Málokto si pri piesni Rivers of Babylon v podaní
legendárnej skupiny Boney M uvedomil jej obsah. Kto vtedy tušil, že ide
o 137. žalm, v ktorom si židovský národ pripomína babylonské zajatie?
Dnes Boney M už nefiguruje v rebríčku svetových hitparád, no Židia po
celom svete svoj žalm neustále spievajú a jeho text učia svoje deti každej
generácie naspamäť. Začiatok žalmu: „Pri babylonských riekach, tam sme sedávali
a plakávali, keď sme spomínali na Sion..." naznačuje, akoby text bol
komponovaný počas zajatia, ale nie je to tak. Zrodil sa v skupine tých,
ktorí sa už vrátili zo zajatia. Štruktúra textu je zjavná: z Jeruzalema si
Židia po návrate pripomínajú vyhnanstvo, v ktorom si spomínali na
Jeruzalem z čias pred zajatím. Ide o hebrejský koncept kontinuálnej
pamäti. Historická pamäť je veľmi dôležitá pre Boží plán spásy. Ak národ alebo
človek stratí pamäť, ide to s ním dolu vodou.
Bola to generácia, ktorá zažila veľké sťahovanie národov
vtedajšieho civilizovaného sveta krajín Perzskej ríše. Impulz na to dal svojím
dekrétom 12. októbra 539 pred Kr. v Babylone kráľ Kýros. Šlo
o štyridsať riadkov na malom hlinenom valčeku, ktorý objavili v roku
1879 (Cyrus Cylinder v Britskom múzeu). Roku 1971 ho nazvali prvou chartou
ľudských práv v dejinách ľudstva. Obsahovala vyhlásenie o rasovej,
jazykovej a náboženskej rovnosti a udelila rozsiahlu amnestiu pre otrokov
a násilne deportovaných ľudí zo všetkých končín zeme. Perzia nečakane otvorila
svoje hranice a odstránila ostnaté zátarasy. Boh takýmto spôsobom
uskutočňoval svoj plán spásy.
O tisíc rokov neskôr opäť nastalo sťahovanie národov.
Tentoraz v rámci Rímskej ríše. Európou sa v 4. až 6. storočí
presunuli milióny ľudí, v dôsledku čoho zanikla západná Rímska ríša
a zmenila sa politická mapa sveta. Boh takto spustil procesy, ktoré sa
ukázali ako určujúce pre následný vývoj národov a ich spoločenských
štruktúr. Európa dostala zvláštnu milosť a zohrala veľmi dôležitú úlohu v dejinách
spásy. Zlomovým bodom bolo videnie apoštola Pavla (Sk 16, 9), vďaka ktorému sa
misia prvej cirkvi z Malej Ázie presunula do Európy. Evanjelium Ježiša
Krista tak postupne preniklo do všetkých krajín a stalo sa hybnou silou
formujúcou hodnoty ľudí, kultúru a identitu. Vďaka židovsko-kresťanskému
vnímaniu sveta dala Európa svetu novovekú vedu, vzdelanosť a technológie a
v období reformácie sa v dôsledku zámorských objavov kresťanstvo
stalo významným progresívnym spoločenským impulzom pre vývoj všetkých národov sveta.
Dnes sa opäť „národy
Perzie" dali do pohybu; nie však s cieľom budovať „Boží dom" - niektorí
z núdze, iní so zlým úmyslom. Cirkev musí preto spozornieť. Nesmieme
stratiť pamäť, ale nesmieme ani zatvárať oči pred realitou. Duchovná atmosféra
Európy sa zmenila. Evanjelium už dávno nezaujíma tých, ktorí hľadajú odpovede
na výzvy doby. Kresťanstvo prestáva byť mienkotvornou silou v spoločnosti
a občianska spoločnosť ignoruje hlas Cirkvi. Čo sa to stalo? Cirkev je ako soľ,
čo stráca svoju slanosť, svetlo, ktoré vyhasína. Je načase to zmeniť. Nemôžeme
preklínať tmu, ale musíme svietiť.
biblické slovo
Stratená pamäť
TIBOR MÁHRIK
Takto hovorí perzský kráľ Kýros: Hospodin, Boh nebies, mi
dal všetky kráľovstvá zeme a on ma poveril, aby som mu postavil dom
v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Kto spomedzi vás patrí k jeho
ľudu, nech je jeho Boh s ním, nech sa vydá do Jeruzalema, ktorý je
v Judsku, a nech buduje dom Hospodina, Boha Izraela; to je ten Boh,
ktorý je v Jeruzaleme. Každého, kto zostal na ktoromkoľvek mieste, kde
býva ako cudzinec, nech podporia miestni obyvatelia striebrom, zlatom, majetkom
a dobytkom spolu s dobrovoľnými darmi na Boží dom, ktorý je
v Jeruzaleme! (Ezd 1, 2–4)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 27059x