Žijeme v historickej dobe prudko sa meniaceho sveta.
Americká organizácia Open Doors nedávno zverejnila svoju každoročnú správu,
v ktorej uvádza, že v súčasnosti je pre vieru vo svete prenasledovaných
viac ako sto miliónov kresťanov, čím sa stali najprenasledovanejším náboženským
spoločenstvom. Počty kresťanov zavraždených pre vieru či počty zničených
kostolov sa oproti predchádzajúcemu roku zdvojnásobili. Zo správy vyplýva, že
v období od novembra 2014 do októbra 2015 bolo zavraždených 7 100
kresťanov a zničených 2 406 kostolov. V tridsiatich piatich
z päťdesiatich krajín sveta, ktoré Open Doors pokladá za
najnebezpečnejšie, boli hlavnou hybnou silou prenasledovania radikálne islamské
skupiny ako Boko Haram, Al-Shabaab či Islamský štát.
V Európe sa zatiaľ tešíme náboženskej slobode. Tá však
má čoraz nepríjemnejšiu pachuť zosmiešňovania a vytláčania kresťanských
veriacich na okraj spoločnosti. Pod rúškom „politickej korektnosti" sa niektoré
hodnotové témy, ktoré sú úzko spojené s vernosťou Bohu, stávajú
v mnohých západných krajinách tabuizované. Ak sa kresťania verejne
vyjadria proti rozličným sociálnym experimentom, útočiacim predovšetkým na
nedotknuteľnosť ľudského života či kresťanskú rodinu, musia znášať obviňovanie
z fundamentalizmu, fanatizmu či dogmatizmu. Otváranie debaty
o bioetických témach dokonca nedávno ktosi v slovenskej tlači nazval
„terorizovaním spoločnosti". Sú teda dnešní kresťania na Západe naozaj odsúdení
na to, aby sa stali iba akousi folklórnou skupinou či subkultúrou, ktorej síce
zákon bude zaručovať slobodu kultu, no jej životný štýl nesmie nijakým spôsobom
vplývať na celú spoločnosť?
V evanjeliovom texte nás Ježiš vyzýva, aby sme boli
vnímaví a pripravení na to, že byť jeho nasledovníkom nemusí byť vôbec
jednoduché a príjemné; že byť skutočným kresťanom niekedy znamená byť
pripravený na znášanie veľkých strát a z pohľadu tohto sveta
prehrávať; že byť verný Kristovi môže znamenať aj výsmech, zaznávanie, ba možno
pre jeho meno aj byť zbavený cti, majetku, zdravia či priamo života. Zdá sa, že
žijeme v dobe, ktorá bude od nás žiadať svedectvo radikálneho kresťanstva.
V spoločnosti, ktorá sa čoraz väčšmi stáva pohanskou, kde sa prienik
nekresťanských náboženských prvkov do života európskej, po stáročia kresťanskej
spoločnosti mieša s resuscitovaným bojovným ateizmom, alebo priam
satanským kultom v rozličných jeho formách, budú kresťania stáť pred čoraz
ťažšími rozhodnutiami. Budú musieť byť čoraz radikálnejší v odmietaní
ponuky výhod za cenu zrady Boha. A zrejme budú musieť byť pripravení
i na skutočnosť, že za túto vernosť Bohu budú musieť platiť čoraz vyššiu
cenu.
Chaos, ktorému čelí dnešná Európa, ako aj neschopnosť elít
zvládnuť ho, nás neraz oberá o pokoj. A zdanlivá neschopnosť kresťanov
čokoľvek na súčasnom dianí zmeniť tento nepokoj ešte zvyšuje. Pán Ježiš nás ale
ubezpečuje, že v takýchto ťažkých chvíľach máme od Boha špeciálnu úlohu -
vydať svedectvo o ňom pred „vládcami a kráľmi". Ak budeme verní, Duch
Svätý v nás bude toto svedectvo vydávať, a ak vytrváme, budeme
spasení.
biblické slovo
Nehanbime sa za evanjelium
DARIUSZ ŻUK-OLSZEWSKI
Vy sa však majte na pozore. Pre mňa vás budú vydávať súdom,
budú vás v synagógach biť, budete stáť pred vládcami a kráľmi, aby
ste im vydali svedectvo. Ale najprv sa musí hlásať evanjelium všetkým národom.
Keď vás budú viesť, aby vás vydali, nerobte si vopred starosti, čo budete
hovoriť. Ale hovorte to, čo vám v tej chvíli bude dané. Lebo nebudete
hovoriť vy, ale Duch Svätý. Brat vydá na smrť brata a otec dieťa. Aj deti
sa postavia proti rodičom a pripravia ich o život. Všetci vás budú
nenávidieť pre moje meno. Kto však vytrvá do konca, bude spasený. (Mk 13,
9–13)
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 20493x