Nedávno sa mi dostala do rúk pozoruhodná publikácia
s názvom Slovník siekt, nových náboženských hnutí a okultizmu
(Słownik sekt, nowych ruchów religijnych i okultyzmu), ktorá vyšla vo
varšavskom vydavateľstve Vocatio. Hoci nejde o vydavateľskú novinku (na
poľskom knižnom trhu sa objavila na prelome rokov 2007 a 2008), som
presvedčený, že predstavuje významnú edičnú udalosť uplynulého desaťročia
v oblasti mapovania novej religiozity a súčasnej náboženskej scény,
ktorý je výsledkom mnohoročného multidisciplinárneho štúdia a náročnej
editorskej práce. Tento bohatý zdroj informácií o celom širokom spektre
siekt, nových náboženských hnutí a okultizmu je s najväčšou
pravdepodobnosťou najkomplexnejším dielom podobného druhu v slovanskom
jazykovom prostredí (slovník má 784 strán).
Autormi publikácie sú dvaja uznávaní americkí odborníci:
George A. Mather, známy religionista a zakladateľ New England Institute of
Religious Research, a Larry A. Nichols, profesor filozofie, ordinovaný
duchovný Evanjelicko-luteránskej cirkvi Missourskej synody, autor viacerých
pozoruhodných publikácií a početných článkov na predmetnú tému vo vedeckých
časopisoch. Konzultantom slovníka je Alvin J. Schmidt, profesor sociológie na
Illinois College a popredný expert v oblasti poznatkov o tajných
spolkoch a bratstvách. V encyklopedicky spracovanom slovníku autori
odhaľujú teologické učenie sveta siekt a nových náboženských hnutí
v kontexte - ako sami uvádzajú - kresťanskej ortodoxie, čiže tradičného,
pravoverného kresťanstva. Ortodoxiu pritom chápu ako učenie a dogmy
formulované prvými štyrmi ekumenickými koncilmi, ktoré sa uskutočnili na
kresťanskom Východe - počnúc Prvým Nicejským (325) a končiac Chalcedónskym
snemom (451). Sú toho názoru, že takéto učenie dnes reprezentujú cirkevné
spoločenstvá patriace do takzvaného hlavného prúdu kresťanstva (Katolícka
cirkev, Pravoslávna cirkev a tzv. tradičné protestantské ekleziálne
spoločenstvá vychádzajúce z reformácie). Autori zároveň jednoznačne
deklarujú svoj kresťanský pohľad na problémové fenomény tvoriace obsah
slovníka, keďže „sú kresťanmi, a preto píšu z kresťanského hľadiska".
Nejeden čitateľ môže namietať voči americkej proveniencii
diela. Mne sa však americký pôvod slovníka naopak javí ako veľká výhoda. Jeho
proveniencia a orientácia na americkú spirituálnu scénu súčasnosti je
prínosom pre tých, ktorí chcú pochopiť mnohé súčasné javy prebiehajúce na našej
duchovnej scéne, pretože väčšina siekt a nových náboženských spoločností,
ktoré sa v stredoeurópskom priestore objavujú alebo za uplynulé
štvrťstoročie objavili, má korene práve v USA. Informácie obsiahnuté
v slovníku môžu tiež napomôcť v prevencii pred negatívnymi dopadmi
deštruktívneho pôsobenia početných kultov, ktoré zo severoamerického prostredia
prenikajú do Európy s určitým oneskorením, resp. ktorých prienik môžeme
v najbližšom období očakávať. Slovník napríklad pomerne podrobne
približuje osobu zakladateľa, historický vývoj a súčasný stav sekty
Rodina, o ktorej poľutovaniahodných praktikách sa čitateľ Rozmeru môže
dočítať v tomto čísle v príspevku Piotra Nowakowského.
Prílohy slovníka obsahujú užitočné pomôcky vo forme
názorných schém približujúcich štruktúry siekt podľa ich pôvodu, či tabuľkové
spracovanie kristologickej doktríny jednotlivých spomínaných siekt
v komparácii s herézami starovekého kresťanstva. Autori slovníka si
zvolili nasledovný systém prezentácie každej zo spomínaných skupín a náboženstiev:
najskôr sa sústredili na historickú genézu daného fenoménu či skupiny
a následne porovnali jej obsah doktríny so základnou vieroukou tradičného
kresťanstva týkajúcou sa prirodzenosti Boha, Ježiša Krista, Ducha Svätého,
spásy, eschatológie a iných nosných tém.
