Žijeme neľahké časy. Pred našimi očami sa nám vynárajú
scény, ktoré niektorí stúpenci konšpiračných teórií radi označujú prívlastkom
„apokalyptické". Svet sa borí s nemalými problémami, akými sú prírodné
katastrofy, klimatické zmeny, vojny, bieda a hlad, hospodárska kríza,
nezamestnanosť, imigrácia, náboženské konflikty a pod. Napriek tomu, že sa
kompetentní mnohé z nich snažia riešiť, ich príčina neraz pretrváva
a situácia sa nijako nezlepšuje, ba naopak, ešte väčšmi sa zamotáva.
Nehovoriac o tom, že sme ňou nezriedka my sami; náš egocentrický vzťah
k prírode, iným národom, no i ľuďom z nášho najbližšieho okolia.
Navyše súčasná postmoderná mentalita spôsobuje aj myšlienkový a hodnotový
chaos, a tak niet divu, že sa na početné problémy pozeráme cez odlišnú
optiku, alebo, a to je možno ešte horšie, že ich už ani vôbec nevnímame
a nedokážeme jasne pomenovať. Následok toho je, že sme rezignovali, voči
zlu sme apatickí a namiesto snahy aktívne pristupovať k životu
v nás prevládajú obavy, neistota a strach z budúcnosti.
Smutnou pravdou ale je, že z ľudského nešťastia
a strachu sa dá najlepšie profitovať. Vždy sa nájdu takí, ktorí bohatnú na
vojnách, chorobách či jednoducho na ľudskom zúfalstve. A to nielen
v profánnom, ale už i v náboženskom prostredí. Celosvetovo sa
totiž rozmohli podujatia, kde sú masy oslovované nejakým výnimočným
a Bohom „splnomocneným" uzdravovateľom. Za sprievodu extatickej hudby sa
im vnucuje predstava, že ak má človek hlbokú vieru, Boh je povinný konať
v jeho prospech na počkanie zázraky. Toto presvedčenie vychádza
z tzv. teológie prosperity, ktorá z evanjelia odstránila kríž,
zatvára si oči pred utrpením a z Pána Boha si spravila automat na
riešenie osobných problémov a vnútorných zranení. Neunikáme tak pred
vlastnou zodpovednosťou? Som si vedomý toho, že viaceré naše starosti nás
presahujú a nájsť ich vhodné riešenie nie je mnoho ráz v našich
silách, avšak opájanie sa nejakými zážitkami, ktorých pôvod nám nie je zrejmý,
je podľa mňa iba veľmi prchavým riešením. A ak som spomenul, že príčinou
zla vo svete je náš egocentrizmus voči prírode a ľuďom, mám taký pocit, že
v tomto prípade sa k tomu pridáva aj egocentrizmus voči Bohu.
A to zaiste nie je dobrým znamením.
Keď Ježiš uzdravil stotníkovho sluhu, jeho pánovi povedal:
„Nech sa ti stane, ako si uveril". Viera má skutočne moc konať v našom
živote zázraky. Avšak musí ísť o vieru prameniacu z tichosti srdca,
pravej vnútornej uzobranosti a vždy pokornú voči Stvoriteľovi; nie
o vieru panovačnú, dychtiacu po senzácii a emotívnych prežívaniach bez
potrebnej hĺbky a stálosti.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 18973x