Irisdiagnostika
či iridológia je metóda alternatívnej medicíny s pradávnymi koreňmi,
o ktorej sa pred rokmi predpokladalo, že rovnako ako veštenie z letu
vtákov alebo čítanie z ruky skončí v prepadlisku dejín podobných
okrajových a bizarných ezoterických metód. Lenže opak sa stal pravdou.
Irisdiagnostici sa opäť tešia popularite zo strany priaznivcov alternatívnej
medicíny.
Návrat
irisdiagnostiky z polozabudnutia bol aj pre znalca ezoterickej scény
nečakaným prekvapením, ale zdá sa, že sa vyznávači tejto trochu zvláštnej
metódy zviezli na vlne vzostupnej obľuby alternatívnych zdravotných metód
všeobecne. A to, že to nie je hocijaký návrat, potvrdil aj súd, ktorý
začiatkom júna odsúdil matku šesťročného chlapca a jej priateľa, že práve
na radu liečiteľov irisdiagnostikov prestali chlapcovi aplikovať inzulín.
Liečitelia totiž vďaka pohľadu do očnej dúhovky „zistili", že chlapec žiadnu
cukrovku nemá, ale má len „cukor v hlave" a treba mu inzulín
pravidelne vysadzovať. Matka a jej priateľ dostali pätnásť rokov. Liečitelia
potrestaní neboli a pohľadom do očí svojich klientov im naďalej radia, ako
majú zaobchádzať so zdravím.
Samozrejme,
nedá sa predpokladať, že by tento prípad nejako ubral na popularite
irisdiagnostiky medzi alternatívne zameranými pacientmi. Na jej strane totiž
stojí nielen spomínaný všeobecný vzostup popularity alternatívnej medicíny
a istá večná nepoučiteľnosť z podobných prípadov, ale aj (a to
je hlavné), prastaré korene tejto disciplíny. Tie jej dávajú istý punc „metódy
preverenej časom".
Irisdiagnostika
sa odvoláva na tradíciu z čias dávnej Číny, keď sa vtedajší lekári snažili
zo stavu oka vyčítať zdravotný stav pacientov. Verili, že na oku sa odráža
vnútorný stav ľudského tela. Metódu si zamilovali i starí Egypťania.
V Európe sa však irisdiagnostika rozšírila v predminulom storočí
vďaka maďarskému lekárovi Ignatzovi von Peczelymu a v 50. rokoch
minulého storočia vznikla dokonca Medzinárodná iridologická spoločnosť.
Iridológovia sa usilovali preniknúť do medicínskeho mainstreamu, ale pod tvrdou
kritikou a ťarchou argumentov zo strany vedcov sa postupne táto metóda
presunula do bezpečného revíru alternatívnej medicíny a new age.
Z týchto
koreňov vychádza napokon i väčšina českých irisdiagnostikov ako napríklad
Kateřina Konrádová, ktorá sa vyhlasuje za jednu z priekopníčok tejto
disciplíny v Česku, alebo Marie Almásyová, ktorá sa klientom na svojich
webstránkach vychvaľuje tým, že tabletky ako penicilín alebo acylpyrín nevzala
do úst ani v prípade, keď jej ich v krajnej situácii chcela mamka
podstrčiť a vďaka štúdiu irisdiagnostiky je presvedčená, že môže pomáhať
ľuďom s ich zdravotnými problémami. Zdá sa, že irisdiagnostika nepriťahuje
žiadnych lekárov, ktorí ale inak alternatívnym metódam podliehajú. Verejne dnes
nikto s titulom MUDr. irisdiagnostické vyšetrenie neponúka. Najbližšie
k medicíne mala azda len irisdiagnostička a bývalá detská zdravotná
sestra Aneta Gašparíková. Káru irisdiagnostiky tak v Česku ťahajú
medicínskym vzdelaním nepoznačení nadšenci.
Na
webstránkach týchto českých irisdiagnostikov, teda prevažne irisdiagnostičiek,
možno okrem zaujímavých cenníkov (1 500 Kč za irisdiagnostické vyšetrenie
u Márie Almásyovej) nájsť aj úchvatné tvrdenia. Napríklad irisdiagnostička
Ivana Lissniková dospela k tvrdeniu, že „môžeme rozoznávať tri základné
farby dúhoviek (niektorí iridológovia uznávajú iba dve): modrú - hnedú - sivú
(zmiešanú), ostatné farebné varianty bývajú od nich odvodené. Dá sa povedať, že
podľa farby možno predurčiť predispozície organizmu. Modrookí majú náklonnosť
k ochoreniu dýchacích orgánov, poruchám premeny kyseliny močovej,
k reumatickým a alergickým ochoreniam, ochoreniam obličiek
a srdca. Hnedookí majú väčší sklon k chorobám tráviacich orgánov,
mávajú žalúdočné a dvanástnikové vredy, zápchy, nadúvanie, zápaly žlčníka,
apendixu, oslabenie nervového systému (neurasténia, hystéria) a sivookí
(zmiešané oči) sú náchylní na ochorenia kože, reumatizmus, katar slizníc
a majú problémy podobné modrookým ľuďom."
