V dnešných horúcich dňoch každý hľadá osvieženie. Niektorí sa vyberú k moru, iní sa schladia v najbližšom jazere a ďalší sa pred páľavou dňa ukryjú v tôni stromov na potulkách prírodou. Takisto ako telo i naša duša potrebuje pookriať. A tak v týchto hektických a nestálych časoch túžime po harmónii, pokoji, istotách. Lenže o čo ťažšie sa nám ich darí dosiahnuť, o to väčšmi sme náchylní prepadať ilúzii, akémusi zdaniu šťastia a naplnenia. Stretávame sa s tým často práve v najrôznejších alternatívnych náboženstvách a kultoch. Neraz som uvažoval nad tým, prečo sú ľudia v nich takí šťastní, keď sú tam dokázateľne klamaní a manipulovaní. Prečo si ich tak urputne bránia a za žiadnu cenu si nechcú pripustiť, že by sa eventuálne mohli ocitnúť mimo ich teritória. Prečo unikajú od svojich reálnych problémov do akéhosi náhradného sveta. Príčin bude zrejme viacero. Na myseľ mi prichodí odpoveď tých, s ktorými som mal možnosť sa o tom zhovárať: svoje nové spoločenstvo vnímajú ako druhú šancu, akoby sa znova narodili, ale tiež ako miesto, kde sú akceptovaní, pochopení a kde sa cítia bezpečne. Miesto, kde sú chránení pred skazeným svetom, zlými ľuďmi či nespravodlivými okolnosťami. Pocit bezpečia a istoty bol pre nich natoľko dôležitý, že boli ochotní vzdať sa svojej suverenity a zakrývať si oči pred nedostatkami, ktoré v týchto spoločenstvách dennodenne zažívali.

My ľudia sme už raz takí. Chceme byť milovaní, ale chceme byť aj užitoční, aby mal náš život nejaký cieľ a zmysluplné smerovanie. Bojíme sa, aby nám nezovšednel ako naše vzťahy, aby nám neuštedroval podpásovky, ako to občas robia naši najbližší. Naopak, túžime byť úspešní, radostní a, samozrejme, zdraví. Stáť na strane víťazov. Tých, čo budú spasení, zachránení, vyslobodení a možno i ušetrení všetkých strastí bežného života. Preto nejeden z nás hľadá oporu vo vodcoch; politických, náboženských, na tom až tak nezáleží. A tí nešetria sľubmi a radi okolo seba rozdávajú úsmev a pocit istoty. Najmä ak z toho mocensky a finančne profitujú. Neváhajú stať sa obchodníkmi s ľudskou nádejou, ktorá je často až príliš krehká a zraniteľná. Nie je žiadnym tajomstvom, že nejeden súčasný, nespochybniteľnými charizmami obdarený evanjeliový iluzionista sa doslova topí v prepychu a „zarába" nekresťanské peniaze. Dôvod? Vie okolo seba obratne vytvárať ilúziu šťastia, vzbudzovať pocit vnútornej katarzie či dokonca telesného uzdravenia. Čo na tom, že takýto zážitok je neraz iba prchavý. Mnohí sú vďační i za to. Hlavne, aby mali nádej a dôvod ďalej žiť. Je tu však Ježišovo varovanie, aby sme nestavali svoj dom - rozumej svoju vieru - na piesku nestálych zážitkov, ale na skale, aby mala pevné základy v čase, keď príde príval ťažších chvíľ.