Žijeme v historickej dobe prudko sa meniaceho sveta. Americká organizácia Open Doors nedávno zverejnila svoju každoročnú správu, v ktorej uvádza, že v súčasnosti je pre vieru vo svete prenasledovaných viac ako sto miliónov kresťanov, čím sa stali najprenasledovanejším náboženským spoločenstvom. Počty kresťanov zavraždených pre vieru či počty zničených kostolov sa oproti predchádzajúcemu roku zdvojnásobili. Zo správy vyplýva, že v období od novembra 2014 do októbra 2015 bolo zavraždených 7 100 kresťanov a zničených 2 406 kostolov. V tridsiatich piatich z päťdesiatich krajín sveta, ktoré Open Doors pokladá za najnebezpečnejšie, boli hlavnou hybnou silou prenasledovania radikálne islamské skupiny ako Boko Haram, Al-Shabaab či Islamský štát.

V Európe sa zatiaľ tešíme náboženskej slobode. Tá však má čoraz nepríjemnejšiu pachuť zosmiešňovania a vytláčania kresťanských veriacich na okraj spoločnosti. Pod rúškom „politickej korektnosti" sa niektoré hodnotové témy, ktoré sú úzko spojené s vernosťou Bohu, stávajú v mnohých západných krajinách tabuizované. Ak sa kresťania verejne vyjadria proti rozličným sociálnym experimentom, útočiacim predovšetkým na nedotknuteľnosť ľudského života či kresťanskú rodinu, musia znášať obviňovanie z fundamentalizmu, fanatizmu či dogmatizmu. Otváranie debaty o bioetických témach dokonca nedávno ktosi v slovenskej tlači nazval „terorizovaním spoločnosti". Sú teda dnešní kresťania na Západe naozaj odsúdení na to, aby sa stali iba akousi folklórnou skupinou či subkultúrou, ktorej síce zákon bude zaručovať slobodu kultu, no jej životný štýl nesmie nijakým spôsobom vplývať na celú spoločnosť?

V evanjeliovom texte nás Ježiš vyzýva, aby sme boli vnímaví a pripravení na to, že byť jeho nasledovníkom nemusí byť vôbec jednoduché a príjemné; že byť skutočným kresťanom niekedy znamená byť pripravený na znášanie veľkých strát a z pohľadu tohto sveta prehrávať; že byť verný Kristovi môže znamenať aj výsmech, zaznávanie, ba možno pre jeho meno aj byť zbavený cti, majetku, zdravia či priamo života. Zdá sa, že žijeme v dobe, ktorá bude od nás žiadať svedectvo radikálneho kresťanstva. V spoločnosti, ktorá sa čoraz väčšmi stáva pohanskou, kde sa prienik nekresťanských náboženských prvkov do života európskej, po stáročia kresťanskej spoločnosti mieša s resuscitovaným bojovným ateizmom, alebo priam satanským kultom v rozličných jeho formách, budú kresťania stáť pred čoraz ťažšími rozhodnutiami. Budú musieť byť čoraz radikálnejší v odmietaní ponuky výhod za cenu zrady Boha. A zrejme budú musieť byť pripravení i na skutočnosť, že za túto vernosť Bohu budú musieť platiť čoraz vyššiu cenu.

Chaos, ktorému čelí dnešná Európa, ako aj neschopnosť elít zvládnuť ho, nás neraz oberá o pokoj. A zdanlivá neschopnosť kresťanov čokoľvek na súčasnom dianí zmeniť tento nepokoj ešte zvyšuje. Pán Ježiš nás ale ubezpečuje, že v takýchto ťažkých chvíľach máme od Boha špeciálnu úlohu - vydať svedectvo o ňom pred „vládcami a kráľmi". Ak budeme verní, Duch Svätý v nás bude toto svedectvo vydávať, a ak vytrváme, budeme spasení.