Nová religiozita je napojená na viaceré zdroje, ktorými sa
necháva inšpirovať. Často identifikujeme ezoterické či magické vplyvy, no len
zriedkavo si uvedomujeme, že nové podoby religiozity sú inšpirované aj
filozofiou, psychológiou či inými vedami. Kresťanstvo sa od svojho vzniku
konfrontovalo a neustále konfrontuje s kultúrnym prostredím,
v ktorom pôsobí. Súčasťou tejto konfrontácie je i stret
s myšlienkovým a filozofickým pozadím týchto kultúr. Jedným
z významných filozofických smerov, ktorý ovplyvnil kresťanstvo
a v súčasnosti ovplyvňuje nové formy religiozity, je aj gnosticizmus.
Gnosticizmus, jeho presah do súčasnosti a vplyv na
súčasné myslenie a kultúru je pre mnohých, často i rozhľadených
čitateľov, veľkou neznámou. Značná časť odbornej verejnosti žije
v presvedčení, že ako taký existoval v počiatkoch kresťanstva
a postupným rozvojom a inšitucionalizáciou náboženstva tento
myšlienkový smer celkom zanikol. Autor tejto pútavej monografie nás však
vyvádza z omylu a predstavuje nám nielen jeho rozličné historické,
ale aj súčasné podoby. Vo svojej interpretácii súčasných gnostických
foriem ponúka čitateľovi poznanie, ktoré nemá iba teoretický rozmer, ale
čitateľa oslovuje skrze každodennú skúsenosť s rôznymi latentnými či
otvorenými gnostickými prejavmi: hudobnú a inú umeleckú produkciu,
filozofické názory alebo modernú psychológiu. Rovnako dôležitým sa javí aj
fakt, že v súčasnosti existuje viacero cirkví a organizácií, ktoré sa
identifikujú s kresťanstvom a zároveň sa otvorene hlásia ku
gnosticizmu.
Gnosticizmus je charakteristický svojou uzavretosťou až
izolovanosťou. Sarka poukazuje na to, že vo všeobecnosti gnostici seba samých
chápu ako vyvolených, ktorí dostali možnosť pravého poznania. Ostatní nemajú
pravé poznanie, a preto sú menej dokonalí. Predstava o vlastnej
výnimočnosti bola vždy pokušením pre vodcov a manipulátorov. Pôvodne sa
gnosticizmus profiloval ako exkluzívna kresťanská viera, do ktorej nie je možné
jednoduchému človeku preniknúť. Neskôr, keď sa mu nepodarilo presadiť svoje myšlienky
a názory v oficiálnom učení Cirkvi, si hľadal iné možnosti. Rôznymi
cestami prenikal nielen do spirituality, ale pod rúškom vedy sa snažil
dosiahnuť nadvládu svojej pravdy a naplnenie mocenských ambícií.
Postupne sa gnosticizmus transformoval do nových
a moderných podôb. Sarka ich - na rozdiel od niektorých iných autorov -
približuje čitateľovi a označuje ich ako neognosticizmus. Jeho
argumentácia je založená na analýze učenia a praktík vybraných
neognostikov. K jedným z najzaujímavejších patrí sledovanie prepojenia
neognosticizmu a psychológie. Psychoanalýza vo všeobecnosti chcela
preskúmať dušu človeka, vstúpiť nielen do vedomia, ale aj do podvedomia,
a v konečnom dôsledku manipulovať s človekom a ovládať jeho
psychické aktivity. Sarka sa zameral konkrétne na švajčiarskeho psychiatra
Carla Gustava Junga, všeobecne uznávaného teoretika a praktika
v oblasti psychoanalýzy a teoretickej psychológie. Odhaľuje niektoré
zásadné momenty v jeho živote, ktoré sú napojené priamo na neognostické
praktiky, pričom tieto faktory zásadne ovplyvnili Jungovu odbornú profiláciu,
ako aj jeho spôsob budovania teórie psychológie.
Ďalším prejavom neognosticizmu sú známe smery ako teozofia,
antropozofia a scientológia. Ako upozorňuje autor, tieto hnutia majú
spoločný charakteristický prvok vo svojom učení, ktorý sa týka spásy človeka.
Spása je podľa nich dosiahnuteľná nie skrze vieru, ale skrze poznanie,
v ktorom sa spája veda a náboženstvo, či konkrétnejšie veda
a spiritualita. Tieto spirituálne alternatívy sa snažia o uznanie vo
svete vedy pomocou nových metód poznania. V teozofii a antropozofii,
píše Sarka, nejde pritom len o objektivitu v poznaní síl prírody
a duchovného sveta, ale aj o život výskumníka, ktorý je zároveň
adeptom okultnej náuky.
