Sekty a rôzne nové náboženské hnutia, ktoré
v kultúrnej oblasti vnímame ako netradičné, alternatívne či nové, sú
sociálnym a náboženským fenoménom stavajúcim sa proti dominujúcemu
mysleniu a oddeľujúcim sa od pôvodnej cirkvi. V dnešnom svete plnom
nepriateľstva a konfliktov, násilia a strachu sa jedinec cíti
bezmocný a často hľadá východisko v znameniach nových náboženských
prúdov, hnutí a siekt. Mnohé z netradičných hnutí sa
v spoločnosti jednoznačne označujú za sekty alebo kulty bez zreteľne
vymedzenej kategórie či definície. Kvôli nejasnosti či prekrývaniu definícií
v klasifikácii rôznych nových náboženských skupín sa stretávame
s pojmami ako „alternatívna religiozita", „nová religiozita" či „nové
náboženské hnutia".
Študijný materiál určený pre učiteľov náboženskej výchovy
Katechéta a nová religiozita od erudovaného autora a vysokoškolského
pedagóga Róberta Sarku je v tomto smere užitočným a kvalifikovaným
sprievodcom terminológie, charakteristiky, stratégie i prevencie voči
sektám. Sarka sa opieral o bohaté predošlé skúsenosti z pastoračnej
činnosti, keď prostredníctvom besied oboznamoval študentov s problematikou
novej religiozity. V úvode vysvetľuje zámer vydania publikácie, ktorej
cieľom je podať odpovede na možné otázky: Aká je podstata nových
a alternatívnych hnutí? Prečo sa šíria? Sú bezpečné? Študijný text je
venovaný pedagógom, katechétom a záujemcom o religionistiku so snahou
pomôcť odpovedať na tieto a ďalšie otázky odborným spôsobom
a ponúknuť rady v oblasti prevencie voči sektám v školskej
a farskej katechéze.
V prvej časti sa autor zaoberá termínmi, s ktorými
sa môžeme stretnúť pri skúmaní siekt v religionistickej a teologickej
literatúre. Pojem sekta definuje z kresťanského pohľadu, z pohľadu
iných náboženstiev i z hľadiska sociologického výskumu. Avšak
vymedziť jednoznačne, aké spoločenstvo možno považovať za sektu, je veľmi
zložité, skôr môžeme hovoriť o jej typických znakoch. Na objasnenie
kľúčových pojmov, ako nová religiozita, alternatívne náboženské hnutia, kult
a to, čo sa s týmito termínmi spája, Sarka volí teologický
a religionisticko-komparatívny prístup. Všíma si vzájomné vzťahy
jednotlivých pojmov, prieniky a rozdiely. Vhodne ilustruje niekoľko charakteristických
znakov, ktoré sú pre rozličné prejavy novej religiozity typické.
V stati o príčinách vzniku a šírenia siekt
a novej religiozity sa autor opiera o dokument Rímskej kúrie Fenomén
siekt a nových náboženských hnutí ako pastoračná výzva. Podľa dôvodov,
ktoré tento dokument ponúka, spočíva príťažlivosť siekt v schopnosti
osloviť a zachytiť človeka v jeho potrebách. Tie formuluje
nasledovne: hľadanie príslušnosti; hľadanie odpovedí; hľadanie celistvosti;
hľadanie kultúrnej identity; potreba po uznaní a jedinečnosti; hľadanie
transcendentna; potreba duchovného vedenia; potreba vízie a potreba
angažovať sa na pretváraní sveta. Okrem uvedených antropologických príčin Sarka
upozorňuje aj na teologicko-doktrinálne a spirituálne dôvody: problém
očakávania blízkej parúzie a milénia; hľadanie pravej podoby Cirkvi ako
konečnej obce; hľadanie cirkevného úradu; otázka pôsobenia Ducha Svätého či
snaha o osobnú svätosť a spasenie a súčasne ohlasovanie Krista
alebo posolstva z „oného" sveta. Okrem nich ešte existujú aj sociologické
dôvody šírenia siekt, ako je napríklad oslabenie duchovných autorít cirkví
a náboženstiev; kríza štátnej moci; oslabenie rodiny a školy či sila
vplyvu médií.
V štúdii sa autor zmieňuje aj
o zážitkovo-skúsenostnej spiritualite objavujúcej sa v alternatívnych
a nových náboženstvách. Sleduje, čím je charakteristická a či je
skutočne najvhodnejšia pre oživenie náboženského života a objasňuje, prečo
vzniká tento typ spirituality a kde hľadať príčiny odlivu kresťanov
z tradičných cirkví do takýchto alternatívnych spoločenstiev. Pretože je
veľmi ťažké určiť jednoznačnú klasifikáciu siekt, keďže existujú rozličné
typológie z rozličných hľadísk, autor v tejto publikácii zachytáva
klasifikáciu novej religiozity z pohľadu genealogickej typológie, teologickej
komparácie a z hľadiska kultúrno-náboženského kontextu. V tejto
kapitole sa bližšie zameral na fenomén neopohanstva - na príčiny jeho vzniku,
jeho formy, ako aj na dôvody jeho masívnej popularizácie.
Zaujímavým spôsobom Sarka opisuje i najzákladnejšie
špecifiká sekty a niektorých foriem novej religiozity - autoritárstvo,
fundamentalizmus, fanatizmus a organizáciu. Čitateľovi približuje
stratégie, ktoré sekty využívajú pri získavaní nových prívržencov
a rozoberá príčiny, pre ktoré ľudia do nich vstupujú. Zmieňuje sa i
o tzv. novej, nesprávne chápanej tolerancii, ktorá pokladá všetky hodnoty,
presvedčenia, životné štýly a tvrdenia o pravde za rovnocenné, no
kresťanstvo pritom vníma ako netolerantné.
Problematiku novej religiozity Sarka uzatvára kapitolou
venovanou prevencii. Prístupným spôsobom predkladá opatrenia, ktoré môžu
napomôcť formu pomoci obetiam siekt. Aby sa spoločnosť vyhla tomuto
nebezpečenstvu, najmä ak ide o mládež, je nevyhnutná prevencia
v rámci farskej a školskej katechézy. Autor katechétom okrem iného
radí, ako majú pristupovať k predmetnej problematike a zároveň ich
vystríha pred chybami, ktorých sa často dopúšťame pri osobnej komunikácii
s členmi siekt.
Význam publikácie spočíva v tom, že k uvedenej
problematike neexistuje ucelený študijný materiál určený katechétom, ktorý by
bol vhodnou pomôckou pri orientácii v novej religiozite. Toto dielo je
však vhodné nielen pre nich, ale i pre religionistov, teológov, kňazov,
pedagógov, psychológov a všetkých, ktorých problematika netradičných
náboženských smerov zaujíma.
recenzia
Róbert Sarka: Katechéta a nová religiozita
(Verbum, Ružomberok 2015, s. 120)
MONIKA KUBATKOVÁúvod | hore | vytlačiť | prečítané: 39452x