Konšpiračné teórie nie sú v dejinách
ľudstva novinkou. Nárast intenzity ich výskytu v poslednom čase však
poukazuje na to, že v spoločnosti a v myslení nastali zmeny,
ktoré tento nárast umožnili. Na vzostupnej tendencii konšpirácií sa okrem
spoločenských zmien podpisujú aj nové možnosti v komunikácii a pokles
kritického prístupu k jej obsahom. Spoločnosť stratila schopnosť reagovať
na nepodložené a neoverené informácie, naopak senzácia sa stala jediným
meradlom úspešnosti mediálnej komunikácie. Senzácia sa zároveň spája
s odhalením tajomstva, ktoré malo zostať utajené. Vďaka jeho odhaleniu s
prekvapením zisťujeme, že veci sa majú úplne inak, ako sme si doposiaľ mysleli,
a že zmeny, ktoré sa udiali, majú svojho skrytého pôvodcu. Mnohé
konšpiračné teórie sa dotýkajú napríklad Vatikánu, jeho knižníc či tajných
aktivít, pomocou ktorých Cirkev buď riadi zmeny vo svete, alebo je ovládaná
tajomnými silami. Konšpirátori hovoria o jeho tajuplných archívoch,
o skrytých proroctvách vzťahujúcich sa ku koncu sveta, ale aj
o iluminátoch usilujúcich sa o dosadenie nového pápeža.