Súčasný svet je v pohybe. Niekedy mám pocit, ako keby sa s nami otáčal oveľa rýchlejšie, než v čase mojej mladosti. Vtedy ešte nebol internet a ani sociálne siete, ktoré pomyselné koleso diania roztáčajú závratným tempom. Ako keby svet chcel dohnať to, čo v minulosti premeškal. Dennodenne sa dostávame do konfrontácie s hektickými udalosťami a zažívame mnohé podnety, ktoré nemáme šancu v sebe dostatočne spracovať. Neexistuje jeden názor, jedna pravda, ako sme boli zvyknutí z predchádzajúceho režimu, a tak každá oficiálna verzia hlásaná mainstreamovými médiami má viacero alternatívnych, často opozičných a nezriedka i bizarných výkladov. Tým sprisahaneckým vravíme konšpirácie. Hoci žijú svojím vlastným životom, pôsobia čoraz intenzívnejšie. Postupne zaplavujú spomínané masmédiá, dostávajú sa nám pod kožu, a tým menej imúnnym sa usádzajú hlboko v mysliach. Žiadna významnejšia udalosť neujde pozornosti zdatných konšpirátorov žonglujúcich s faktami ako klaun s kolkami. Aj on vie svoje publikum načas očariť, podobne ako aj my sme neraz zaskočení na prvé počutie presvedčivými faktami konšpiračných teórií, ktoré nás vťahujú do vzrušujúceho deja hýriaceho mnohými zápletkami. Dychtiac po pravde sme fascinovaní ich neuveriteľnosťou a, priznajme si, radi podliehame ich fikciám. V duchu si vravíme: Konečne je tu niekto, kto nehovorí frázy, ktoré sme nútení počúvať z úst falošných politikov či televíznych moderátorov večerných správ. Konečne je tu niekto, kto nám pootvorí oči a my strhneme masku realite...

Lenže - ako to v Rozmere neustále zdôrazňujeme - za každých okolností si treba zachovať zdravý úsudok a kritické myslenie. Bolo by veľmi zlé, ak by náš život ovládali fikcie a začali by sme byť paranoidní. Všade okolo nás samý „spiklenec", svet naprogramovaný na samolikvidáciu, resp. v tom lepšom prípade na značnú redukciu populácie, a my sme tu iba ako bezbranní štatisti. Ale predsa tak to nemôže byť a ani to tak nie je! Prečo? Na to sa pokúsia dať odpoveď autori, ktorých príspevky tvoria podstatnú časť tohto čísla venovaného práve spomínanej, čoraz diskutovanejšej téme konšpiračných teórií. Ak ho dočítate do konca, dozviete sa nielen aké sú najznámejšie konšpirácie, ale i to, ako vyzerá profil ich bežného konzumenta, aký priestor konšpiráciám vytvára dnešná postmoderná spoločnosť a k tomu pridáme i zopár zaujímavých postrehov súvisiacich so stále agilnejšou slovenskou a českou konšpirátorskou scénou. Takže, priatelia, nezabúdajme, stále platí - parafrázujúc názov jedného z článkov - „chlieb náš každodenný" a nie „konšpirácia naša každodenná".