V Matúšovom evanjeliu nám Ježiš dáva jednoduchý návod, ako rozoznáme falošných prorokov, keď vraví, že ovocie, ktoré prinášajú, ich prezrádza (Mt 7, 15-16). Súčasní falošní proroci prinášajú nedorozumenia, konflikty, štiepenia, bludy a nepokoj. Vystupujú v médiách a svoj úspech merajú množstvom divákov a majetku, ktorý vďaka svojej „kazateľskej" činnosti získali. Správajú sa ako mediálne hviezdy a pravosť svojej náuky potvrdzujú tým, že Boh ich skutočne miluje, pretože sa o nich stará. Božiu lásku a starostlivosť dokazujú veľkosťou svojho majetku, žijú nákladným životom a z ekonomickej stránky sa im očividne darí.

Veriaci človek sa neraz stretáva s úvahami o vzťahu Božej lásky a hmotného zabezpečenia. Ak ma Boh miluje, prečo dopustil, aby som bol chudobný, aby som sa trápil? V konfrontácii s teológiou prosperity musí potom dôjsť k záveru, že sa nesprávne modlí, je málo zbožný, alebo je dokonca zlý, ak nežije v bohatstve. Aj v Starom zákone nachádzame narážky na to, že koho si Boh vyvolil, toho aj požehnal, nielen na potomstve, ale i na majetku. Ten však nie je podstatným znakom vo vzťahu starozákonného človeka k Bohu.

Aká je teda cesta kresťana? Má si zúfať nad tým, že nemá majetok, nežije v prepychu a luxuse, lebo ho Boh nemiluje? Alebo sa má začať usilovať o nadobudnutie bohatstva, čím získa dôkaz o tom, že ho Boh miluje? Prípadne sa má začať intenzívne modliť alebo postiť, aby ho Boh obdaril blahobytom? Tieto otázky sú v príkrom rozpore s úvahami Ježiša, ktorý v Matúšovom evanjeliu upozorňuje na to, že kde je náš poklad, tam je naše srdce (Mt 6, 21). Ak je naším pokladom bohatstvo a prosperita, potom i naše srdce sídli v majetku a nie v Bohu. Takýto postoj je modloslužbou, pretože Boh nie je cieľom nášho úsilia, ale je iba nástrojom na dosiahnutie našej prosperity. Evanjelium prosperity teda nie je dobrou zvesťou o láske Boha k človeku, ale je len jednoduchým komerčným plánom, ako získať bohatstvo. Boh je prostriedok a človek manažér. Diktuje Bohu, ako sa má správať v ľudskom pláne prosperity. Boh je postavený do služby človeku nie ako Spasiteľ a Vykupiteľ, ale ako ekonomický prostriedok na získanie bohatstva.

„Nikto nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo k jednému bude lipnúť a druhým pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu i mamone," napomína Ježiš svojich poslucháčov (Mt 6, 24). Ježiš nevraví, že človek nemôže mať majetok, rozhodujúce je, kde je jeho srdce. Božie kráľovstvo nie je jedlo ani nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom (Rim 14, 17). Ak teda hľadáme Božie kráľovstvo, jeho prítomnosť sa neprejavuje bohatstvom, jedlom a pitím, ale spravodlivosťou, láskou a pokojom. A podľa toho, čo okolo seba šíria noví „proroci", zistíme, kde je ich srdce a do akého kráľovstva nás pozývajú.