Hoci žijeme v spoločnom svete, rozličných interpretácií
toho, čo sa v ňom odohráva, je mnoho. V postmodernej dobe, ktorá
relativizuje snáď absolútne všetko, sa tomu ani nemožno čudovať. Skutočné
autority hodné nášho rešpektu sme akosi odstránili zo svojho stredu, a tak
tých, ktorí sa usilujú zaujať ich miesto a vykladať skrytý zmysel
udalostí, by sme sa ani nedopočítali. O informácie teda nie je núdza, no
čím je ich viac, tým akoby vzrastal náš nepokoj a bezmocnosť. Obavy máme
z blížiacej sa vojny, terorizmu, klimatických zmien, zo starnutia
populácie, ba podaktorí i z totálneho kolapsu planéty. Horúčkovito
preto hľadáme odpovede, a najmä možnú oporu. Hľadáme však na správnom
mieste?
Okrem printových médií a početných televíznych staníc,
ktoré sa hekticky predbiehajú, aby nám ako prvé naservírovali denné penzum čo
najpikantnejších správ, naporúdzi máme najčastejšie internet. Hladní po
informáciách sa zamotávame do jeho zvodných sietí a snažíme sa nájsť
nejaké zmysluplné východisko. Namiesto toho sa ale stretávame s nezriedka
protichodnými pohľadmi - od ultraliberálnych až po ultrakonzervatívne. Prvé
obhajujú slobodu pre každého, avšak mnoho ráz zahmlievajú realitu
a prehliadajú a ospravedlňujú veci a konanie, ktoré v hĺbke
duše pociťujeme ako zlé a zvrátené. Tí, ktorí takéto postoje zastávajú, už
nedokážu pomenovať veci pravými menami a svoje zištné zámery skrývajú za
frázy o demokracii a ľudských právach. Mnohé veci a hodnoty
relativizujú, až napokon ani nevedia, akú majú identitu, čo je takpovediac ich
svätým grálom. Zástancovia druhého pólu názorového spektra zase všetko radi
spochybňujú, za všetkým hľadajú nejaké sprisahanie a sú maximálne
nedôverčiví. Usilujú sa veci uchopiť do vlastných rúk a v nejednom
prípade sa uchyľujú k extrémnym riešeniam. Hoci je ich nespokojnosť so
súčasným dianím mnohokrát opodstatnená, ich radikalizácia im bráni ponúkať
zrelé riešenia. Princíp podobný ako u siekt: na začiatku je zápal pre
dobro a pravdu, na konci už iba trpký pocit krivdy a hnev.
Nie je to až tak dávno, čo sme odpor vyjadrovali nie na
mítingoch či internetových blogoch, ale vznikali nádherné literárne
a hudobné diela, šírili sa krásne duchovné myšlienky, ľudia sa
povzbudzovali vo viere a delili sa o to, čo ich vnútorne naplňovalo a posilňovalo,
a tak spoločne bojovali proti zlu a bezpráviu, proti falošnej
ideológii a zvrátenej morálke. Mali by sme obnoviť túto kreatívnu
komunikáciu plnú ľudskosti a hlbokej viery a ovocie by sa čoskoro
dostavilo. V podobe ušľachtilých osobností, ktoré nám budú názorovo
i charakterom oveľa zreteľnejším majákom, ako poplatné komerčné médiá či
nevyspytateľný internet.
editoriál
Editoriál
BORIS RAKOVSKÝ
úvod | hore | vytlačiť | prečítané: 26753x