Aj tohtoročné Adventné obdobie so svojím každoročným zhonom
a gýčovou vianočnou výzdobou predznamenáva blížiace sa sviatky. Sviatky, ktoré
už zabudli na Toho, ktorý je dôvodom pre každoročné slávenie Vianoc. Tento zhon
a snaha zabezpečiť naozaj pestré menu či darčeky drahšie ako minulý rok na
chvíľku potlačili obavy z množstva desivých správ, ktoré nás
v zrýchľujúcom sa tempe každodenne zaplavujú. Potlačili prehlbujúcu sa
depresiu v európskej spoločnosti, ktorá sa dobrovoľne zriekla Krista
a je konfrontovaná s nevídanou vlnou migrantov, z ktorých veľká
časť uteká pred hrôzami vojny. A väčšina z nich vyznáva islam, mnohí
s neskrývanou túžbou presadiť ho ako jedinú spirituálnu alternatívu
v krajinách svojho potenciálneho azylu.
Pre islam je charakteristická povinná modlitba každého
moslima päťkrát denne. Pre kedysi kresťanskú Európu sa, žiaľ, stala
charakteristickou takmer úplná bezbožnosť a negramotnosť v otázkach
viery, vrátane neschopnosti modliť sa. Anglikánska cirkev vo Veľkej Británii sa
zoči-voči akcelerácii procesu zániku kresťanskej civilizácie v krajine,
ktorá kedysi vysielala do sveta veľké množstvo misionárov, rozhodla pripomenúť
význam modlitby pre kresťana zaujímavou akciou s názvom Just Pray.
Súčasťou tejto kampane, ktorá má za cieľ pripomenúť, že modlitba je súčasťou
kultúry všedného dňa Britov, je aj reklamný spot, ktorý pozýva k modlitbe.
Krátky, asi minútový videoklip, ktorý prezentuje rozličných ľudí modliacich sa
modlitbu Otče náš, sa mal premietať v britských kinách pred ďalšou časťou
filmu Hviezdne vojny. Odhliadnuc od spornej otázky vhodnosti či nevhodnosti
spájania Pánovej modlitby s takýmto filmom je neuveriteľne zarážajúca iná
skutočnosť. Tri najväčšie siete kín na Britských ostrovoch tento krátky spot
zablokovali, napriek tomu, že Anglikánska cirkev si jeho premietanie riadne
zaplatila. Svoje rozhodnutie zdôvodnili tým, že spot „môže urážať náboženské
cítenie niektorých divákov". Po Švédsku, kde biskupka štátnej luteránskej
cirkvi šokujúco navrhla odstrániť z kostolov kríže, aby „neurážali
náboženské cítenie" vyznávačov islamu prichádzajúcich do Škandinávie,
Angličania protestujú proti modlitbe Otče náš, aby náhodou „neurazila
náboženské cítenie" dakoho neurčitého.
Úryvok z Lukášovho evanjelia nám pripomína
aj v dnešnej vážnej dobe, že proti nenávisti, teroru a beznádeji
sa dá použiť iba jediná účinná zbraň - modlitba. Modlitba, ktorú nás učil náš
Pán. Traduje sa, že turecký sultán Sulejman I. na adresu kresťanských
európskych krajín povedal: „Nebojím sa ich diel, armád a generálov, bojím
sa iba ich modlitieb." Zdá sa, že jeho syn Selim II., ktorý po ňom v Osmanskej
ríši prevzal moc, zabudol na rešpekt, ktorý k modlitbe kresťanov
prechovával jeho otec. Roku 1571 jeho flotila, ktorá už dlhšie terorizovala
kresťanské ostrovy v Stredomorí a robila si nádeje na podmanenie
celej Európy, utrpela porážku v boji s početne omnoho slabšou
kresťanskou armádou pri gréckom ostrove Lepanto. Mnohí historici sú
presvedčení, že toto víťazstvo vybojovali „na kolenách" státisíce jednoduchých
Európanov, ktorí sa modlili za uchovanie daru viery. Kiež by nadchádzajúce
Vianoce boli aj pre nás príležitosťou k opätovnému objaveniu čara modlitby
ako prostriedku záchrany obrovského daru viery, ktorý nám prinieslo Božie
Dieťa.
biblické slovo
Nauč nás modliť sa...
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Raz sa Ježiš na niektorom mieste modlil. Keď skončil,
povedal mu jeden z jeho učeníkov: »Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján
naučil svojich učeníkov.« Ježiš im povedal: »Keď sa modlíte, hovorte: Otče,
posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný nám dávaj
každý deň a odpusť nám naše hriechy, ako aj my odpúšťame každému svojmu
dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.« (Lk 11, 1–4)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 43270x