Aj tohtoročné Adventné obdobie so svojím každoročným zhonom a gýčovou vianočnou výzdobou predznamenáva blížiace sa sviatky. Sviatky, ktoré už zabudli na Toho, ktorý je dôvodom pre každoročné slávenie Vianoc. Tento zhon a snaha zabezpečiť naozaj pestré menu či darčeky drahšie ako minulý rok na chvíľku potlačili obavy z množstva desivých správ, ktoré nás v zrýchľujúcom sa tempe každodenne zaplavujú. Potlačili prehlbujúcu sa depresiu v európskej spoločnosti, ktorá sa dobrovoľne zriekla Krista a je konfrontovaná s nevídanou vlnou migrantov, z ktorých veľká časť uteká pred hrôzami vojny. A väčšina z nich vyznáva islam, mnohí s neskrývanou túžbou presadiť ho ako jedinú spirituálnu alternatívu v krajinách svojho potenciálneho azylu.

Pre islam je charakteristická povinná modlitba každého moslima päťkrát denne. Pre kedysi kresťanskú Európu sa, žiaľ, stala charakteristickou takmer úplná bezbožnosť a negramotnosť v otázkach viery, vrátane neschopnosti modliť sa. Anglikánska cirkev vo Veľkej Británii sa zoči-voči akcelerácii procesu zániku kresťanskej civilizácie v krajine, ktorá kedysi vysielala do sveta veľké množstvo misionárov, rozhodla pripomenúť význam modlitby pre kresťana zaujímavou akciou s názvom Just Pray. Súčasťou tejto kampane, ktorá má za cieľ pripomenúť, že modlitba je súčasťou kultúry všedného dňa Britov, je aj reklamný spot, ktorý pozýva k modlitbe. Krátky, asi minútový videoklip, ktorý prezentuje rozličných ľudí modliacich sa modlitbu Otče náš, sa mal premietať v britských kinách pred ďalšou časťou filmu Hviezdne vojny. Odhliadnuc od spornej otázky vhodnosti či nevhodnosti spájania Pánovej modlitby s takýmto filmom je neuveriteľne zarážajúca iná skutočnosť. Tri najväčšie siete kín na Britských ostrovoch tento krátky spot zablokovali, napriek tomu, že Anglikánska cirkev si jeho premietanie riadne zaplatila. Svoje rozhodnutie zdôvodnili tým, že spot „môže urážať náboženské cítenie niektorých divákov". Po Švédsku, kde biskupka štátnej luteránskej cirkvi šokujúco navrhla odstrániť z kostolov kríže, aby „neurážali náboženské cítenie" vyznávačov islamu prichádzajúcich do Škandinávie, Angličania protestujú proti modlitbe Otče náš, aby náhodou „neurazila náboženské cítenie" dakoho neurčitého.

Úryvok z Lukášovho evanjelia nám pripomína aj v dnešnej vážnej dobe, že proti nenávisti, teroru a beznádeji sa dá použiť iba jediná účinná zbraň - modlitba. Modlitba, ktorú nás učil náš Pán. Traduje sa, že turecký sultán Sulejman I. na adresu kresťanských európskych krajín povedal: „Nebojím sa ich diel, armád a generálov, bojím sa iba ich modlitieb." Zdá sa, že jeho syn Selim II., ktorý po ňom v Osmanskej ríši prevzal moc, zabudol na rešpekt, ktorý k modlitbe kresťanov prechovával jeho otec. Roku 1571 jeho flotila, ktorá už dlhšie terorizovala kresťanské ostrovy v Stredomorí a robila si nádeje na podmanenie celej Európy, utrpela porážku v boji s početne omnoho slabšou kresťanskou armádou pri gréckom ostrove Lepanto. Mnohí historici sú presvedčení, že toto víťazstvo vybojovali „na kolenách" státisíce jednoduchých Európanov, ktorí sa modlili za uchovanie daru viery. Kiež by nadchádzajúce Vianoce boli aj pre nás príležitosťou k opätovnému objaveniu čara modlitby ako prostriedku záchrany obrovského daru viery, ktorý nám prinieslo Božie Dieťa.