Nedávno sa mi dostala do rúk pozoruhodná publikácia s názvom Slovník siekt, nových náboženských hnutí a okultizmu (Słownik sekt, nowych ruchów religijnych i okultyzmu), ktorá vyšla vo varšavskom vydavateľstve Vocatio. Hoci nejde o vydavateľskú novinku (na poľskom knižnom trhu sa objavila na prelome rokov 2007 a 2008), som presvedčený, že predstavuje významnú edičnú udalosť uplynulého desaťročia v oblasti mapovania novej religiozity a súčasnej náboženskej scény, ktorý je výsledkom mnohoročného multidisciplinárneho štúdia a náročnej editorskej práce. Tento bohatý zdroj informácií o celom širokom spektre siekt, nových náboženských hnutí a okultizmu je s najväčšou pravdepodobnosťou najkomplexnejším dielom podobného druhu v slovanskom jazykovom prostredí (slovník má 784 strán).

Autormi publikácie sú dvaja uznávaní americkí odborníci: George A. Mather, známy religionista a zakladateľ New England Institute of Religious Research, a Larry A. Nichols, profesor filozofie, ordinovaný duchovný Evanjelicko-luteránskej cirkvi Missourskej synody, autor viacerých pozoruhodných publikácií a početných článkov na predmetnú tému vo vedeckých časopisoch. Konzultantom slovníka je Alvin J. Schmidt, profesor sociológie na Illinois College a popredný expert v oblasti poznatkov o tajných spolkoch a bratstvách. V encyklopedicky spracovanom slovníku autori odhaľujú teologické učenie sveta siekt a nových náboženských hnutí v kontexte - ako sami uvádzajú - kresťanskej ortodoxie, čiže tradičného, pravoverného kresťanstva. Ortodoxiu pritom chápu ako učenie a dogmy formulované prvými štyrmi ekumenickými koncilmi, ktoré sa uskutočnili na kresťanskom Východe - počnúc Prvým Nicejským (325) a končiac Chalcedónskym snemom (451). Sú toho názoru, že takéto učenie dnes reprezentujú cirkevné spoločenstvá patriace do takzvaného hlavného prúdu kresťanstva (Katolícka cirkev, Pravoslávna cirkev a tzv. tradičné protestantské ekleziálne spoločenstvá vychádzajúce z reformácie). Autori zároveň jednoznačne deklarujú svoj kresťanský pohľad na problémové fenomény tvoriace obsah slovníka, keďže „sú kresťanmi, a preto píšu z kresťanského hľadiska".

Nejeden čitateľ môže namietať voči americkej proveniencii diela. Mne sa však americký pôvod slovníka naopak javí ako veľká výhoda. Jeho proveniencia a orientácia na americkú spirituálnu scénu súčasnosti je prínosom pre tých, ktorí chcú pochopiť mnohé súčasné javy prebiehajúce na našej duchovnej scéne, pretože väčšina siekt a nových náboženských spoločností, ktoré sa v stredoeurópskom priestore objavujú alebo za uplynulé štvrťstoročie objavili, má korene práve v USA. Informácie obsiahnuté v slovníku môžu tiež napomôcť v prevencii pred negatívnymi dopadmi deštruktívneho pôsobenia početných kultov, ktoré zo severoamerického prostredia prenikajú do Európy s určitým oneskorením, resp. ktorých prienik môžeme v najbližšom období očakávať. Slovník napríklad pomerne podrobne približuje osobu zakladateľa, historický vývoj a súčasný stav sekty Rodina, o ktorej poľutovaniahodných praktikách sa čitateľ Rozmeru môže dočítať v tomto čísle v príspevku Piotra Nowakowského.

Prílohy slovníka obsahujú užitočné pomôcky vo forme názorných schém približujúcich štruktúry siekt podľa ich pôvodu, či tabuľkové spracovanie kristologickej doktríny jednotlivých spomínaných siekt v komparácii s herézami starovekého kresťanstva. Autori slovníka si zvolili nasledovný systém prezentácie každej zo spomínaných skupín a náboženstiev: najskôr sa sústredili na historickú genézu daného fenoménu či skupiny a následne porovnali jej obsah doktríny so základnou vieroukou tradičného kresťanstva týkajúcou sa prirodzenosti Boha, Ježiša Krista, Ducha Svätého, spásy, eschatológie a iných nosných tém.