Poľské vydanie tohto diela sa od svojho amerického originálu
Dictionary of Cults, Sects, Religions and the Occult (Zondervan, Grand Rapids
1993) odlišuje nielen v názve, ale aj v rozsahu, ktorý je
o tretinu obšírnejší a obsahuje okrem ôsmich príloh aj bohatú
bibliografiu (vyše 6 700 položiek) poľských dokumentov, odborných
publikácií a článkov, ktoré môžu vhodne prispieť k ozrejmeniu
predmetných tém. Editorsky sa na poľskom vydaní podieľali najmä Ireneusz
Kamiński, riaditeľ Informačného centra o sektách a nových
náboženských hnutiach v Toruni, a Aleksander Posacki SJ, popredný
katolícky teológ a odborník na okultizmus a sekty.
Medzi poľskými prílohami nájde čitateľ napríklad veľmi
praktickú informáciu, akou je zoznam poľských inštitúcií zaoberajúcich sa novými
náboženskými hnutiami a sektami, vrátane rozličných poradenských
a terapeutických centier. Ďalšou prílohou je prehľad špecializovaných
časopisov, ktoré sa v poľskom jazykovom prostredí venujú predmetnej
problematike. Súčasťou príloh je aj podrobná správa Ministerstva vnútra
a administrácie Poľskej republiky o niektorých fenoménoch súvisiacich
s činnosťou siekt v Poľsku. Hoci je staršieho dáta (z roku
2000), je zrejme doposiaľ jediným uceleným dokumentom tohto druhu s celoštátnym
významom v celom postkomunistickom priestore. Pojednáva nielen
o právnom statuse siekt a nových náboženských spoločností
v demokratickom štáte, ale približuje tiež mechanizmy ich deštruktívneho
pôsobenia a prezentuje štatistické údaje o miere trestnej činnosti
členov siekt v rokoch 1992 až 1999. Taktiež definuje úlohy, ktoré by mal
štát plniť v oblasti diagnózy rizík pôsobenia siekt a ich dôsledkov
a ako by mal aktívne pomáhať obetiam siekt a ich rodinám. Navrhuje
tiež mechanizmy, ktorých prostredníctvom by mal štát postupovať pri potláčaní
trestnej, protiprávnej a škodlivej činnosti siekt a zabezpečovať
prevenciu, ktorou by zmiernil negatívne spoločenské dopady pôsobenia
deštruktívnych siekt.
Napriek vysokej duchovnej i odbornej úrovni tejto
publikácie sa autori nevyhli niekoľkým chybám, ktoré podľa môjho názoru trocha
znižujú jej užívateľský komfort a dojem z čítania. Usporiadanie
slovníka pôsobí miestami chaoticky. Napríklad pri heslách slovník nerozlišuje
tradičné kresťanské cirkvi, na ktorých učenie sa odvoláva, od alternatívnych
náboženských hnutí. Uprostred hesiel venovaných mnohým malým denomináciám
s jasne sektárskou štruktúrou nájdeme heslo Pravoslávie, čo by mohlo
čitateľa viesť k mylnému názoru, že autori stotožňujú pravoslávnych
kresťanov so sektou.
Napriek týmto skôr metodologickým, ako obsahovým nedostatkom
slovník odporúčam každému, pre koho poľština nie je neprekonateľnou bariérou
a má záujem hlbšie spoznať súčasnú náboženskú scénu a javy, ktoré
s ňou bezprostredne súvisia a ktoré v nemalej miere ovplyvňujú aj náš
bežný život. Publikácia je vhodnou pomôckou pri orientovaní sa v čoraz
komplikovanejšom labyrinte početných náboženských smerov a upozorňuje, najmä
mládež, aj na rôzne závažné riziká, ktoré pramenia zo záujmu o rozmanité
formy duchovne škodlivého okultizmu. Oboznámenie sa s historickou genézou
rozličných náboženských fenoménov dneška, ktorými sa slovník zaoberá, môže
výrazným spôsobom napomôcť pri posudzovaní ich duchovného pozadia.
Veľkým prínosom tohto diela je taktiež skutočnosť, že autori
v ňom významným spôsobom odhaľujú lexikálny i obsahový zmätok
vyplývajúci z používania rozličných pojmov prebratých do kresťanstva
rozmanitými orientálnymi sektami a na tento zmätok na viacerých miestach
veľmi erudovane a vecne poukazujú. Slovník podľa môjho názoru odpovedá aj
na výrazné riziko súčasných dní, ktorým je nebezpečný synkretizmus šíriaci sa vo
svete západného kresťanstva.
recenzia
George A. Mather, Larry A. Nichols: Slovník siekt, nových náboženských hnutí a okultizmu
Vocatio, Varšava 2007, s. 784
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKIúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 26249x