Nová religiozita je napojená na viaceré zdroje, ktorými sa necháva inšpirovať. Často identifikujeme ezoterické či magické vplyvy, no len zriedkavo si uvedomujeme, že nové podoby religiozity sú inšpirované aj filozofiou, psychológiou či inými vedami. Kresťanstvo sa od svojho vzniku konfrontovalo a neustále konfrontuje s kultúrnym prostredím, v ktorom pôsobí. Súčasťou tejto konfrontácie je i stret s myšlienkovým a filozofickým pozadím týchto kultúr. Jedným z významných filozofických smerov, ktorý ovplyvnil kresťanstvo a v súčasnosti ovplyvňuje nové formy religiozity, je aj gnosticizmus.

Gnosticizmus, jeho presah do súčasnosti a vplyv na súčasné myslenie a kultúru je pre mnohých, často i rozhľadených čitateľov, veľkou neznámou. Značná časť odbornej verejnosti žije v presvedčení, že ako taký existoval v počiatkoch kresťanstva a postupným rozvojom a inšitucionalizáciou náboženstva tento myšlienkový smer celkom zanikol. Autor tejto pútavej monografie nás však vyvádza z omylu a predstavuje nám nielen jeho rozličné historické, ale aj súčasné podoby. Vo svojej interpretácii súčasných gnostických foriem ponúka čitateľovi poznanie, ktoré nemá iba teoretický rozmer, ale čitateľa oslovuje skrze každodennú skúsenosť s rôznymi latentnými či otvorenými gnostickými prejavmi: hudobnú a inú umeleckú produkciu, filozofické názory alebo modernú psychológiu. Rovnako dôležitým sa javí aj fakt, že v súčasnosti existuje viacero cirkví a organizácií, ktoré sa identifikujú s kresťanstvom a zároveň sa otvorene hlásia ku gnosticizmu.

Gnosticizmus je charakteristický svojou uzavretosťou až izolovanosťou. Sarka poukazuje na to, že vo všeobecnosti gnostici seba samých chápu ako vyvolených, ktorí dostali možnosť pravého poznania. Ostatní nemajú pravé poznanie, a preto sú menej dokonalí. Predstava o vlastnej výnimočnosti bola vždy pokušením pre vodcov a manipulátorov. Pôvodne sa gnosticizmus profiloval ako exkluzívna kresťanská viera, do ktorej nie je možné jednoduchému človeku preniknúť. Neskôr, keď sa mu nepodarilo presadiť svoje myšlienky a názory v oficiálnom učení Cirkvi, si hľadal iné možnosti. Rôznymi cestami prenikal nielen do spirituality, ale pod rúškom vedy sa snažil dosiahnuť nadvládu svojej pravdy a naplnenie mocenských ambícií.

Postupne sa gnosticizmus transformoval do nových a moderných podôb. Sarka ich - na rozdiel od niektorých iných autorov - približuje čitateľovi a označuje ich ako neognosticizmus. Jeho argumentácia je založená na analýze učenia a praktík vybraných neognostikov. K jedným z najzaujímavejších patrí sledovanie prepojenia neognosticizmu a psychológie. Psychoanalýza vo všeobecnosti chcela preskúmať dušu človeka, vstúpiť nielen do vedomia, ale aj do podvedomia, a v konečnom dôsledku manipulovať s človekom a ovládať jeho psychické aktivity. Sarka sa zameral konkrétne na švajčiarskeho psychiatra Carla Gustava Junga, všeobecne uznávaného teoretika a praktika v oblasti psychoanalýzy a teoretickej psychológie. Odhaľuje niektoré zásadné momenty v jeho živote, ktoré sú napojené priamo na neognostické praktiky, pričom tieto faktory zásadne ovplyvnili Jungovu odbornú profiláciu, ako aj jeho spôsob budovania teórie psychológie.

Ďalším prejavom neognosticizmu sú známe smery ako teozofia, antropozofia a scientológia. Ako upozorňuje autor, tieto hnutia majú spoločný charakteristický prvok vo svojom učení, ktorý sa týka spásy človeka. Spása je podľa nich dosiahnuteľná nie skrze vieru, ale skrze poznanie, v ktorom sa spája veda a náboženstvo, či konkrétnejšie veda a spiritualita. Tieto spirituálne alternatívy sa snažia o uznanie vo svete vedy pomocou nových metód poznania. V teozofii a antropozofii, píše Sarka, nejde pritom len o objektivitu v poznaní síl prírody a duchovného sveta, ale aj o život výskumníka, ktorý je zároveň adeptom okultnej náuky.