Poľské vydanie tohto diela sa od svojho amerického originálu Dictionary of Cults, Sects, Religions and the Occult (Zondervan, Grand Rapids 1993) odlišuje nielen v názve, ale aj v rozsahu, ktorý je o tretinu obšírnejší a obsahuje okrem ôsmich príloh aj bohatú bibliografiu (vyše 6 700 položiek) poľských dokumentov, odborných publikácií a článkov, ktoré môžu vhodne prispieť k ozrejmeniu predmetných tém. Editorsky sa na poľskom vydaní podieľali najmä Ireneusz Kamiński, riaditeľ Informačného centra o sektách a nových náboženských hnutiach v Toruni, a Aleksander Posacki SJ, popredný katolícky teológ a odborník na okultizmus a sekty.

Medzi poľskými prílohami nájde čitateľ napríklad veľmi praktickú informáciu, akou je zoznam poľských inštitúcií zaoberajúcich sa novými náboženskými hnutiami a sektami, vrátane rozličných poradenských a terapeutických centier. Ďalšou prílohou je prehľad špecializovaných časopisov, ktoré sa v poľskom jazykovom prostredí venujú predmetnej problematike. Súčasťou príloh je aj podrobná správa Ministerstva vnútra a administrácie Poľskej republiky o niektorých fenoménoch súvisiacich s činnosťou siekt v Poľsku. Hoci je staršieho dáta (z roku 2000), je zrejme doposiaľ jediným uceleným dokumentom tohto druhu s celoštátnym významom v celom postkomunistickom priestore. Pojednáva nielen o právnom statuse siekt a nových náboženských spoločností v demokratickom štáte, ale približuje tiež mechanizmy ich deštruktívneho pôsobenia a prezentuje štatistické údaje o miere trestnej činnosti členov siekt v rokoch 1992 až 1999. Taktiež definuje úlohy, ktoré by mal štát plniť v oblasti diagnózy rizík pôsobenia siekt a ich dôsledkov a ako by mal aktívne pomáhať obetiam siekt a ich rodinám. Navrhuje tiež mechanizmy, ktorých prostredníctvom by mal štát postupovať pri potláčaní trestnej, protiprávnej a škodlivej činnosti siekt a zabezpečovať prevenciu, ktorou by zmiernil negatívne spoločenské dopady pôsobenia deštruktívnych siekt.

Napriek vysokej duchovnej i odbornej úrovni tejto publikácie sa autori nevyhli niekoľkým chybám, ktoré podľa môjho názoru trocha znižujú jej užívateľský komfort a dojem z čítania. Usporiadanie slovníka pôsobí miestami chaoticky. Napríklad pri heslách slovník nerozlišuje tradičné kresťanské cirkvi, na ktorých učenie sa odvoláva, od alternatívnych náboženských hnutí. Uprostred hesiel venovaných mnohým malým denomináciám s jasne sektárskou štruktúrou nájdeme heslo Pravoslávie, čo by mohlo čitateľa viesť k mylnému názoru, že autori stotožňujú pravoslávnych kresťanov so sektou.

Napriek týmto skôr metodologickým, ako obsahovým nedostatkom slovník odporúčam každému, pre koho poľština nie je neprekonateľnou bariérou a má záujem hlbšie spoznať súčasnú náboženskú scénu a javy, ktoré s ňou bezprostredne súvisia a ktoré v nemalej miere ovplyvňujú aj náš bežný život. Publikácia je vhodnou pomôckou pri orientovaní sa v čoraz komplikovanejšom labyrinte početných náboženských smerov a upozorňuje, najmä mládež, aj na rôzne závažné riziká, ktoré pramenia zo záujmu o rozmanité formy duchovne škodlivého okultizmu. Oboznámenie sa s historickou genézou rozličných náboženských fenoménov dneška, ktorými sa slovník zaoberá, môže výrazným spôsobom napomôcť pri posudzovaní ich duchovného pozadia.

Veľkým prínosom tohto diela je taktiež skutočnosť, že autori v ňom významným spôsobom odhaľujú lexikálny i obsahový zmätok vyplývajúci z používania rozličných pojmov prebratých do kresťanstva rozmanitými orientálnymi sektami a na tento zmätok na viacerých miestach veľmi erudovane a vecne poukazujú. Slovník podľa môjho názoru odpovedá aj na výrazné riziko súčasných dní, ktorým je nebezpečný synkretizmus šíriaci sa vo svete západného kresťanstva.