Podobne je to aj v prípade cirkví a hnutí,
ktoré vychádzajú z postmoderného synkretizmu a vystupujú ako nová
alternatíva či moderná verzia náboženstva. Sarka veľmi trefne pomenúva mnohé
súčasné podoby nového gnosticizmu, akými sú napríklad teória o zemi ako
živom organizme, neosobnej sile riadiacej vesmír, ale aj teórie
o mimozemských civilizáciách, prípadne o postoji „Boh áno, ale Cirkev
nie". Publikácia tiež poukazuje na veľmi dôležitý fakt, ktorým je zmena
metodického prístupu nového gnosticizmu. Nie je to len ideová platforma, ale
aj postmoderný prístup vo výbere toho, čo bude predmetom našej viery. To,
čo nám vyhovuje, prijímame, čo nám nevyhovuje, odmietame. Tento utilitarizmus
viery je nebezpečný práve preto, že umožňuje vznik nových synkretických
alternatív, ktoré dezinterpretujú tradíciu a vytvárajú z nej súbor
poznania, ktorý používame nie podľa pravdy, ale podľa potreby
a použiteľnosti. Odtiaľto je už iba krôčik k tomu, že človek začne
interpretovať podľa svojej vôle všetko, stane sa pánom poznania pravdy
a vládcom života, ako sme toho dnes už svedkami.
Sarkova monografia precízne a systematicky spracúva
gnosticizmus od jeho počiatkov až po súčasnosť, čím umožňuje čitateľovi
vytvoriť si komplexný obraz o rôznych podobách hnutia, ako aj
o ideových základoch, z ktorých vyrastajú súčasné formy nového
gnosticizmu. Okrem množstva dôležitých a zároveň nových informácií práca
vo svojom praktickom zavŕšení ponúka i možnosť orientovať sa v súčasnom
dianí na poli náboženstiev a zároveň pochopiť základy, na ktorých niektoré
hnutia a cirkvi stoja. V tomto zmysle možno konštatovať, že je určená
tak pre úzky okruh religionistických špecialistov, ako aj pre širokú verejnosť.
Vedci a odborníci v práci nájdu nové a zásadné informácie
o tom, ako sa vyvíjali a menili pôvodné myšlienky gnosticizmu
a aké má v súčasnosti podoby. Je to výsledok dlhodobej vedeckej práce
autora, ktorá si zaslúži uznanie. Laická verejnosť v nej zase nájde
konkrétne príklady toho, ako sa nový gnosticizmus postupne napája na našu
každodennú realitu a ako nenápadne presakuje do mnohých oblastí nášho
bežného života.
Zaujímavou je kapitola, v ktorej sa autor venuje
odpovediam Cirkvi. Nejde pritom len o argumentáciu, hoci tá tu zohráva
významnú úlohu. Ako najväčšie nebezpečenstvá, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu,
Sarka identifikuje napríklad prenikanie praktík nového gnosticizmu do politiky,
ktoré je spojené s novou legislatívou, ako je povedzme liberalizácia
ľahkých drog, homosexuálnych partnerstiev, abortov, eutanázie a pod. Okrem
toho poukazuje aj na nebezpečenstvo tzv. zážitkovej spirituality, globalizácie
a svetovej vlády, ale aj nadvlády emócií nad rozumom. Emócie
smerujúce k bezobsažnej meditácii, ktorá má za úlohu nahradiť modlitbu a
vyprázdniť osobnosť človeka, ktorý sa môže takýmto spôsobom stať predmetom
manipulácie, ako je to bežné v mnohých sektách. Meditácia nie je
prostriedkom na stretnutie s Bohom, ale je to cesta k psychologicky,
ale aj pojmovo prázdnemu vedomiu. Človek odhodlane prijíma príkazy a plní
túžby vodcu. Guru napĺňa prázdne vedomie meditujúceho novým poznaním, ktoré je
„pravé" a je určené iba tým, čo sú schopní prijať túto novú pravdu.
Upozornenia, ktoré autor adresuje čitateľom, sú jasne
a presne formulované a zároveň podložené predchádzajúcou
argumentáciou. Vzhľadom na aktuálne tendencie v praktickej spiritualite,
ale aj vo verejnom živote, možno recenzovanú monografiu vnímať ako
potrebný krok k pochopeniu našej vlastnej situácie. Publikácia je
prostriedkom na orientáciu v nástrahách súčasnej každodennej reality, ako
aj pomôckou pre pochopenie významu náboženstva v živote človeka.
recenzia
Róbert Sarka: Gnosticizmus v modernej kultúre a novej religiozite
Verbum, Ružomberok 2015, s. 155
PETER KONDRLAúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 31210x