Sekty a rôzne nové náboženské hnutia, ktoré v kultúrnej oblasti vnímame ako netradičné, alternatívne či nové, sú sociálnym a náboženským fenoménom stavajúcim sa proti dominujúcemu mysleniu a oddeľujúcim sa od pôvodnej cirkvi. V dnešnom svete plnom nepriateľstva a konfliktov, násilia a strachu sa jedinec cíti bezmocný a často hľadá východisko v znameniach nových náboženských prúdov, hnutí a siekt. Mnohé z netradičných hnutí sa v spoločnosti jednoznačne označujú za sekty alebo kulty bez zreteľne vymedzenej kategórie či definície. Kvôli nejasnosti či prekrývaniu definícií v klasifikácii rôznych nových náboženských skupín sa stretávame s pojmami ako „alternatívna religiozita", „nová religiozita" či „nové náboženské hnutia".

Študijný materiál určený pre učiteľov náboženskej výchovy Katechéta a nová religiozita od erudovaného autora a vysokoškolského pedagóga Róberta Sarku je v tomto smere užitočným a kvalifikovaným sprievodcom terminológie, charakteristiky, stratégie i prevencie voči sektám. Sarka sa opieral o bohaté predošlé skúsenosti z pastoračnej činnosti, keď prostredníctvom besied oboznamoval študentov s problematikou novej religiozity. V úvode vysvetľuje zámer vydania publikácie, ktorej cieľom je podať odpovede na možné otázky: Aká je podstata nových a alternatívnych hnutí? Prečo sa šíria? Sú bezpečné? Študijný text je venovaný pedagógom, katechétom a záujemcom o religionistiku so snahou pomôcť odpovedať na tieto a ďalšie otázky odborným spôsobom a ponúknuť rady v oblasti prevencie voči sektám v školskej a farskej katechéze.

V prvej časti sa autor zaoberá termínmi, s ktorými sa môžeme stretnúť pri skúmaní siekt v religionistickej a teologickej literatúre. Pojem sekta definuje z kresťanského pohľadu, z pohľadu iných náboženstiev i z hľadiska sociologického výskumu. Avšak vymedziť jednoznačne, aké spoločenstvo možno považovať za sektu, je veľmi zložité, skôr môžeme hovoriť o jej typických znakoch. Na objasnenie kľúčových pojmov, ako nová religiozita, alternatívne náboženské hnutia, kult a to, čo sa s týmito termínmi spája, Sarka volí teologický a religionisticko-komparatívny prístup. Všíma si vzájomné vzťahy jednotlivých pojmov, prieniky a rozdiely. Vhodne ilustruje niekoľko charakteristických znakov, ktoré sú pre rozličné prejavy novej religiozity typické.

V stati o príčinách vzniku a šírenia siekt a novej religiozity sa autor opiera o dokument Rímskej kúrie Fenomén siekt a nových náboženských hnutí ako pastoračná výzva. Podľa dôvodov, ktoré tento dokument ponúka, spočíva príťažlivosť siekt v schopnosti osloviť a zachytiť človeka v jeho potrebách. Tie formuluje nasledovne: hľadanie príslušnosti; hľadanie odpovedí; hľadanie celistvosti; hľadanie kultúrnej identity; potreba po uznaní a jedinečnosti; hľadanie transcendentna; potreba duchovného vedenia; potreba vízie a potreba angažovať sa na pretváraní sveta. Okrem uvedených antropologických príčin Sarka upozorňuje aj na teologicko-doktrinálne a spirituálne dôvody: problém očakávania blízkej parúzie a milénia; hľadanie pravej podoby Cirkvi ako konečnej obce; hľadanie cirkevného úradu; otázka pôsobenia Ducha Svätého či snaha o osobnú svätosť a spasenie a súčasne ohlasovanie Krista alebo posolstva z „oného" sveta. Okrem nich ešte existujú aj sociologické dôvody šírenia siekt, ako je napríklad oslabenie duchovných autorít cirkví a náboženstiev; kríza štátnej moci; oslabenie rodiny a školy či sila vplyvu médií.

V štúdii sa autor zmieňuje aj o zážitkovo-skúsenostnej spiritualite objavujúcej sa v alternatívnych a nových náboženstvách. Sleduje, čím je charakteristická a či je skutočne najvhodnejšia pre oživenie náboženského života a objasňuje, prečo vzniká tento typ spirituality a kde hľadať príčiny odlivu kresťanov z tradičných cirkví do takýchto alternatívnych spoločenstiev. Pretože je veľmi ťažké určiť jednoznačnú klasifikáciu siekt, keďže existujú rozličné typológie z rozličných hľadísk, autor v tejto publikácii zachytáva klasifikáciu novej religiozity z pohľadu genealogickej typológie, teologickej komparácie a z hľadiska kultúrno-náboženského kontextu. V tejto kapitole sa bližšie zameral na fenomén neopohanstva - na príčiny jeho vzniku, jeho formy, ako aj na dôvody jeho masívnej popularizácie.

Zaujímavým spôsobom Sarka opisuje i najzákladnejšie špecifiká sekty a niektorých foriem novej religiozity - autoritárstvo, fundamentalizmus, fanatizmus a organizáciu. Čitateľovi približuje stratégie, ktoré sekty využívajú pri získavaní nových prívržencov a rozoberá príčiny, pre ktoré ľudia do nich vstupujú. Zmieňuje sa i o tzv. novej, nesprávne chápanej tolerancii, ktorá pokladá všetky hodnoty, presvedčenia, životné štýly a tvrdenia o pravde za rovnocenné, no kresťanstvo pritom vníma ako netolerantné.

Problematiku novej religiozity Sarka uzatvára kapitolou venovanou prevencii. Prístupným spôsobom predkladá opatrenia, ktoré môžu napomôcť formu pomoci obetiam siekt. Aby sa spoločnosť vyhla tomuto nebezpečenstvu, najmä ak ide o mládež, je nevyhnutná prevencia v rámci farskej a školskej katechézy. Autor katechétom okrem iného radí, ako majú pristupovať k predmetnej problematike a zároveň ich vystríha pred chybami, ktorých sa často dopúšťame pri osobnej komunikácii s členmi siekt.

Význam publikácie spočíva v tom, že k uvedenej problematike neexistuje ucelený študijný materiál určený katechétom, ktorý by bol vhodnou pomôckou pri orientácii v novej religiozite. Toto dielo je však vhodné nielen pre nich, ale i pre religionistov, teológov, kňazov, pedagógov, psychológov a všetkých, ktorých problematika netradičných náboženských smerov zaujíma.