets Ords Förlag, Uppsala 1997, s. 63
2 Tamže, s. 71
3 Pozri napríklad Ekman, U.: Bůh chce uzdravit
všechny. Voda života, Brno 1990
4 Pre stručné zhrnutie histórie Slova života
z perspektívy slovenského predstaviteľa tohto hnutia pozri Čuřík, P.: 30
rokov Slova života: Európska konferencia a výnimočná história mladého
hnutia. Víťazný život 3/2013, s. 11-13. Pozri tiež Coleman, S.: Why Health and
Wealth? Dimensions of Prosperity among Swedish Charismatics. In: Brown, C. G.
(ed.): Global Pentecostal and Charismatic Healing. Oxford University Press, New
York 2011, s. 47-60
5 Pozri napríklad Kyša, L.: Boží muž Ulf Ekman.
Dingir 4/2006, s. 118-119
6 Biblickú školu Slova života v Uppsale
počas prvých tridsiatich rokov jej existencie absolvovalo viac než desaťtisíc
študentov.
7 Štandardná literatúra v oblasti
pentekostálnych štúdií, ako napríklad: The New Dictionary of Pentecostal and
Charismatic Movements (Burgess, S. M. a Van der Maas, E. M., eds.),
Encyclopedia of Pentecostal and Charismatic Christianity (Burgess, S. M., ed.),
An Introduction to Pentecostalism (Anderson, A.), Fire From Heaven: The Rise Of
Pentecostal Spirituality And The Reshaping Of Religion In The 21st Century
(Cox, H.), Century of the Holy Spirit: 100 Years of Pentecostal and Charismatic
Renewal, 1901-2001 (Synan, V.), European Pentecostalism (Kay, W. K.
a Dyer, A. E.) sa nezmieňuje o Ekmanovi buď vôbec, alebo mu venuje len
malú pozornosť.
8 Coppen, L.: Megachurch pastor Ulf Ekman: ‘We
need what the Lord has given to the Catholic Church to live fully as
Christians'. Interview s Ulfom Ekmanom. Catholic Herald, 24. apríl 2014 - http://www.catholicherald.co.uk/features/2014/04/24/megachurch-pastor-ulf-ekman-we-need-what-the-lord-has-given-to-the-catholic-church-to-live-fully-as-christians
9 List Ulfa Ekmana adresovaný pastorom The
International Word of Life, 9. marec 2014 - https://dl.dropboxusercontent.com/u/48677789/A%20letter%20from%20Ulf%20Ekman%20to%20WOLI.pdf
10 Tamže
11 Coulter, D. M.: Ulf Ekman's Charismatic
Conversion. First Things, 11. marec 2014 - http://www.firstthings.com/web-exclusives/2014/03/ulf-ekmans-charismatic-conversion
12 Berggren, L.: Ulf Ekman Says Prophetic Word
Confirmed His Catholic Conversion. Charisma News, 14. marec 2014 - http://www.charismanews.com/world/43126-ulf-ekman-says-prophetic-word-confirmed-his-catholic-conversion
13 Ekman, U.: Bohoslužobné zhromaždenie, Livets
Ord Uppsala, 9. marec 2014 - https://www.youtube.com/watch?v=dvLXMMwezCU
14 Åkerhielm, C.: This is Word of Life! Word of
Life International, 11. marec 2014 - http://woli.info/2014/03/11/this-is-word-of-life
15 Lundqvist, J.: Joakim Lundqvist answers
questions. Word of Life International, 10. marec 2014 - http://woli.info/2014/03/10/joakim-lundqvist-answers-questions
16 Moon, R.: Conversion of Sweden‘s Most
Influential Pastor Causes ‚Pain and Disillusion‘. Christianity Today, 14. marec
2014 - http://www.christianitytoday.com/gleanings/2014/march/sweden-pentecostal-converts-catholicism-ulf-ekman-word-life.html?paging=off
17 Ulf Ekman katolíkom - vyhlásenie zborov Slova
života v ČR a SR. Slovo života 19. marec 2014 - http://www.slovozivota.sk/index.php/sk/aktuality/539-ulf-ekman-katolikom-vyhlasenie-zborov-slova-zivota-v-cr-a-sr
18 Tamže
19 Tamže
20 Pozri viac Ondrášek, Ľ. M.: Svedectvo ako
forma náboženského diskurzu: Osobná reflexia o pentekostalizme po
dvadsiatich rokoch. In: Ondrášek, Ľ. M., Moďoroši, I. (eds.): Pentekostalizmus
v súčasnom náboženskom a spoločenskom kontexte. Katolícka univerzita
v Ružomberku, Ružomberok 2013, s. 109-110
21 Pozri viac Hahn, S., Hahn, K.: Rome Sweet
Home: Our Journey to Catholicism. Ignatious Press, San Francisco 1993
22 Volf, M.: Faith and Reconciliation:
A Personal Journey. In: Shortt, R.: God‘s Advocates: Christian Thinkers in
Conversation. Wm. B. Eerdmans Publishing, Grand Rapids 2005, s. 214
23 McKnight, S.: From Wheaton to Rome: Why
Evangelicals Become Roman Catholic. The Journal of Evangelical Theological
Society 45/3, September 2002, s. 451-472