Žijeme v období kríz. Neustále sme
konfrontovaní s ekonomickou či ekologickou krízou, často sa hovorí
o kríze hodnôt, morálky alebo spoločnosti ako celku. Pri hľadaní východísk
siahame po rôznych riešeniach, niekedy alternatívnych a zároveň bizarných.
V prípade ekologickej krízy sa stretávame s výzvami na zodpovedné
konanie, ochranu prírody, ale nachádzame i riešenia v podobe
radikálnej zmeny myslenia a života celého ľudstva. Konkrétnym príkladom je
tzv. hlbinná ekológia pohybujúca sa na hranici ekologickej teórie
a náboženského hnutia. Ponúka nám novú múdrosť v podobe ekozofie
1,
nového pochopenia človeka a jeho vzťahu k prírode. Východiskom tohto
hnutia je kritika tradičného, kresťanstvom založeného pohľadu na svet, ktorý má
svoje korene v Biblii. Človek sa považuje za pôvodcu zla, pričom zlom sa
chápe disharmónia v prírode a narušenie biosféry. Riešením je jeho
zosadenie z piedestálu jedinečnosti a jeho zakomponovanie do biosféry.
Dosiahnutie harmonického vzťahu s prírodou je ušľachtilý cieľ, no spôsob,
akým sa má podľa ekozofie táto harmónia dosiahnuť, je pre kresťana
neprijateľný.