Na čom
vlastne stojí teória irisdiagnostiky? Podľa von Peczelyho a jeho
nasledovníkov sú všetky časti a orgány ľudského tela prepojené
s dúhovkou a premietajú sa do políčok, medzikružia a segmentov
dúhovky. Rôzne farebné a štrukturálne odchýlky a škvrnky na
patričných miestach potom symbolizujú prípadné choroby a poruchy
jednotlivých orgánov. Ignác von Peczely svoj irisdiagnostický systém začal
vytvárať na základe pozorovania dúhovky jeho sovy, kde sa objavila čierna
škvrnka následne po tom, čo jej zlomil nohu. Postupne on a jeho
nasledovníci vytvorili mapy dúhovky s miestami, kde sa prejavujú jednotlivé
orgány.
Kritické
skúmanie tejto metódy ju odsunulo do revíru absurdných metód, ktoré nemajú
žiadnu oporu v reálnych zákonitostiach ľudského tela. Sú síce choroby,
ktoré možno vďaka zmenám v ľudskom oku diagnostikovať, ako napríklad
diabetes alebo hypertenzia, no ich prejavy na dúhovke nie sú dané spojením
s postihnutými orgánmi, ale ide o patologické zmeny postihujúce
tkanivá ľudského oka, ako je napríklad rohovka či sietnica. Spojenie medzi
telesnými orgánmi a dúhovkou, na ktorom irisdiagnostika stojí a padá,
úplne popierajú všetky moderné poznatky o ľudskom tele. Vnútorné orgány
nemajú s dúhovkou žiadne nervové ani iné spojenie.
Takisto
nezmyselnosť tejto premisy dokazuje aj skutočnosť, že mapy chorôb a porúch
odrážajúcich sa v dúhovke sa u rôznych irisdiagnostikov líšia.
Nezmyselnosť tejto metódy dokázali aj klinické štúdie. A nielen to. Už
v roku 1939 bola vypísaná v Nemecku odmena 10-tisíc mariek za
vydarenú diagnózu série klinických prípadov. Nezískal ju nikto.
Napriek všetkým námietkam a nulovej
existencii objektívnych dôkazov o účinku sa stále nájdu ľudia, ktorí sa
rozhodnú irisdiagnostike zasvätiť svoj život a založiť si na tom tiež
svoju kariéru. Tých, ktorí to urobia a potom sa spamätajú, býva málo. Jedným
z nich je Joshua David Mather Sr., irisdiagnostik, ktorý dokázal opustiť
túto metódu a potom pútavo opísal svoj príbeh. Dodnes ide o jednu
z najpôsobivejších kritík tejto disciplíny:
„Len čo som
zistil, že iridológia nerešpektuje anatómiu, histológiu ani fyziológiu dúhovky
a že farbu dúhovky neurčujú mozgové nervy alebo ‚usadeniny‘, považoval som
za smiešne veriť, že farba dúhovky môže informovať o zdravotnom stave
orgánov. Tiež niektorí iní iridológovia dospeli k takémuto názoru
a opustili predstavu o zmenách farby a štruktúry dúhovky, ale
domnievajú sa, že individuálny obraz dúhovky napriek tomu naznačuje určité
dispozície k duševným aj telesným chorobám. Opierajú sa pritom opäť iba
o predpoklady a niektoré pochybné metódy, ktorými chcú tento názor
podporiť. Nie sú schopní akceptovať vedecké poznatky a logiku používať
korektne."
Okrem iného
sa Mather usiloval vysvetliť, prečo irisdiagnostici napriek dôkazom veria tejto
metóde: „Títo ľudia čestne veria, že ľuďom pomáhajú. Hoci akceptujem, že ich
motívy sú čestné, napriek tomu sa dnes čudujem, že iridológ môže vykonávať
svoju profesiu bez toho, aby účinnosť jeho metódy bola podložená dôkazmi.
Zaiste, svoju úlohu hrá aj množstvo dôvodov, z ktorých tu spomeniem len
jeden, iracionálnu vieru."
Ďalším
z motívov môže byť i obyčajná existenciálna nutnosť. Mnohí
irisdiagnostici obetovali veľa času a energie a nie sú schopní živiť sa
inak. Zároveň im ich ego nedovolí pripustiť si, že sa mýlili, a tak
naďalej ponúkajú svoje služby pacientom a akékoľvek prípadné pochybnosti
zaháňajú vierou, že tým ľuďom pomáhajú. No a občas to na živte odnesie niektorý
z pacientov, prípadne ich potomkov. (krátené)
monitoring webu: Irisdiagnostika
Irisdiagnostika prežíva renesanciu a na konte má i mŕtveho pacienta
LEOŠ KYŠA | http://www.zdravotnickydenik.cz | 23. 1. 2015
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 4855x