Podobne je to aj v prípade cirkví a hnutí, ktoré vychádzajú z postmoderného synkretizmu a vystupujú ako nová alternatíva či moderná verzia náboženstva. Sarka veľmi trefne pomenúva mnohé súčasné podoby nového gnosticizmu, akými sú napríklad teória o zemi ako živom organizme, neosobnej sile riadiacej vesmír, ale aj teórie o mimozemských civilizáciách, prípadne o postoji „Boh áno, ale Cirkev nie". Publikácia tiež poukazuje na veľmi dôležitý fakt, ktorým je zmena metodického prístupu nového gnosticizmu. Nie je to len ideová platforma, ale aj postmoderný prístup vo výbere toho, čo bude predmetom našej viery. To, čo nám vyhovuje, prijímame, čo nám nevyhovuje, odmietame. Tento utilitarizmus viery je nebezpečný práve preto, že umožňuje vznik nových synkretických alternatív, ktoré dezinterpretujú tradíciu a vytvárajú z nej súbor poznania, ktorý používame nie podľa pravdy, ale podľa potreby a použiteľnosti. Odtiaľto je už iba krôčik k tomu, že človek začne interpretovať podľa svojej vôle všetko, stane sa pánom poznania pravdy a vládcom života, ako sme toho dnes už svedkami.

Sarkova monografia precízne a systematicky spracúva gnosticizmus od jeho počiatkov až po súčasnosť, čím umožňuje čitateľovi vytvoriť si komplexný obraz o rôznych podobách hnutia, ako aj o ideových základoch, z ktorých vyrastajú súčasné formy nového gnosticizmu. Okrem množstva dôležitých a zároveň nových informácií práca vo svojom praktickom zavŕšení ponúka i možnosť orientovať sa v súčasnom dianí na poli náboženstiev a zároveň pochopiť základy, na ktorých niektoré hnutia a cirkvi stoja. V tomto zmysle možno konštatovať, že je určená tak pre úzky okruh religionistických špecialistov, ako aj pre širokú verejnosť. Vedci a odborníci v práci nájdu nové a zásadné informácie o tom, ako sa vyvíjali a menili pôvodné myšlienky gnosticizmu a aké má v súčasnosti podoby. Je to výsledok dlhodobej vedeckej práce autora, ktorá si zaslúži uznanie. Laická verejnosť v nej zase nájde konkrétne príklady toho, ako sa nový gnosticizmus postupne napája na našu každodennú realitu a ako nenápadne presakuje do mnohých oblastí nášho bežného života.

Zaujímavou je kapitola, v ktorej sa autor venuje odpovediam Cirkvi. Nejde pritom len o argumentáciu, hoci tá tu zohráva významnú úlohu. Ako najväčšie nebezpečenstvá, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu, Sarka identifikuje napríklad prenikanie praktík nového gnosticizmu do politiky, ktoré je spojené s novou legislatívou, ako je povedzme liberalizácia ľahkých drog, homosexuálnych partnerstiev, abortov, eutanázie a pod. Okrem toho poukazuje aj na nebezpečenstvo tzv. zážitkovej spirituality, globalizácie a svetovej vlády, ale aj nadvlády emócií nad rozumom. Emócie smerujúce k bezobsažnej meditácii, ktorá má za úlohu nahradiť modlitbu a vyprázdniť osobnosť človeka, ktorý sa môže takýmto spôsobom stať predmetom manipulácie, ako je to bežné v mnohých sektách. Meditácia nie je prostriedkom na stretnutie s Bohom, ale je to cesta k psychologicky, ale aj pojmovo prázdnemu vedomiu. Človek odhodlane prijíma príkazy a plní túžby vodcu. Guru napĺňa prázdne vedomie meditujúceho novým poznaním, ktoré je „pravé" a je určené iba tým, čo sú schopní prijať túto novú pravdu.

Upozornenia, ktoré autor adresuje čitateľom, sú jasne a presne formulované a zároveň podložené predchádzajúcou argumentáciou. Vzhľadom na aktuálne tendencie v praktickej spiritualite, ale aj vo verejnom živote, možno recenzovanú monografiu vnímať ako potrebný krok k pochopeniu našej vlastnej situácie. Publikácia je prostriedkom na orientáciu v nástrahách súčasnej každodennej reality, ako aj pomôckou pre pochopenie významu náboženstva v živote človeka.